Študovňa

*Bol naštvaný, že tu neostala a nemohol uskutočniť jeho plán. Chcel ju tu začarovať a zamknúť ju, no ona zdúchla hneď, ako sa pozrela na hodiny. Kedže už nemohol nič podniknúť, zbalil si všetky veci do tašky, postavil sa a vyšiel zo študovne. Odtiaľ mal namierené rovno do klubovne.*

*Všmila si, že Peter je už na konci knihy a že sa pozeral na hodinky. Už bolo fakt neskoro. Asi by už mala ísť do klubovne.* Ja neviem. Asi už pôjdem, už sa mi chce aj spať a tak. *Usmiala sa a normálne sa posadila. Bolo už iba 5 minút do večierky a ona nechce riskovať, že ich u s Petrom prichytí nejaký profesor. On sa asi nebál, no ona hej. Skontrolovala si, či má pri sebe prútik a vstala od maličkého stolíka. Došla ku dverám na chodbu a zakývala na Petra.* Vidíme sa inokedy. *Usmiala sa a vyšla na chodbu a odtial po schodoch až do podzemia, do klubovne.*

*Už mal tú knihu skoro prečítanú a občas sa len tak nemo pozrel sa Sar, ktorá mala vyložené nohy. Fakt sa nemal chuť rozprávať. Vlastne ani nechcel čítať tú knihu, ale to bude robiť asi radšej. Pozrel sa na hodiny, ktoré viseli nad dverami a zistil, že už je dosť enskoro. Zachvíľu bude po večierke.* Chceš tu ešte ostať? Ak sa nebojíš profesorov, môžme tu ostať. *Nemal chuť ísť do klubovne. Školníka sa nebál, takže mu bolo úplne jedno, či ich niekto prichytí, alebo nie. Mal ešte jeden plán, ktorý bol docela dobrý, no keby to niekto zistil, asi by ho vylúčili a kvôli smťožrútom nemienil nič riskovať.*

*Mal pravdu. Bolo to útulnejiše, ako v knižnici, ktorá bola niekedy až moc preplnená. Tuto bolo obyvekle iba pár ľudí, čo si tu písali úlohy a učili sa.* Hej. Ale iba o trošku. *Zasmiala sa. Nie. Bolo to tu o 100 krát teplejšie ako tam vonku na veži. Nohy si vyložila na kraj svojej stoličky a chytila si ich rukou. Pozerala sa na Petra, ako číta nejakú knihu o malom čarodejníkovy.*

*Vzal jednu knihu z poličky a pomaly si ju prezeral. Vôbec netušil, o čom je, ale aj tak si ju čítal. V tom prišla Sar a prisadla si k nemu.* Áno, už dávno som sa tu chcel ísť pozrieť. Zatiaľ som bol iba v knižnici, no vidím, že tu je útulnejšie. *Pousmial sa a ďalej si študoval knihu, keď Sar niečo povedala. *Je tu oveľa teplejšie ako tam vonku na veži. *Pomalým a dôrazným hlasom povedal Sar. Takto hovoril iba vtedy, keď mal pocit, že ho niekto otravuje. Ale bol možno aj rád, že je tu Sar. Aj keď v poslednom čase toho moc spolu nenahovorili. Väčšinou bol vonku alebo v klubovni, kam ona nemá prístup.*

*Šla rovno za Petrom. Nevedel, kam chce ísť. Zakrátko to však zistila, kedže prešla dohromady asi 15 krokov. Nachádzali sa v študovni. Ďalšie krásne, no aj hrozivé spomienky. Tu s Ali a Daisy zistila pár zaujímavých vecí. Pousmiala sa a sadla s k Petrovi. Aká náhoda, zrovna ten istý stolík, čo aj kedysi s nimi. Nemohla veriť tomu, že to boli už skoro 2 roky.* Študovňa, výborné miesto. *Poznamenala Sar.* Je tu príjemne teplo, však? *Spýtala sa ho a pozrela sa na pár študentov, čo písali niečo na pergamen.*

*Z astronomickej veže prešiel pár krokv, kde sa ocitol tu-v študovni. Bolo tu iba pár študentov, ktorý si písali domáce úlohy na množstvo pergamenov. On si sadol k malému stolíku pri poličkách s knihami a čakal tam na Sar, ktorá mala ísť za ním.*

