Karczmia Graczia- u veselej Marišky

Nie, so sebareflexiou určite problém nemám, ale zas Gabrielle nemusíš tak ospevovať, hej? Mne sa to meno až tak nepáči. *Škodoradostne sa uškrnie.* Môj bývalý hej *Prižmúri oči.* Ako vieš, že nejakého som mala? *Podozrievavo ho skúma.* Čo ak si môj prvý? *Na dlhú chvíľu sa odmlčí.* No dobre tak úprimne. Mala som pár bývalých, ale žiaden ma neočaril tak, ako môj aktuálny. *Znova sa uškrnie.* Vlastne.. ja som nikdy nikomu nepovedala, že ho ľúbim. *Pozrie do zeme,trocha zahanbene. Nechce sa už o tom baviť, privádza ju to do rozpakov. Tak sa radšej znova uškrnie a keďže barmanka neprichádza, vytiahne prútik a namieri si ho na vodku. Na celú fľašu.* Accio! *Funguje to. Už majú fľašu na stole. Nech si tá blondska myslí čo chce. Bola síce trochu prekvapená, že krčma nebola chránená proti takýmto kúzlam, ale nie je to jej problém. Okamžite rozleje ďalšieho panáka, ladnosťou vyučenej barmanky. Dvihne štamperlík a akoby sa nič nestalo si už štrngá s Calebovým pohárikom. Znova to do seba len tak kopne. V zápätí jej príde zle. Zbledne a odpadne.*

*Je rád že nežiarli a nestrieľa mu facky. Konečne niekto chápe, že oceniť druhé pohlavie nie je nič zlé. Zasmeje sa.* So sebareflexiou očividne problém nemáš. *poznamená s pobavením. Plány do budúcna? Zasmeje sa.* Plány do budúcna? Nie, toho sa neboj. *povie jej s úsmevom.* Volá sa Gabrielle. Pekné meno, nie? *opýta sa len tak mimochodom.* Noo tvoj bývalý. *Zasmeje sa netrpezlivo. Použil jej alovo a nepochopí to?*

*Caleb s ňou súhlasí a obíjme ju. Čo si hádam nemyslí, že na ňu žiarlim? Obíjme ho tiež a usmeje sa.* Mňa nemusíš uisťovať. *Pozrie znova na barmanku.* Kto by ma opustil kvôli inej, nestál by mi ani za smútok v očiach a nie to ešte nejakú slzu. A okrem toho, žiadna čarodejnica nemôže byť krajšia ako víla. Je to dané prírodou vieš. *Uškrnie sa a nahlas zasmeje.* V poriadku *zvážnie.* Ale doteraz si mi nepovedal jej meno a čo to je zač. Inak úprimne som rada, že som vám nenarušila nejaké to manželstvo, plány do budúcna, deti a tak... To by ma asi zamrzelo. *Znova sa zasmeje, ale teraz tak nevinnejšie.* Môj ex-aktuálny? *Pousmeje sa.* Nerozumiem celkom tvojej otázke. Aký ex-aktuálny? *Skúmavo ho sleduje.*

Milé od teba. *zachechce sa. Či si to všimol?* Uhm. *prikývne nezaujato.* Bola celkom pekná. *uškrnie sa a pozrie, ako sa zatvári. Pre istotu ju tuho objíme, aby mu nikam neušla. Ona je pre neho aj tak najkrajšia. Pobozká ju na líce a pozerá na ňu, ako zvážnie. Počúva ju. On sa len pousmeje.* Isteže ťa to zaujíma. *zasmeje sa a začne sa hrať s jej rukou.* Neboli sme na tom nijak. *povie jednoducho a žmurkne na ňu.* Stretol som ju pár hodín pred tým ako si prišla a tak trochu som ju naťahoval. *šibalsky sa uškrnie.* Fakt sa mi páčila, ale jej zmeny nálad som už nezvládal. A to som sa s ňou poznal pár hodín. *vysvetlí jej.* V jednu chvíľu ma bozkávala a v ďalšiu sa mi obracala chrbtom. *povie. No tak ale už fakt! Kde je to dievča za barom? Pozrie na Ann a pousmeje sa.* A tvoj ex-akutálny? *použije jej slovo a uškrnie sa. Fakt ho to zaujíma. Aký bol, prečo s ním bola, prečo už spolu nie sú.*

