Knižnica v Rokforte

*Prišla sem po dlhých mesiacoch od skončenia štúdia. Nevedela, ako mnohí ľudia zareagujú, keď ju uvidia, ale zatiaľ bola nespatrená. Tešila sa, že mala opäť dokonalú možnosť dýchať ten skvelý rokfortský vzduch, ktorý zvykla milovať, že sa jej opäť môžu zjaviť jej zážitky z tohto veľkolepého miesta, že bude môcť byť opäť tou Sarah, ktorou zvykla byť. Nemala veľa času, a tak si to rovno namierila na posledné poschodie, do knižnice. Do miesta, kde spoznala svojich priateľov. Do miesta, kde zažila svoju prvú krádež, na ktorej spolupracovala. Všetko sa jej to zjavovalo pred očami a opäť sa cítila šťastná. Ani nepomyslela na to, že môže byť objavená, že ju tu niekto mohol pokojne nájsť a diviť sa, čo tu robí, keď o prácu na Rokforte doposiaľ neprejavila ani štipku záujmu. Nemohla tu pracovať, aspoň do konca tohto roka nie. Nie, kým tu študoval Jeremy, jej dávna láska, ktorá nebola až taká dávna, ako si nahovárala. Myšlienky jej blúdili do minulosti, ale kroky do budúcnosti. Ani sa nenazdala a už stála pred obrovským drevenými dverami do knižnice. Musela sa usmiať. Keď uvidela škriatka Zacharyho, strážcu knižnice, ktorý na ňu nespokojne zagánil, úsmev ešte viac prehĺbila. Zhlboka sa nadýchla.* Vitaj doma, Sarah, *povedala si sama pre seba a o hliadla sa okolo seba.*

*Všimla si jeho rozpaků.* Astronomii. *Řekla věcně a vzala do rukou jednu knihu. Zrovna tu o galaxiích. Zalistovala v ní, jakoby v ní chtěla něco najít, ale pak to vzdala a zaklapla ji. Položila si na ni překřížené ruce a řekla.* Teda doufám. Byl to můj nejoblíbenější předmět. *Všimla si Charinného pohledu.* Co vy a astronomie? *Zeptala se schválně a při těch slovech se ušklíbla.*

* Uskrnula sa. Kazdeho jedneho si vsimala asi az moc. Chcelo sa jej zasmiat na Jeremym. Ach boze.... Povedala si v hlave zo smiechom. JEHO REAKCIA NA ALI bola uhmm... dost zvlasna. Ale vedela ze to Alis vadit nebude. Usmiala sa.*

*S pobavením sledoval situáciu. Charlotte bola prekvapená z.. dievčaťa, ako započul, menom Kris? Alison zamyslená a Kris sa zúfalo snažila upokojiť. A čo on? Rád by sa videl. Keď sa Alison spýtala, či neruší, chcel odpovedať, ale Kris to spravila zaňho. Takže sa rozhodla..klamať? Nechal to tak.* Čo bude...š vyučovať? *Prerušil ticho a otočil sa na Alison. Nevedel, či jej bude vadiť, keď jej tykal, ale Char jej tiež tykala, tak dúfal.*

* Sklopila oči. Snažila sa ukľudniť.. a úprimne.. zaskočila ju aj Alison.. myslela si.. že po tom prvom stretnutí.. ju bude neznášať. Všetci na ňu zízali ako keby spadla z neba.. či skôr z pekla. Usmiala sa a snažila si udržať rovnováhu na stoličke. Na Jeremyho ani nepozrela. Určite si myslel že je blázon.. a to aj je... ani nechcela vedieť čo si o nej myslí. A Char .. je to jej najlepšia kamarátka.. ale tak či tak.. už ju trochu pozná a mala by rátať aj s tým že jej niekedy prepne. Pozrela sa na Alison a pokrivene sa usmiala. Podľa jej výrazu usúdila.. že sa na ňu nehnevá. Nebuď retard.. len prosím nebuď retard. V mysli hovorila na seba. Jej hnev už pominul a zmenil sa v krátke pobavenie. Urobila z toho drámu a pritom sa nič nestalo. * Nerušíš.. áá.. eh neriešime..neriešime tu nič vážne.* Povedala a usmiala sa. Neriešime tu nič vážne.. len moju šibnutosť. Smiešne si pomyslela.*

*Jen pokývla Jeremymu a pak se znovu otočila na Kris. Věděla, že Char i Jer něco tuší, no jen se usmála a dělala, že nic. V tom lese to tenkrát obě možná trošičku přehnaly, nó, ale jen trochu. Chvíli jí probodávala pohledem, ale pak se zase usmála a podívala se na všechny.* Neruším? CO řešíte?