* Keď sa otvorili nejaké tie dvere ,len pozrela na Rona ,ako do nej vlezie. Skočil. Zhlboka sa nadýchla. Vyzeralo to hlboko,len pre tmu nevidela hĺbku. Tak skočila aj ona. Pri páde sa jej chcelo jačať a kričať ,ale nevidala ani slova a nemala na to ani čas. Strepala sa na nejaké kosti na kolená. Rýchlo sa postavila. Kosti? Pozrela na ne. Vyzerali... divne..už ľudské kosti videla ,síce nie naživo ,ale tieto boli úplne iné. Dezorientovaná hľadala Rona. Nebol ďalej ,možno tak dva krory od nej. Pozrela naňho a zasa čakala len na jeho reakciu a či sa pohnú ďalej.*

*Zasa len prikívla.* Keď šiel na piate poschodie tak šla za ním,ale nie nápadne. Na treťom poschodí nebolo ani človiečika. Prišlo jej to divné. No nechala to tak. Keď vošiel an dievčenské záchody chvíľku počkala a vošla aj ona dnu. Videla Rona ,ako je pri umývadle a volačo šepká. Podišla bližšie a čakala čo sa stane.*

Nemalo by to vadiť. Nasleduj ma a kam vojdem, nechoď hneď za mnou. *Ani ju nepočkal a pomalým krokom sa blížil na dievčenské záchody na treťom poschodí. Keď sa ocitol pred nimi, otvoril dvere. Nikto ho nemal šancu vidieť, pretože na chodbe nik nebol. Dokonca ani umrnčaná Myrta nestrašila na záchodoch. Podišiel k umývadlám, potichu zašepkal tajné parselské "zaklínadlo" a čakal, kým sa vytvorí vchod do tqjomnej komnaty.*

*Prikívla. * Však, nikto by nás nemal načapať,myslím,teda dúfam. *Usmiala sa. Keď šiel ku dverám tak sa postavila tiež. Zobrala do ruky obe knihy aj s pergamenom a brkom a šla ku dverám aj ona.* A čo tie moje knihy? Nevadí ,keď tam pôjdem s nimi? Možno tu bude menej nápadné... *Spytala sa a so spýtavým pohľadom. Vyšla von pred študovňu. Bolo na chodbe dosť veľa študentov.*

Kľudne, ale mali by sme byť opatrní. Je to totiž na veľmi-ehm hlučnom mieste. *Uškrnul sa a postavil sa zo stoličky. Nevedel, či by radšej nemali počkať do večera, ale vtedy kontroloval školník všetky chodby a je dosť možné, že by ich načapal. V minule bol s Morganou v Tajomnej komnate cez deň a nikto ich nevidel. Možno bude mať to šťastie a tiež ich teraz nik nezbadá. Podišiel k dverám a počkal na Lilly.*

* Zasa pocula buchnut dvere. Rychlo zdvihla hlavu a uvidela Rona. Uskrnula sa. Ked si sadol oproti nej a spytal sa jej ze co ro i, pokrcila ramenami a povedala* Ako vidis, carbem si vselijake blbosti.* Vybrala druhy uz cely docarbany pergamen a ukazala mu ho. Potom ho schovala. Dufala ze pochopil, ze sa nudi k smrti. Usmiala sa ked spomenul tajnu miestnost.* Rada by som vedela, ako vizera.* Pozrela nanho, asi rozmyslal. Zasa si carbalaa na pergamen a ked aj tento mala zacarbany tak skryla obe pergameny do knih a zavrela ich. Zobrala si knihy do ruky a spytavo pozrela na Rona.* Ides teraz?

*Vyšiel hore po schodoch až na piate poschodie. Stál pred študovňou, keď zrazu sa otvorili dvere a vybeho pár vydesených prvákov. Vošiel dnu s otázkou: Čo sa deje? Keď v tom uvidel Lilly ako si čarbe na hárok pergamenu nejaké nezmysly. Prišiel k jej stolu a sadol si na stoličku oproti nej.* Ahoj. Ehm.. Čo robíš? *Drobne sa usmial a znova pozrel na pergamen. * Vieš, vtedy na veži.. Sarah sa nič nestalo. Ale mali by sme pokračovať v našom diele a chcel by som ti ukázať našu tajnú miestnosť. *Usmial sa s náznakom šiblastva a temnoty. Zatiaľ sa im darilo a nikto nedokázal zistiť kde sa skrývajú a kto je vlastne zlý. Nikto nemal proti nim dôkazy. Síce, Sarah klebetí hlúbosti o tom, ako sa Ron zmenil. Nevie ako ju to mohlo vôbec napadnúť, keď spolu poriadne ani neboli. Bude to tým, že v Astronomickej veži jej všetko povedal a vzápätí jej musel vymazať pamäť? Ron sa správal ako predtým. NIKTO nemá šancu zistiť, že on je zlý.*

