Nemocničné krídlo

*Počúva študentku a marí sa jej, že sa volá Alison. Alebo nejak podobne. Takže je tu, v Rokforte. Skôr ako sa stihne popýtať na veci, vyzvedať a presvedčiť sa, či je tu všetko v poriadku, začnú jej klipkať oči. Veď sa teraz zobudila! Asi to nebol úplný spánok.* Ja... nechcem... spať. *zamumle, ale nie je si istá či jej je rozumieť. Ako môže tak rýchlo znova upadať do spánku? Chce ešte dačo povedať, pery sa jej hýbu, ale nevydáva žiadny hlas. Následne prestane bojovať a upadne do hlbokého spánku.*

*Len tam stala a pozerala sa.*

*Usmial sa na Alie a profesorku. Nebolo treba nič rozprávať. Alie všetko povedala. *

*Rozzářila se.* Nic. Jste zpátky na Rokfortu. V nemocnici. Musíte odpočívat. *Usmála se na ní Alison co nejpovzbudivěji a obhlížela si ji.* Jste u nás. Nebojte se.

*Započuje hlasy, ale nevie rozoznať čo hovoria. Počuje spleť slov, ale nedokáže ich dešifrovať. Zľakne sa. Takže je späť. Vždy keď sa doteraz zobudila, boli pri nej neznámi čarodejníci, ktorí ju následne znova vytrápili. Znova a znova. Zas sa to bude opakovať. Prečo sa stále zobúdza. Teraz by najradšej upadla späť do spánku, ale jej vedomie sa čím ďalej tým viac prebúdzalo. Už vedela pohnúť prstami a o chvíľu mala potrebu otvoriť si oči. Tak ich otvorila. Aby znova čelila bolestiam. Keď ich otvorí, uvedomí si, že prostredie v ktorom sa nachádza sa absolútne nepodobá jej väzeniu. Uvedomí si, že to nie slnko svietilo, ale luster nad ňou. Všimne si niekoľko ľudí stojacich nad ňou a v jednej spozná profesorku Rokfortu. Začne sa ešte viac obzerať. Známe prostredie. Nemocničné krídlo. Takže ju neuniesli späť? Ale ako to že ju očarovali? Ćo to má znamenať?* Čo sa deje? *opýta sa zachrípnutým hlasom. Dávno ho nepoužila.*

*Mykne hlavou. Nakloni sa nad riaditelku, ktora nieco hovori, ale trochu nezrozumitelne.* Potrebuje sa vyspat. *Povie nakoniec.*

*V ruke drzal hrncek s cajom a cakal, ci sa riaditelka preberie. Pozeral len tak do prazdna a myslienky mu lietaju kade-tade. Neuvedomoval si, co sa tam deje. Az neskor mu doslo, ze Alison sa nieco pyta. Polozil hrncek na biely nemocnicny stolik a pribehne k Alison s riaditelkou..* Ona je pri vedomi? *Opyta sa tu istu otazku, akoby sa ju Alison teraz nepytala.* Teda, mali by sme nieco spravit! Nemozeme ju tu len tak nechat, nech sa uzdravi sama! *Povie trocha hlasnejsie, ustarostenym hlasom, lebo uz tam stravili dost casu a nic sa nedialo.*

*Právě se dívala ven z okna. Venku bylo hrozně. Blížila se bouřka. Kdyby Alison nebyla v takových okolnostech, usmála by se. Bouřky má ráda. Ale teď je tady. Ředitelka skoro umírá a nikomu nevadí, keby Ali odjela. Trhne sebou.* Ředitelka...! J.. je při vědomí...? *Vykoktne a klopýtne směrem k ní. Její propadlé líce jakoby chtěly něco říct, ale Alison nic nepočula. Naklonila se nad ni a viděla, že pod víčky se jí hýbou panenky.*

*Trochu se zarazila, když niekto nereagoval na to, že chtěla odjet pryč. Pokrčila rameny a položila hrníček na stoleček při posteli. Zamnula si paže.*