Ja viem, že si mi to nepovedal preto *žmurkne na neho* len ťa tak škádlim. *dá mu pusinku na líčko.* Neviem kde je tá ochechuľa pekná krásna najkrajšia. *Rozosmeje sa.* Že si si to všimol aj ty? *Škerí sa.* Ako si tu prehadzovala tými blonďatými vláskami. *Zamyslí sa.* Skoro ako ja nedávno na teba. *Zvodne sa na neho pozrie, keď v tom znova zmení výraz tváre za vážny.* A ešte stále si mi vlastne nepovedal... čo s tou tvojou frajerkou? Ako ste na tom boli? Čo bolo či nebolo? *Víly majú vo zvyku ďobkať do osieho hniezda.* Chápeš, že ma to teraz ako tvoju aktuálnu zaujímať musí. *Schválne nedopovedala ako aktuálnu čo... *

*Prekvapí ho to. On to myslel naozaj!* No dobre, tak sa to nenaučím! *zvolá bezradne a pokrúti hlavou.* Ale nepovedal som ti to pre to. *povie napokon. Na chvíľu sa cítil ako dieťa, ktoré potrebuje dokázať svoju pravdu. Keď mu povie, že ho tiež ľúbi, spokojne sa pousmeje a objíme ju, keď sa k nemu túli. Nervózne pozrie k baru.* Kde je tá blondínka? *opýta sa. Má tu jediných zákazníkov.*

No tak to hou hou hoou! *Kýve ukazovákom a povie tónom akoby bola Santa Claus. Uškrnie sa.* Tak ty si myslíš, že keď mi povieš že ma ľúbiš, budem sa s tebou baviť na túto tému nejak obšírnejšie? Ty sa to N E N A U Č Í Š *Maximálne to slovo zdôrazní. Naučiť by sa to aj vedel, ale ona si prísne stráži svoje tajomstvá a tajomstvá víl. Možno raz. Caleb zas tak hlboko v jej srdci ešte nie je aby mu vešala na nos tieto praktiky a zdôverovala sa absolútne so všetkým. Veď ona o ňom nevie ešte poriadne nič.* Aj ja ťa ľúbim *Milo sa usmeje ako má vo zvyku v sekunde zmeniť výraz tváre a pritúli sa k nemu ako sladká mačička.*

*No, vyzerá nespokojne. Až príliš si chráni svoju vec. Prikývne na jej otázku.* Prečo myslíš? *opýta sa po tom. Už len preto by mal záujem. Chcel by sa tváriť viac urazenejšie alebo vážnejšie, no jej výraz ho pobaví. Krásna. Krásna, s detským šmrncom. Pozerá na ňu a usmieva sa.* Ľúbim ťa. *povie len tak. Prečo nie?*

*Zrazu veľmi zvážnela.* Tu nejde o to pochopiť to. Tu ide o zžitie sa s tým. Chápeš čo myslím? *Prísne podvihne obočie.* Podľa mňa by si sa to nikdy nenaučil. *Podrýpne a ušŕňa sa ako dieťa, ale nestráca na pôvabe ženy.*

