Knižnica v Rokforte

Je tu super *odpovie jej a pousmeje sa, otvori ďalšiu knihu a začne niečo prepisovať ked zacuje další hlas, nadvihne pohľad a pozdravi sa* Dobrý*povie a zas sa zacita do knihy mrmlajuc si niečo*

Ahojki. *odzdravila sa očividne študentke, ktorej z rúk vypadla knižka.* To kvôli mne? Hups. *zachechtla sa na tom a odstúpila od dverí, do ktorých vstúpilo ďalšie dievča. * Ahooj. *pozdravila sa aj jej, keď prešla popri a doširoka sa na ňu usmiala. * Tak čo, páči sa vám na Rokforte? Zmenili by ste tu niečo? *spýtaala sa ich len preto, aby prišla na iné myšlienky. Hodila sa do jedného z kresiel, z ktorého pri tom vyletel prach.*

*Vyberie si este tri knihy a podide k stolicke a sadne si na nu. Knihy polozi na stolik pred seba a otvori prvu knihu. Zacne ju citat* Zaujimave *povie si pre seba a nespusta oci z knihy, zaujata jej obsahom lebo knihy miluje od detstva*

*vyberie si nejakú knihu ale ked zacuje nejaky hlas skoro jej vypadne z rúk, pootoci hlavu a vsimne si nejakú ženu, * Dobrý den* povie jej a pousmeje sa na ňu*

*Zamyslene prechádzala po chodbách obrovského Rokfotu a veľmi nevnímala, kam smeruje. Rozmýšľala nad všetkým, čo sa dnes dozvedela, no vedela, že by na to píliš nemala myslieť. Mala by sa nejako odreagovať, pretože inak sa zblázni. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla, keĎ zbadala pred sebou nejaké drevené dvere. Netušila, čo bolo za nimi, no bola si istá, že tam budú ľudia a možno s nimi niečo podnikne. V hlave si opakovala, nech je tam rovno rozbehnutá nejaká tajná párty najstarších deciek a preto jej na pery naskočil úsmev. Sama tomu takmer uverila a keď otvorila dvere a nahlas zvolala:* Na párty nesmiem chýbať! *hneď to olutovala. Nahádzala sa hádam v tom najtichšom mieste na hrade- v knižnici.*

*vojde do knižnice dúfajúc že aspoň sem môžu žiaci chodiť podide k jednej polici a číta si názvy kníh o dejinách, očami sa pozera na knihy* Ktorú.....*zamumle si pre seba*

*Sleduje ho a najmä obdivuje za to, že mu tak ochotne pomáha. Pochybuje, že nejaký študent vôbec ocení prácu tohto muža. Možno tak pred koncoročnými skúškami..* Ešte raz vám ďakujem. *Prijme tašku, ktorá ho prekvapila, čo bolo vidno aj na jeho tvári. Podá mu ruku a dodá* Ak by ste potrebovali rozšíriť zbierku o informácie z môjho odboru alebo čokoľvek iné, dajte mi, prosím, vedieť. *So slovami vďaky mu ešte zapraje dobrú noc, jeho dnes čaká ťažká. Potom sa už poberie do svojho kabinetu.*

*Prejde si všetky písomnosti a po chvíľke premýšľania, kedy bol mierne zachmúrený, sa mu tvár rozjasní* Ešte som si spomenul na knihu Čarodejnícke rodokmene Veľkej Británie *Vyhrabe z pamäte názov knihy, ktorú mali ešte v povinnej literatúre počas jeho štúdia Dejín mágie* Existujú ešte jej výtlačky? Alebo je spísaná obdobná kniha o tých najznámejších čarodejníckych rodinách? *Čo si spomína, boli tam spísaní zakladatelia a celkovo rodokmene, pokiaľ sa k nim autori dopátrali. O niektorých významnejších čarodejníkoch uviedli niekedy aj viac riadkov. Bola to otrasná literatúra. Nič len dátumy, mená a príbuzenské vzťahy.* A to by malo byť už naozaj všetko. *Prisľúbi si, keď to naposledy premyslí a pred cestou so zvitkami a knihami si napraví sako a vlasy zopne do gomičky, ktorú mal na zápästí, aby mu cestou nezavadzali vo výhľade.*

*Tá správa spôsobila, že stratil reč a len mlčky ho počúval a tvár mu potemnela.* Je mi to ľúto. *Povie napokon úprimne* O to väčší pozor na ňu dám. *Rázne k tomu prikývne a na slová chvály tiež* Ďakujem za dôveru, je to pre mňa..chúlostivá téma. *Kvôli otcovi si vytrpeli mnoho. Matka to nezvládla a už roky sa o ňu musí starať jeho mladšia sestra.* Tak nech vás viac nezdržiavam, môžeme výpožičky pozapisovať do zoznamu? *Knihu s výpoveďami, rovnako ako ostatné knihy a zvitky uloží na kopu*

*Smrťožrúti či klamári.. Zopakuje si názov knihy v mysli a prstami zľahka prejde po jej okraji* Áno, donútený.. *Zamumle si popod nos. Očami prejde začiatok kapitoly o svojom otcovi a pozrie zas na knihovníka* Veľmi pekne vám ďakujem za ochotu, bude to zrejme zdĺhavé a náročné čítanie. *Slabo sa pousmeje* Tak ma napadá..ak vravíte, že je to len jeden zo štyroch výtlačkov, nebude lepšie, ak ho preštudujem tu? *Navrhne mu s obavami, že by sa tá kniha mohla dostať do rúk žiakov alebo by sa nebodaj stratila.* Predsa len muselo byť pre vášho priateľa po viacerých stránkach *-známosti či financie-* ťažké dostať sa k nej.