*Z klubovne sla az na piate poschodie. Mierila si to do studovne. V ruke drzala par knih a pergamen, brko... Uamiala sa. V studovni nikto nebol, no bol ale asi iba jeden dvaja prvaci, ktorych nepoznala. Do kniznice sa jej "ucit" ist nechcelo, urcite tam bola kopa ludi, ako obvykle. V studovni si sadla za stolik pri, ktorom naposledy sedeli Ali, Sarah a aj Ron. Nevedela ako to vyriesili, ale po pravde ju to ani tak velmi nezaujimalo. Nevedela ani, ako sa citi Sarah co na nu Ron pouzil to kuzlo na vymazanie pamäti. Ale vyzerala byt v pohode. .. Teraz to hodila ua hlavu. Sadla si za stolik a rozlozila vsetky veci. Skoro jej to zabralo cely stol, ale mala stastie ze ten stolik bol dost velky. Cize si k nej asi nikto neprisadne, ale to ju netrapilo. Uskrnula sa. Zobrala si brko do ruky a nieco carbala na pergamen a popritom rozmyslala co sa stalo. Najviac sa myslienkami vraciala k tomu jak jej Ron povedal o Tajomnej Komnate. Dlho o tom rozmyslala. Vsimla si ze uz stihla zapisat cely pergamen. Aspon ze si zobrala druhy, ale nan kreslila trocha s citom a nie tak blaznivo. Periferne sledovala tych dvoch prvakov, ktory ked si ju teraz vsimli tak rychlo a "nenapadne" zdrhli prec. Pikrutila hlavou a bolo jej do smiechu, lebo si zabudli vsetky veci co tu doniesli... tiez knihy.. Teraz uz v totalnom klude rozmyslala *

//jop, na 2. poschodie //

Morgie? Netrep! *Zavrtěla rázně hlavou.* Na to nemá. Teda...chci říct. *Znělo to, jakoby to myslela zle.* Chtěla jsem říct, že na to nemá zkušenosti. Tak. Ale okej. Ideme. *Sebrala knihu, strčila ji mezi pod skříň s vycpanými zvířaty a vyběhla ven.*
// teraz už na 2 poschodie? //

*Museli to skúsiť. Museli tam ísť. Aj keď Alie nemala pravdu, síce bola v Slizoline, ale hrozilo všetko. Aj ju mohli zabiť a bolo by jedno, či by bola v Slizoline, alebo v Biflomore. Druhé poschodie. No dobre, ona sa tam pôjde pozrieť. Dúfala, že s ňou pôjde aj Ali.* Fajn, takže ideme tam? Na druhé poschodie? Je to síce veľmi, veľmi, veľmi nebezpečné, ale ja chcem vedieť, či je znovu otvorená a či vôbec naozaj existuje. Je mi jedno, že by ma tam mohli zabiť. *Chcela vedieť, kto to všetko robí. Žeby to bola Morgie? Nemohla tomu uveriť. Už v klubovni sa jej zdala nejaká čudná a teraz by to dávalo zmysel.* Morgie, Morgie ju otvorila, musíme tam ísť. Nie je iná možnosť. Poďme! *Povedala ako najrýchlejšie mohla a išla k dverám.* Tak ideš?

*Pozrela na ne.. Chcela si to všetko v tichosti uložiť v hlave.* Tak čaute... *Obrátila sa ku východu a rýchlo stamadiaľ zdrhla. Šla poc hodbách a hľadala nejaké tiché miesto.*

Je to čudné. Ale on to nerobil z vlastné vůle. *Zavrtěla hlavou.* Keby bola Tajemná komnata znovu otvorená.. *Polkla.* Bylo by to zlé. Byl by to opravdu velký problém. Ti, co by nebyli ze Slizolínu by nejspíš zemřeli. A keby nie, museli by být čistokrevní. A to já nejsem. *Vzdychla.* Ach.. na akém poschodí? Myslím, že druhém. *Zamračila se.* Ale to nikdo nevie. Jsou to historky, které říkají, že v podzemí, některé, že přímo v ředitelně. *Pokrčila rameny. Pak se podívala na Daisy.* Meh. Klidně běž. *Zavrčela a pohodila hlavou. Ať si klidně odcházejí, když je o nebaví. Alebo čo.*