*Prekvapí ho jej nonšalantnosť. Nič jej to nerobí. Odrazu sa cíti zahanbený. Pri jej žiadosti o ďalšie dva prikývne. Áno, jeden mu nespraví nič. Konečne mu začne rozprávať o fúkaní a on zbystrí pozornosť. Konečne sa o nej dozvedá niečo ďalšie. Napádajú mu nejaké otázky, ale nepýta sa. S ďalšou otázkou odíde tá predošlá a tak ďalej. Fľašky? Je pravda, že ich nedvíha zo zeme. Ale ani ich tam nehádže. No, možno by sa zišlo zmeniť rituály. Počúva ju ďalej. Škriatkovia? Keby ju niekto obťažoval teraz, osobitne by sa postaral o to, aby to už nikdy nespravil. Zasmeje sa, keď fúkne a rovnako na slove liany. Pri pití panáka ho zahanbila. Aspoň to tak nie je s tým, komu skorej z neho píše. Zasmeje sa.* Tak sa postarajme o to, aby bol ešte ohnivejší. *žmurkne na ňu a pozrie na barmanku. Počula?* Takže keby som to pochopil, naučil by som sa to aj ja? *opýta sa jej so záujmom. Niečo navyše na čarovanie? Pecka.*

Jasnéé, určite si chcel ísť do druhých! *Uškrnie sa tiež.* Samozrejme že na ex! * Štrngne si a kopne to do seba so všetkou nonšalantnosťou, ale zároveň rýchlosťou chlapa.Položí prázdny pohárik akoby vypila čistú vodu a zakričí na barmanku.* Ešte dva! *Žmurkne na Caleba.* Veď keď už sme tu... *Usmeje sa a pritúli k nemu.* No a či som sa učila fúkať? Aj áno aj nie. *Pozrie maximálne tajomne.* Ono je to tak... Ukázali mi to víly, ale naučiť ťa to nedokážu, to musíš pochopiť sám. Princíp prírody a spojenia s ňou. *Rozhovorila sa.* Ak konáš dobro, len dobro z toho vzíde, nie? No a tak to funguje aj s vílami a ich svetom. Ak sa o prírodu staráš a miesto zakopnutia o prázdnu fľašku na zemi ju dvihneš, oni sa ti za to odmenia. *Podozrievavo prižmúri oči akoby tušila, že Caleb je tiež jeden z tých ktorý tú fľašku zo zeme nedvihnú ani za svet.* Ak potom potrebuješ pomoc, pomôžu ti. A tak som sa vlastne dostala k tomu fúkaniu. Škriatkovia vedia byť občas doosť zákerný. *Zvraští čelo.* No a zvyšok si už vieš domyslieť... Boli sme na lúke, nedal mi jeden pokoj a potom prišli víly a blablabla fuuuuuu *Fúkla. Ten panák jej už začína udierať.* A bolo... Zrazu mal na rukách tie liany či čo to je... *Smeje sa. Aké slovo, že liany. * Noo a chápeš... *Rozpráva pomedzi smiech.* A tak som zbierala fľašky a fľašky.. A oni mi to ukazovali a vysvetľovali ako musím cítiť so svojim dychom a splynúť s prírodou a potom to už išlo samo. *Už sa nerehoce, len sa milo usmieva.* Teraz mám napríklad tiež taký prírodný ohnivý dych. *Uškrnie sa.*

Áno. Vskutku, ja som chcel ísť do tých druhých. *uškrnie sa nevinne. Tiež sa usmeje na barmanku a zoberie si štamperlík. Zdá sa, že v šoku už nie je a znova má dobrú náladu ako pred tým. Hej, v krčme. Už vidí ako skončia.* Na vežu! *zvolá to ako samozrejmosť a cikne si štamperlík o ten jej.* Na ex? *opýta sa ešte a celý obsah pohárika si prevráti do úst. Uff. Fakt to je silné! Jeho tvár sa skrčí.* Fuj. *strasie ho, keď prehltne.*

Dúfam, že si pamätáš do ktorých dverí tam hore nemáme vstupovať, inak sa môže stať, že sa nám to nepodarí ani do tretice.*Pousmeje sa aj keď jej zatiaľ veľmi do smiechu nie je. No poteší ju aspoň barmanka, keď im položí trocha nemogavo v obidvoch rukách dva poháriky na stôl. Nevadí, veď hlavne že je pekná. Pomyslí si a usmeje sa na ňu.* Tak, pozdvihnime čaše! *Prehlási básnicky, dvihne pohárik a začne sa smiať.* Toto nám chýbalo.. V krčme skončiť. *Smeje sa a konečne chytá farbu.* Tak... na čo teda? Na rôzne výlety trebárs? *Usmieva sa a stále drží pohárik vo vzduchu.*