*Počúval čo hovorilo dievča.* Čo? Duch? *Nechápavo sa spýtal, ale v tom k nim prišlo nejaké iné dievča, ktoré bolo omnoho staršie ako on. Započul, že je profesorkou na tejto škole, ale Charlotte jej tykala. Keď sa mu predstavila, dostal sa do rozpakov. Ako ju pozdraviť? Tykať, vykať? Behalo mu hlavou. Napokom sa rozhodol pre neutrálne pozdravenie.* Zdravím, ja som Jeremy. *Usmial sa. Medzitým si ale všimol aj to.. nahnevané dievča. Hneď ako prišla Alison, znervóznela a stále sa pozerala na dvere. Bude táto profesorka nejaká prísna, alebo to bude nejakým starým priateľstvom? Rozmýšlaľ.*

* To sa nedá.. ak nevieš zabiť ducha.. nepomôžeš my.* potichu hlesla. Zrejme ju ani nepočuli .. pretože do knižnici prišla.... Ona ??.. do kelu.. musím stadeto vypadnúť. Nenápadne sa pozrela na jednu stranu.. a potom na druhú.. no ako sa zdá.. v tejto knižnici boli iba jedy dvere.. a to tie.. ktorými vošla ona. Keby teraz utiekla.. urobila by množstvo škôd. Hnev jej znova vstúpil do hlavy. Bola nahnevaná.. ale aj sa bála. A to nie je najlepšie.. pri úteku by asi zvalila všetky regále.. pretože je veľmi nemotorná.. ak je nahnevaná. Nič nemohla spraviť. Dúfala že si ju tá.. ehm.. že si ju nevšimne.. a ani si ju nevšimla.. zatiaľ. Tvár si skryla do dlaní.. a čakala na prvú príležitosť. Bola strašne nahnevaná.

*Zářivě se na Char usmála. Položila knížky na stolek, u kterého seděli a přistrčila si taky jednu židli.* Ahoj. *Ale úsměv jí trochu zamrznul na rtech, při těch dvou slovech. ''Paní profesorka''. Vrhla na Char takový ten pohled s nadzvihnutým obočím, který naznačoval, aby to nevytahovala a pak se zas otočila zpět. Usmála se i na Kris, která vypadala trochu naštvaně. To Alie udivilo. Kris je vždycky ta usměvavá. Ale zaznamenala i jednu novou tvář. Byl to kluk, nejspíš v prváku. Měl velké modré oči. Usmála se. Kdyby byla v prváku, určitě by do něj byla zamilovaná. Ale to jí vrátilo do reality. Právě vyšla čtvrťák a bude tu učit. V duchu si povzdechla.* Jsem Alison. *Řekla směrem ke klukovi. Bylo jí jedno, že by se měla správně představit jako profesorka.*

*Všimla si ako k ním kráča Alison. Usmiala sa. V rukách mala knihy. Keď k nim došla uškrnula sa.* Ahoj... *Zmiernila svoj úškrn a premenila ho na mierný úsmev.* Teda... Dobrý deň pani profesorka. *Pozrela na ňu. Pár krát aj zabudne ,že je už Alis profeosrka-*

Nemôžem.. nemôžeme ti nejako pomôcť? *Rád by jej pomohol, ale nevie ako.*

*Char ju posadila na stoličku. Nič neurobila..sedela aby bolo po vôli Char.. no musela sa ozvať. Vyčítavo na ňu hľadela. Potom sa pozrela na toho chalana a povedala.* Prepáč .. ja som nechcela.. ja len že.. niekto.. teda niečo ma vyprovokovalo a najradšej by som to zabila.. aj keď sa to nedá.. by som to rozmliaždila a rozpučila.. a čakala by som kým to vypustí dušu.. aj keď to nemá dušu pretože je to iba obyčajná.. malá.. z pekla prichádzajúca.. ách.. nechajte to tak.* povedala a rukami naznačovala čo by tomu otravnému dievčaťu urobila. Sklopila oči. No znova sa pozrela na chlapca.*  