*Radšej im nič nehovorila ,ale rozmýšľala sama v vduchu. Cítila ,že sa tu niečo deje. Striasla sa a psotavila sa.* Ja.. em.. ja asi už pôjdem.. do klubovne. * Usmiala sa,chce o tom porozmýšľať,v kľude.*

*Celá sa triasla. Nemohla počúvať ten strašidelný príbeh. Čo ak bola tajomná komnata znovu otvorená? Pomyslela si Sar. Musela túto myšlienku čo najskôr dostať z hlavy, veď to by nebolo normálne. Podla nej ten Jared bol psychopat.* Vôbec necháepm, načo tí ľudia niekoho zabijú a potom sa zabijú aj oni sami. Je to dosť čudné. Ale čo keby... *Radšej nechcela dokončiť vetu. Stále jej behalo po rozume, žeby tajomná komnata bola otvorená. ALE KTO? Prišla späť k Daisy a pozrela sa na Ali, ktorá stála pri okne. Musela to povedať...* ...čo keby bola...čo keby bola Tajomná komnata znovu otvorená? Neviem síce kto, ale Ali má pravdu. Dejú sa tu čudné veci. Dúfam, že ak je náhodou tajomná komnata otvorená, že sa nezačne to-to-to, no ZABÍJANIE!! Bolo by to príliš veľké riziko a riaditeľka Donovan by podla mňa neriskovala. *S obavou povedala babám a musela sa napiť, lebo jej bolo horzoné teplo z tej nervozity.* Musíme to zistiť. Na kolkátom poschodí bola tá..Tajomná komnata? *Nakukla von z okna a pomyslela si, že čo ju ešte v tejto škole čaká. Bola už druháčka. Tak jej ten prvý rok ubehol, že sa ani nenazdala. Pripadala si trochu ako Harry Potter, aj ten mal divný život na škole. Prvý rok našla tento papierik a v tento rok sa to takto zkresľuje. Nevedela, čo má robiť.*

Nie. *Zavrtěla rázně hlavou.* To nebylo, že někdo chtěl někoho vystrašit. Takovouhle kletbou? Rozhodně ne..! *Řekla.* Chápete, že.. *Polkla.* ..podle mě to byl někdo... *Nevěděla, jak to říct. Domnívala se v něco, ale bála se to říct. Nakonec se odhodlala.* Tak hele. Nikdo nikam nepůjde. Prosím, zůstaň. *Kývla k Sar.* Teď nikdo nemůže odejít. Myslím si, že jsem to četla jednou. Tady. V Černé kronice Rokfortu. *Zamnula si kořen nosu.* Bylo tam něco o tom, jak se v jednom období, kdy se údajně otevřela tajemná komnata dělo hodně vražd s neznámýma příčinama. Pomocí tohoto kouzla. Avada kedavra... *Vzdychla.* Stálo tam, že jeden mladík, jmenoval se Jared, nebo James, tak nějak. Už si nevzpomínám, *Pokrčila rameny.* ..prý našel knihu, ve které našel papírek s tímhle kouzlem. A-.. *Zakoktala. Najednou to do sebe vše zapadalo.* ...a bylo to zašifrované. On to rozluštil a objevil, co my. *Začala rychle chrlit slovo za slovem.* A pak...jednoho dne...našli mrtvého jeho kamaráda Petera. Byl zabit touhle kletbou. Asi měsíc se tyhle vraždy opakovaly. Až nakonec našli mrtvého i Jareda. Zabil se. Stejným způsobem. Zanechal po sobě dopis, který vše vysvětlil. *Odkašlala si. Už ji bolelo v krku.* Napsal tam, že jakoby ho něco posedlo. Přiznal se k vraždám. A že už s tím nemohl žít, zabil se i on. Ten papírek, kde našel to zaklínadlo nikdy nenašli. Ani tu knihu. *Zajíkla se.* Myslíte, že Tajemná komnata byla otevřena? Víte... dávalo by to smysl. Někdo vyčaroval Temné znamení, našli jsme papírek, který možná objevil Jared a hlavně...celý hrad je DIVNÝ! *Vykřikla beznadějně.* Když jdu sama po chodbách, pořád na sobě cítím oči. A někdy mám docela pocit, že slyším hlasy. Ale nerozumím jim. Řekla jsem o tom Ronovi, ale nechtěl o tom mluvit. *Kousla se do rtu.* Mám strach... *Řekla. Byla unavená, rozzlobená a vystrašená. Po tváři jí stekla slza. Naštvaně si ji otřela a vstala. Stoupla si k oknu a dívala se ven na zamračenou oblohu.*