//Oprava: BUDEM opatrný//

Myslím že áno viete iba dnes som knihu s výpoveďami doniesol*Povie a odbehne do pracovne kde sa vráti donesie hrubú knihu s názvom Smrtožrúti či klamári*Tu je*Povie a otvorí ju nájde meno Rogers a predsunie ju pred neho*Nemusíte sa za to..*nechce aby to znelo bezočivo*Hanbiť bol k tomu donútený*povie pretože počul o jeho otcovi a zmení tému*Po túto knihu som cestoval až do Londýna k môjmu priateľovi ktorý ju dostal od nakladateľstva je to jedna z 4 kníh vyšli totiž iba 4 výtlačky a jeden práve čítate*povie mu*

*Vojde do kniznice, zoberie si knizku dejiny magie a zacne citat. Zrazu zapocuje hlasy niakych profesorov. Tajne sa zakrada pomedzi police. Ked ich uvidi, skryje sa za kopu knih. Pocuje, ze jeden profesor povedal:* To by bolo prospešné.Neviem, či ešte dnes.. ale rád by som sa pozrel aj na tie.Nachádzajú sa tu výpovede všetkých? Aj.. aj Daniela Rogersa? A ďakujem, bude opatrný.*Zvlastne sa zatvari a posepky si hovori:*Daniel Rogers.. kdo to je? hm.. to meno som uz pocula.. nieje to nahodou ten profesor.. hm.. pozriem si to v knihach..*Caka na odpoved druheho profesora, ale ten zatial nic nehovori a kedze nema vela casu, tak ide v niakej knizke pozriet Daniela Rogersa. Dlho hladala, ale nic nenasla a tak sa rozhodla, ze sa pojde spytat jej kamaradky Belly.

To by bolo prospešné. *Odvetí k jeho prvej otázke a keď pred neho Welson položí všetky zvitky, uvedomí si, že toho toľko nečakal* Neviem, či ešte dnes.. *povie zamyslene, šúchajúc si popri tom bradu* ale rád by som sa pozrel aj na tie. *To už očami sleduje názvy kníh, nadpisy na zvitkoch. Knihovník určite pozná jeho meno rovnako ako meno jeho otca. Daniel Arthur Rogers, jeho otec, bol počas vojny prisluhovačom Lorda Voldemorta, usvedčili ho zo smrťožrútstva a uväznili v Azkabane. Neskôr vyšlo najavo, že bol pod kliatbou Imperio, svoje činy oľutoval a keď poskytol kľúčové informácie k dolapeniu iných preživších smrťožrútov, pustili ho a jeho meno oficiálne očistili. Po rozhovore v lese, kedy musel opäť myslieť na otca, je však zas a znova neistý* Nachádzajú sa tu výpovede všetkých? Aj.. *Zaváha a pohľad z kníh napokon presunie na Welsona* aj Daniela Rogersa? *Rád by videl aj výpoveď profesora Herbológie, ale tú si keď tak nájde sám. Dúfa, že to od neho bolo len podpichovanie, ako si zatiaľ nahovára. Žarty a poznámky o svojom otcovi od niekoho ako on ho znepokojujú.* A ďakujem, bude opatrný. *Nikdy knihy neničil a pre zaobchádzanie s nebezpečnými predmetmi s kliatbami a zaklínadlami bol vycvičený ešte kým pracoval na ministerstve.*

O to nebude problém knihu na zapísanie nájdete v mojej pracovni *Pozrie na ňho a premýšľa nakoniec povie*Toto su detom prístupné zvitky sú začarované aby sa neškodili ale pokiaľ chcete naozaj niečo užasne čo sa týka tých tém ktoré hľadáte tie nájdeme v Zakázanej časti*povie mu a vedie ho do zakázanej časti odomkne ju za pomoci prútika a vojde dnu kráča pomedzi mnohé police a zastaví sa otvorí skrinku a vyberie z nej nejaké zvitky a pár kníh položí mu ich na stolík vedľa políc a povie* tu to máte a chceli by ste aj zvitky na ktorých sú zaznamenané výpovede smrťožrútov?*Opýta sa ho*Mam ich uchované ale pozor tieto zvitky obsahujú rôzne druhy kúziel preto niesu začarované proti poškodeniu*povie*

*Ruku mu stisne a nasleduje ho do archívu* Ubezpečujem vás, že sa po každej výpožičke podpíšem, aj keď pôjde o literatúru z prístupných častí knižnice. *Len čo vojde, prikryje si dlaňou ústa i nos, to od puchu starých písomností, avšak rýchlo si na vôňu zvykne* Potreboval by som nahliadnuť do výtlačkov z čias Druhej čarodejníckej vojny, Bitky o Rokfort a podobne, pokiaľ sa zachovali. A aj z čias tesne za onými udalosťami, keď sa vypočúvali a súdili ľudia, čo bojovali na temnej strane.. *Hovorí tichším hlasom a na zvitky pozerá s úctou, niektoré knihy či zvitky sú staré aj desiatky, stovky rokov.* Dúfam, že vás nezdržujem od povinností..?