*Zasmial sa a odpil si z čaju. Vonku bolo zamračené a svietil mesiac. Posledné dni čakal na sneh, ako malé trojročné dieťa. Nikto tu nebol, žiadny učiteľ, tak nemal žiadne povinnosti, ale aj napriek tomu tušil niečo zlé. *

*Usmiala sa.* Budem tu cely cas pri nej.. aj keby horela riaditelna. *Jemne sa zasmeje.*

Ale je tu...*Usmála se a stiskla hrneček v rukách.*...už jsem vám chtěla říct, že odjíždím.. *řekla rozpačitě a pokrčila rameny. Podívala se zpět na profesorku v bezvědomí.*

*Zobral si čaj, letmo sa usmial a oprel sa o nejaky stolík. * Ani ja.. *Povedal Alison.*

*Vzala si hrníček a pokývla hlavou na poděkování. Napila se, ale očima stále těkala po ředitelce.* Nikdy jsem nevěřila, že se vrátí.. *šeptla do ticha.*

*Usmiala sa.* Nie, netreba. Uz nic nemusime robit. Bolo toho na vas moc vela. Na dajte si cokoladu. *Podala im balicek cokolady.* Je dobra na nervy. *Zaliala vodu do poharov, pridala med a podala im caj.*

*Opätoval pohľad Alison, no nevedel, čo má robiť.. Bol celý nervózny. Ruky mal ako ľad.. Cítil sa hrozne, za to čo spravil. Najradšej by skončil ako Emily.. Pod zemou.. Jej už je dobre. Pomyslel si a prešiel si rukou po hnedých vlasoch. * Môžem nejako pomôcť? *Pozrel na profesorku Sulow bojazlivým pohľadom, ktorým väčšinou vyjadroval pocit úzkosti, výčitiek a veľkej snahy napraviť všetko, čo pokazil. *

*Pozrela na Alison.* Bude v poriadku. Len.. bolo toho na nu moc. *Zobrala mokry uterak a polozila ho riaditelke na celo.* Len omdlela. Potrebuje odpocinok. Hm..Date si caj? *Opytala sa ich a ukazala im na postel vedla riaditelky.*

*Jen tam tak stála a snažila se probudit ředitelku. Bezradně se podívala na Rona.*

*Tackavo vosla do nemocnicneho kridla. Zastala a zacala sa hrabat v skrynke.*

*Nenecham ju tu.. Dam ju.. do..do mojho kabinetu! Napadne jej. Pouzije kuzlo a postel sa premeni na nieco ako vozik. Vyjde s nemocnicneho kridla aj s vozikom a studentkou.*

*Nikdo neprichadzal. Zobrala blizsku deku a polozila ju na Emilly. Je mrtva. Niekdo ju zabil. Zavola domacych skratkov a ty vsetko upracu. Deka je uz cela krvava.* Spravim pohreb, alebo ju tu necham? *Rozmysla nahlas. Ak niekdo zabill na Emilly, tak je mozne, ze zabiju aj inych studentov, alebo mozno aj ju.*

*Vrati sa do nemocnicneho kridla. Studenti snad znova nepodpalia riaditelnu. Spravi si kavu. Odpije si s kavy a ide k posteli na ktorej lezi Emily.*AAAAAAA*Dostane sok. Emily je pobodana nozom do srdca. Krici o zivot:* Pomoc!! *Zeby sa Emilly zobudila a znova sa zabila? Alebo.. alebo ju niekdo..zavrazdil?*

*S nožem v ruce, který si vzala v kuchyni, přijde do nemocničního křídla. Uvidí jí tam ležet a tak neváhá. Přejde k Emillyinu lůžku a usměje se. S nožem v ruce se napřáhne nad Emilly a bodne jí přímo do srdce. Toto opakuje do doby, než Emilly nezemře. Poté i s nožem nenápadně odejde z místnosti a nůž má pořád u sebe.*

*Nikolko dni tam uz sedi. Skriatkovia jej nisievaju jedlo. Po nikolkych dnoch, mozno aj tyzdnoch zapocuje hluk. Zapocuva sa. Asi o 15 minut zaciti ohen.* Co to tie decka robia? Si myslia, ze su tu sami?! *Vybehne s nemocnicneho kridla.*