*Pozerala na Kris a na jej sarkazmus. Mimovoľne sa usmiala. Na Jeremyho otázku,či Kris pozná zľahka prikývla.* Ach.. Kris.. *postavila stoličku. Chytila Kris zozadu za plecia a posadila ju na ňu. Šla oproti nej.* Kris,seď. Už prosím ťa nič nenarob. *Prenikavým a skúmavým pohľadoms a do nej zabodla. Bol to skôr rozkaz ako prozba. Potom sa obrátila na Jeremyho.* Ona to tak nemyslela. Nič z toho čo povedala. *Hovorila potišie a usmiala sa. No zas sa obrátila na Kris. Čo en vyvádza? Stále na ňu prenikavo hˇaldela.*

*Usmial sa.* Dobre, ešte čo som? Veď povedz.*Niečo s paradajkou a melónom mu ešte nikdy nikdo nepovedal. Už bol veľa vecí, ale toto ešte nie.*

*Nechápavo na neho zazrela.* Ehmm.. ja si myslím.. nie .. ja to viem !! .. teda.. xicht rozpučenej paradajky my tu nebude hovoriť čo si kto zaslúži jasné ???!! .. ty namyslený, rozpučený melón !! * povedala. Zasmiala sa na tom.. čo vymyslela.. ale tak čo ??? ... mohlo by to byť ešte horšie.. no aspoň si zlepšila náladu. *

*Tak ona sarkazmus, hej? * Neviem, ako na tom si, ale myslím, že tá stolička si to nezaslúži. *Udrela do police, tak doplnil* A ani tá polička. A dokonca ani ty. *Žmurkol na ňu.*

* Char áno.. som mrtvá.. zlomila som si nohu.. zabila som sa... potom som sa povracala a umrela som.* sarkasticky... no s náznakom hnevu povedala. Keď ju ten chalan ťahal k stoličke prižmúrila oči.* A ty si kto ??!! .. čo si myslíš ??!! .. prečo by som ťa mala počúvať ??! .. nebudeš my rozkazovať !! .. jasné ?? .. jedno si ujasnime !! .. mne NIKTO nebude rozkazovať čo mám robiť !! .. nesadnem si ..* začala na neho kričať. Prečo my rozkazuje ?? pomyslela si.. ani ju nepozná. Znova hádzala rukami ako vtedy a zvalila stoličku. Na ruke sa jej objavil červený pás od dreva. Udrela ňou do regálu s prázdnymi knihami s tým dôvodom.. nech to prestane štípať.. ale nijako zvlášť si s tým nepomohla.. práve naopak.. ruka ju bolela ešte viac. Viem.. že som blbá.. ale udrieť udrenou rukou do dreva.. nebol práve najlepší nápad. Pomyslela si.*

*Prevrátil očami.* Tiež ťa rád spoznávam. *Odťiahol ju k stoličke* Sadni si a upokoj sa. *Stále sa usmieval a pri tom pozrel na Charlotte.* Poznáš ju?

*Potom ale počula čo povedala Jeremymu. Trocha mala tvár akoby zjedla stráášne kysli citrón.* Heej... Kris ukľudni sa. *Povedala trocha nesvoja.*

*Začula hukot a všelijaké zvuky,ktoré neveštili nič dobre. Obzrela sa okolo seba a všimla si jedno divča ktorému sa asi niečo stalo. okolo nej boli rozhádzané knihy z regálov. Jeremy k nej pribehol a všetky knihy pozbieral. V tom vtom dievčati spoznala Kris.* Kris? *Rýchlo k nej pribehla aj ona.* Kris? stalo sa ti niečo? Si v poriadku? Čo sa stalo? *Hneď ju zavalila všemožnými otázkami.*

*Už mala nastavenú nohu.. ale zrazu vtom k nej pribehol neznámy chlapec. Ostro k nemu zdvihla hlavu. Pohľad mala ako vrah a bola úplne nahnevaná. Nechcela na neho kričať... pretože ho ani nepoznala.* Hmm ?? .. čo sa my stalo ??!! .. nie ! .. nič sa my nestalo !! .. malo by ?? .. !! .. a čo je teba vlastne do toho čo my je ???!!!!* Podráždene povedala. Nekričala na ňho.. no .. možno to kúštik prehnala.. ale nemohla za to že práve tento chlapec.. ktorý mimochodom nič nespravil.. len chcel pomôcť.. sa jej priplietol do cesty.*