*Vidí, v akom je šoku no on sa len usmieva. Drží ju za ruku a keď obaja sedia, prisunie sa k nej bližšie a objíme ju. Chce niečo silné? Tak silné. Aspoň uvidí, ako víly pijú.* Doneste nám to najsilnejšie čo máte. *povie žene, aj keď jej asi moc nepomohol. Potom sa znova venuje Ann.* Do tretice sa nám to možno podarí.* žmurkne na ňu.* A bude to stáť za to. *povie s úsmevom a letmo ju pobozká.*

*Len na nich vydesene pozerá a nevie, čo má na to povedať. Robia si z nej srandu? Že niečo silné. Toho tu má od hlavy po päty! Poškrabe sa po hlave a snaží sa premýšľať. Síce je blond, ale až taká hlúpa nie je. Aj keby bola, hlavne že je pekná nie? Stále sa snaží usmievať a opýta sa ich.* A čo také to bude? *Položí im otázku a hneď nato doplní.* Alebo to necháte na mňa? *Zasmeje sa a čaká na ich odpoveď.*

*Celá v šoku nechce pustiť Caleba no po chvíli začne dochádzať aj jej kde sú a sadne si s ním k stolu, keď pribehne nejaká žena. Pýtajú sa jej čo si dá? Robia si srandu? * No... ehm... samozrejme že niečo silné! Veď som rada že som tento šok vôbec prežila! * Nechápe ako sa jej vôbec môžu takto hlúpo pýtať keď je zjavné že má pred kolapsom. Potom sa otočí na Caleba a smutne pošepká.* Asi nám to fakt nie je súdené

*Ochranársky ju objíme.* Neviem. *povie potichu a trochu sa poobzerá.* Som, samozrejme. *povie s povzbudzujúcim úsmevom a pobozká ju do vlasov. Stále sa obzerá. Vyzerá to ako nejaká krčma. Všade naokolo sú stolíky so stoličkami, 3-4 stoličky na jeden stôl. Na jednej strane miestnosti je drevený bar, za ktorým stojí akási žena a pri ňom sú dvere von. Ako sa z Rokfortu dostali sem? Žeby v Rokforte bola... krčma? Strechu podopierajú drevené stĺpy a je tu tlmené svetlo.* Ann? *ozve sa, keď mu úplne dojde kde sú.* Zrejme nám tá veža nie je súdená. *uškrnie sa a sadne si za najbližší stôl. Potom k nim príde žena a opýta sa, či si niečo dajú. Caleb prikývne.* Ann? Niečo silné alebo na začiatok jemné? *opýta sa Ann a usmeje sa na ňu.*

*Vykladá poháre na poličku svojej novootvorenej krčmy. Je šťastná, že sa nemusela vrátiť do rodného Francúzka. Ani nevie, čo by tam teraz robila. I keď jej nesmierne chýbajú rodičia. Len si povzdychne a vykladá ďalej. Pozrie sa na fotku, ktorú prednedávnom vyložila a usmeje sa na ňu. Je na nej ona a jej milovaní rodičia. Vezme si ju do rúk a dvom známym tváram vtlačí bozk. Vráti ju naspäť, a v tom začuje nejaký hlas. Obzrie sa tým smerom a vidí nejakú ženu. Vyzerá byť zmetená a nechce ju extrémne šokovať. Príde k nej s úsmevom na tvári a hovorí jej.* Dobrý deň. Dáte si niečo? *Opýta sa jej.*

*Začuje Caleba a hneď sa obzrie.* Caleb, prepána *Hodila sa mu okolo krku celá bledá.* Čo to malo znamenať? *Vyjavene sa pozerá a farbu ešte stále nechytá.* Nie, nič mi nie je a ty si celý? *Srdce jej bije tak nahlas, že ho určite počuť aj na 2 metre.*

Proste len krčma