Nemocničné krídlo

*Čo to s ňou bolo? Pred pár minútami dúfala, že si Ron na ňu spomenie, dokonca aj kvôli nemu plakala a teraz k nemu aj k Petrovi, možno aj ku Char, ktorá MOŽNO bola s nimi cítzi nenávisť. Kde sa to v nej bralo? Asi tam, kde to mala cítiť už od začiatku. Prečo bola taká slepá a nevšimla si niečo podozrivé? Predsa len, koho zabil Ron? Veď aj on s Char boli pri tom, keď NIEKTO zabil profesora, Že by to bol jeden z nich? Samozrejme. Možno aj Peter, no ten v miestnosti nebol vtedy, keď aj ona.* DOBRE ALI. *Skríkla. Akoby ona nemala toľko nervov, čo asi aj Ali. Ona bola omnoho viac naštvaná, než si vedel ktokoľvek predstaviť. Áno, Ron bol istý čas úplne divný, ale Peter? Nechcela tomu uveriť. A možno aj Char. Bolo toho na ňu moc. Zaškerila sa pri Petrovej otázke.* Popravde? Ani ma nehne. *Poslala vzdušnú "pusinku" a urobila si ešte väčšie pohodlie než predtým. Bolo jej proste všetko jedno, nezaujímala sa vôbec o nič. Vlastne, iba o jendo. O svoj hnev. Chcela, aby sa ešte väčšmi rozrastal. Tá nenávisť.*

*Poslouchala. Aha. Takže.. Ron zabil. A prý jednou. Nebo i to je lež? A pak Peter. On ale nezabil. On jen byl s nimi. Ale lhal. Všichni lhali. Co byla přetvářka a co ne? A do toho Sar. Křičí. A posílá je pryč.* Sar zmlkni už..!! *Ale Ron je pryč, utíká ven a nikdo se za ním nežene. Pozdě. Teď si něco udělá, ale nikdo mu v tom nezabrání. Všichni křičí. Ali to všechno vnímá, jakoby plavala v medu. Někdo na ní mluví, někdo si jí nevšímá. On se ale jen dívá na všechny a trochu přiblble se....usmívá..? Ona se usmívá? Opravdu? A hele, Char. Neříkejte, že je také s nimi. Sar jí vyhrožuje, no Alison to přijde docela zábavné. Vlastně jí to ani nijak nepřekvapilo. Všichni věděli, že s Ronem není něco v pořádku. Tak proč se ho ona zastávala? Ale Peterovi věřila, to je pravda. Od něj to nikdo nečekal. Ani od Char. Jak nad tím přemýšlela, vlastně už ani nevěděla, jestli tu chce zůstat. Je to tu strašně divné. Chladné stěny se smršťují a smršťují a smršťují. Skoro je všechny umačkají, ale oni na sebe dál křičí. Jakoby si ani nevšímali, že brzy je to umačkají k smrti. Ale ne ty stěny. Ten křik, ty hlasy, ty hádky. Al nevěděla, jestli má odejít, stát tu anebo běžet za Ronem.*

*Bola taká naštvaná, že ju vôbec netrápilo, kam išiel Ronie. Nevedela, prečo Char zareagovala zrovna hentak. No to jej bolo tiež jedno. No predsa len. Char si tam začala niečo šepkať s Petrom. Zdalo sa jej to až príliš podozrivé. Pozrela na Ali.* Si v poriadku Al? Ja, ja som toto vôbec nečakala. Je mi to hrozne ľúto. Aj keď tí dvaja by si zaslúžili kludne sedieť v Azkabane. Najmä Ronie. *Poznamenala Sar. Vedela, že kedysi mala Ali s Ronom veľmi blízky vzťah a bolo jej hrozne zo všetkých týchto udalostí a bola zvedavá, čo na to povie Ali. Čakala.*

*Úžasné. Naozaj úžasné. On si tu môže vyliať srdce, pritom vlastne nič nikomu neurobil a ona, ktorá zabila profesora sa ani neprizná. Podišiel k nej.* Char, priznaj sa. Takto to ďalej nepôjde a ty to dobre vieš. *Pošepkal jej do ucha. Možno sa teraz neprizná, pretože je tu Ali, no raz bude musieť. Kde vlastne išiel Ron? Nechce to teraz riešiť. Hlavne, nech si neublíži.*

*Fajn, dobre, bolo jej to jedno. Nech si Ronie beží, kam len uváži za vhodné. Bolo jej to toiž úplne jedno. Čo si myslí, že za to, že bol chorý mu odpustí za to, že niekoho zabil? No ani náhodou!* Char. Ahoj. Nehovor, že aj ty si bola s nimi, lebo vás zabijem. Ale že naozaj. *Zamračila sa.* 

*Vzdychol si. Prepáčte, prepáčte, prepáčte. Stále mu to behalo po hlave. Cítil sa hrozne, nikto si to nevedel predstaviť. Všimol si, že Ron zdrhol.* Sar. Ja, ja... *Nezmohol sa na tú vetu. Kiež by Ali vedela, že to všetko robil kvôli tomu, vlastne kvôli nej. V ten čas bol do nej zaľúbený, no ona ho určite brala iba za kamoša a pri tom je o 3 roky staršia. Jemu by na veku nezáležalo, no možno jej áno. Zbadal Char.* Char? No, je tu hodiny, alebo skôr minúty pravdy. Tej, veľkej pravdy. *Pozrel na ňu. Snáď sa aj ona prizná.*

*Nie, nie, prosím nie! To nie je pravda, ale LOŽ! Peter, ani Ronie predsa nemôžu byť zlý.* Povedzte mi, že to je iba žart, iba obyčajný žart a že teraz sa na tom spoločne zasmejeme. PROSÍM! *Ako to? Veď, veď, Peter bol taký milý, po celý čas, teda, na kare pôsobil, že je znudený, no ale aj tak. Začala cítiť nenávisť. Presne tak, ako hovoril Peter.* Poviete mi aspoň prečo? NO TAK! PREČO? Vieš čo Ron? Keby si nebol chorý, tak ti poviem, aby si vypadol, aj ty Peter. VYPADNI! *Nakričala na neho a ukázal ruku smerom na dvere, východ z Nemocničného krídla.*  

*Plácol sa do čela. Čo teraz? Už niet cesta späť. Prizná sa. Hneď teraz!* Viem, že ma teraz budete nenávidieť, no vlastne vy ste ma nenávideli už dlho. Síce som nikoho nezabil, narozdiel od Rona, no aj ja som patril do tej skupiny ľudí. Ja, ja neviem, čo na to ďalej povedať. Keď som sa medzi nich pridal, mal som hrozne zlé obdobie, bol som nešťastne zaľúbený a spomínal som na detstvo a proste ma to všetko zmanipulovalo a zmenil som sa. Uvedomujem si, že ma teraz nenávidíte, no ja som sa už musel priznať. Nemohol som to v sebe viac dusiť. *Rozplakal sa, pretože už neudržal emócie. Otočil sa na Ali.* Bola si mi vždy oporou, aj ja som sa snažil byť tebe. Ver mi, všetko mi došlo pri kare, no to bolo neskoro. Vždy som ťa mal rád a uvedomujem si tak isto, že ty ma už teraz nenávidíš. Nežiadam ťa o odpustenie a nikdy nebudem. Len sa ti chcem ospravedlniť. *Nikdy nebol takýto. Bol citlivý, no nie až takto.* 

Zabil som človeka, to sa stalo.. Aj keď tomu nemôžem uveriť, je to pravda. *Objal si kolená a nervózne sa začal pohupovať zo strany na stranu. Potom pozrel opatrne na Sarah a bolo pozorovateľné, že plače. Hanbil sa za to, veď je chlap!*

*Počúvala všetkých, čo hovorili.* Ronie, takto nesmieš hovoriť! * No potom počúvala Petra. Čo asi tak chcel povedať? Jeden čas mala pocit, že už to dá zo seba, no zas sa zopakoval. Čo asi tak chcel povedať? Nemala tušenia. No ona neodíte dovtedy, kým sa to nedozvie. V takýchto veciach bola až príliš tvrdohlavá a nepotrebovala a ani sa nechcela zmeniť. Moment. Ronie hovoril, že je zlý a Peter mu na to povedal "Ronie..."  ... a potom sa chcel priznať? Proste chcel niečo povedať. Rozmýšľala nad tým. Čo ak má Ronie niečo spoločné s Petrom, o čom by mal niekto vedieť?* HEJ! Čo ste vy dvaja spravili? *Neverila Roniemu, že by niekoho zabil. Ale čo ak hovorila Ali pravdu? Prekrížila si ruky a vzala zo šuflíka pero, začala ho žužlať, no pritom stále rozmýšľala.*

*Počúval Rona. ON SI SPOMENUL! Samozrejme, že chcel povedaž Ali, Sar a všetkým ostatným pravdu, no predsa nie teraz a určite nie pri takejto príležitosti.* Ron... *Musí to povedať. Musí to dať zo seba von a konečne sa priznať.* ...asi by som vám mal niečo povedať. *Zhlboka sa nadýchol.* Chcel som vám niečo povedať, už dávno... *Nedostane to zo seba. On nemôže.*

Aha.. *Usmial sa. Keď Sarah začala plakať, Ron dostal výčitky. Bol na seba naštvaný, že si nič viac nepamätá, ale.. Mala by pochopiť, že Alison pozná úplne odzačiatku. Od malého dieťaťa. Bolo celkom logické, že si spomenul práve pri Alison. Veď zrovna ona sa stala jeho prvou a poslednou láskou, aj keď medzitým bol s iným dievčaťom, no nemohol si spomenúť na jej meno. Ani si nevedel predstaviť ako vyzerala.* Je mi to ľúto Sarah, ale.. Nič viac - si - nepamätám. *Rozprával potichu a vetu rozprával po kúskoch. Pozrel na svoj prútik a v tom dostal ďalšie obrázky, no boli bolestivé. Chytil sa za hlavu, postavil sa a začal kričať od bolesti. V tom spadol na zem ako vrece zemiakov a zvíjal sa v krči. Nič nevnímal, v hlave sa mu premietali iba hrôzostrašné scény a on ich nemohol zastaviť. Spomenul si na svoju minulosť - tú zlú minulosť. Po pár minútach krče skončili a on nehybne ležal na zemi. Srdce mu bilo ako zvon a Ronovi tiekli krvavé slzy po lícach. Tvár mal bledú ako stena a v očiach mu bolo vidieť strach.* Tie - sny - boli - skutočné. Ja - Ja.. Bol som vodcom smrťožrútov, zabil som... Bol som zlý.. Ja tomu nechápem. Ako - som - len - mohol - zabiť - nevinného- človeka?! *Hľadel veľkými očami, podliatymi krvou na Alison. Všetci ho teraz budú nenávidieť za to, čo napáchal, čo spravil. Chcel zomrieť. Áno! Smrť! To bude najlepšie. Zabiť sa.. Hľadel na nôž ležiaci na neďalekom stolíku. Mal sto chutí postaviť sa, utekať k nemu a podrezať si žily. No, čo by potom povedala jeho Alison? - Si zbabelec! Namiesto toho, aby si sa postavil trestu čelom, si sa zabil! .. Ron odvrátil pohľad na prach na svojom nočnom stolíku. Zrazu mu prišiel taký zaujímavý. Veď v Azkabane ho bude dosť, keď sa tam dostane.* Som... Veľmi zlý.. Človek...

*ČO? On si ju nepamätá? Skrčila si nohy, objala si ich rukami a hlavu si pložila na ne. Znova plakala. Zdalo sa jej to nefér. Fajn, nech si nepamätá! Ale ako...? Ako si to nemôže pamätať? To, to všetko.... Tiež ju trochu zarazila Ronova otázka, no ona nebude odpovedať, Bola naštvaná, aj keď nemala. On predsa nemohol za to, že stratil pamäť, alebo?* Hm... *To bolo asi jediné, na čo sa teraz zmohla. Nevládala a ani nechcela nič hovoriť.*

*Bol rád, že ho Alison objala. Aspoň v niečom mal istotu. Ronie, ak si nespomenieš...! Teraz sa z toho všetkého ľahko vyvlečie. Stratiť pamäť. to by aj on bral. Zabudnúť, že sa stal jedným zo zlých. Keď sa to ľudia dozvedia, už možno nikdy nepocíti Alinino objatie. Zarazila ho Ronova otázka.* My? No teda, okrem priateľstva nič. Teda, aspoň o tom neviem. *Pozrel sa na Ali a pritom sa zasmial. Oni dvaja a spolu? Možno kedysi by to chcel, ale teraz? Mal by ešte väčšie výčitky, pritom teraz ani by ani nemohli spolu byť.* Ron. Čo to hovoríš? Ali je predsa budúca profesorka. už len kvôli tomu by to nešlo. *Znova sa zasmial. Fakt mu to prišlo vtipné, aj keď vlastne ani nebolo.*

Ehm.. Sarah... Prepáč, ale.. Spomenul som si iba na city k Alison... Aa potom tu je ešte ten sen... Bol taký skutočný. Dúfam, že som naozaj nebol taký ako v tom sne. *Sledoval ostatných. Potom pozrel na Petra a na Alison. Žil v domnienke, že spolu niečo majú a jeho JA mu nedovolilo sa na to nespýtať.* Vy.. Dvaja... Máte niečo spolu?

*Malú chvíločku cítila nenávisť. Obrovskú nenávisť, ktorej skoro podľahla. Nenávidela Ali aj Ronieho. Prečo si spomenul iba na Ali a na ňu nie? Stále jej to vŕtalo v hlave. Zbadala, že prišiel aj Peter. Uľavilo sa jej, že tam nebola sama, na ktorú si Ron asi nepamätal.* Ahoj Pete. Som rada, že si tu. *Usmiala sa a pozerala na Rona. Keď nad tým však prozmýšľala, mala by bať rada, že si aspoň na niečo spomenul. Možno práve to je cesta k tomu, aby si spomenul na všetko. Pevne v to dúfala. Ronie, ty si musíš spomenúť! Stále si hovorila v hlave.*