Karczmia Graczia- u veselej Marišky

*Na jeho prirovnaní sa zasmeje.* To ani ja, ale je to určite originálne. *povie s úsmevom. Originalitu má rada. Voz po búrke do hlbokého bahna. Asi to začne používať.* Maria! *odrazu vykríkne. Konečne si spomenula ako sa volá!* Eh, prepáčte. *zasmeje sa zahanbene.* Tá barmanka je moja bývalá študentka. Jej meno mi akosi vypadlo. *vysvetlí nevinne. Keby jej záležalo na názoroch ostatných, asi by si práve nadávala. Určite vyzerá rozpoltene. Bezstarostne si odpije z piva.*

*Nečakal, že bude tak dlho čakať kým odštrngne. Ruka ho začala pekne pobolievať od držania pol litrového pohára. Nakoniec sa dočkal, odpil si aj on a položil ruku na stôl. Druhou si utrel ústa od peny.* Je tu príjemne. Myslím, že nebude trvať dlho a zapadnem medzi všetkých ako voz po búrke do hlbokého bahna. Nie som si istý či sa to tak hovorí, ale to je asi jedno.* Prečo trepem také somariny. Z riaditeľky bol Aislin trochu nesvoj. Predsa len, prvé stretnutie osamote hneď v krčme. Čo by asi povedala na to, keby som jej navrhol tykanie, pomyslel si. Ešte nevedel čo všetko si môže pri nej dovoliť.*

Samozrejme, že chápem. *pousmeje sa.* Čo myslíte, prečo som tu ja? *uškrnie sa. Nech si odskakuje koľko chce. Jej to je jedno. Ako správna riaditeľka sa mieni tváriť len pred podaktorými študentmi a pred vyššími mocami. //to je čudné slovo // Aj tak taká nikdy nebude. Tiež zodvihne svoj pohár, ale ešte neštrngne.* Nech nám tá škola nelezie na mozog. *žmurkne na neho a štrngne si s ním. Aj keď, asi už je neskoro. Odpije si z piva a blažene sa usmeje.* Idem sa hrať na vzornú riaditeľku. *prehodí a položí pivo na stôl.* Ako sa vám u nás páči? *opýta sa predstierajúc vážnosť a zaklipká očami.*

*Prijme ruku riaditeľky a potrasie ňou. Hneď na to vezme svoj pohár pivo.* Viete, občas si treba len tak odskočiť a zistiť čo sa vonku deje. Nechcem aby mi knihy začali liezť príliš na mozog, ak ma chápete.* Zdvihol pohár a naklonil ho k Saorise, div nevylial.*Nech sa škole darí.* A čakal na štrngnutie.

*Na poznámku o pohodlnosti stoličiek natešene nadvihne obočie.* Tak fajn. *poznamená a lofne si na jednu od stola, kde sedí Aislin. Áno, nemýlila sa. Ako ona ľúbi svoju pamäť!* Saorise, riaditeľka. *uškrnie sa nespokojne a nastaví ruku. Ako ona neznáša svoju funkciu. Pri objednávke prikývne. Zázvorové pivo ona môže. Pozrie na čašníčku a prižmúri oči. Nie je to jedna zo študentiek? Niee, len to nie. pomyslí si. Keď stretáva vyštudovaných študentov, cíti sa zbytočne staro. Pokúsi sa neriešiť to a obráti sa na Aislina.* Takže takto si plníte povinnosti, hej? *uškrnie sa pobavene. Dievča im donesie pivo, tak sa na ňu usmeje.* Vďaka. *poďakuje úprimne a ešte na ňu pozrie. Ako sa len volá?*

Ou kéj. *Povie im obom a stále sa usmieva. Príde k pultu a vezme dve poháre na pivá. Do oboch načapuje zázvorové pivo a položí na tácku. Vezme si ju na ľavú ruku a príde k nim. Najprv dá pivo žene a potom chlapovi. Len obom venuje úsmev a bez slova sa vráti späť k baru.*

*Myslel si, že posledná osoba ktorú tu môže stretnúť je pani riaditeľka. Nuž, ako vždy sa mýlil a bol rád. Ešte si spolu nikdy poriadne nepokecali.* Dobrý deň, sadnite si prosím. Tie stoličky sú vážne pohodlné. Som Aislin, nový knihovník.* Prefíkane na ňu žmurkol. Ešte predtým však prichádzajúcej obsluhe povedal:* Dám si zázvorové pivo ak máte. Dva krát. Aj tu pre pani riaditeľku.

*Z premýšľania ju preruší príchod nejakého chlapa. Konečne zákazník. Povie si v duchu. Nahodí úsmev na tvár a príde k jeho stolu.* Čo si dáte? *Opýta sa ho s úsmevom na tvári.*

*Asi by tu nemala byť, no ako riaditeľka už aj tak zlyháva. Vo všetkom. Povzneseným krokom prechádza cez Rokville a všimne si novú krčmu. Áále čo? Pousmeje sa. To musí využiť. Vojde dnu a sklame ju, že krčma zíva prázdnotou. Akurát jeden človek tam sedí.* Dobrý deň! *pozdraví sa s úsmevom. Ak sa nemýli, to je jej nový knihovník. Podíde bližšie a poobzerá sa po krčme.*

*Aislin otvoril dvere a vdýchol do nosa všetky vône krčmy. Bolo tu prázdno. Sadol si za stôl pri okne s výhladom na bar. Čo si len dám? Čo si len dám? *

Neboj sa, POĎ! *Povie strašne znechutene, nepustí ho a keď Caleb zastane, to už sa fakt naštve.* Ako myslíš. *Stále ani náznak mimiky v tvári. Nič. Chlad. Zhlboka sa nadýchne a znova fúkne. Nie tak jemne ako vtedy v Nemocničnom krídle. Fúkne tak, že sa Calebovi obmotajú celé ruky k hrudníku a urobí sa mu slučka na krku. Ako vodítko, ktorého druhý koniec drží ona. Aj vonku sa rozfúka strašidelný vietor, ktorý vyrazí dvere. Pevne ho začne ťahať ku nim. Keby sa vzpieral, uškrtil by sa. Výjde s ním vonku. Okamžite sa to veľké oko otočí k nim. Nie je to oko, ale celá hlava obrovská skoro ako tá krčma. A má ešte väčšie telo s krídlami. Vyzerá ako drak. Hlava sa nakloní k nej a oblízne ju. Jazyk má taký veľký, že oblíznutím ju zároveň aj s Calebom vyhodí na krk. // Na toho ,,draka´´ krk.// A už letia. Tá potvora ich elegantne zhodí na Astronomickú vežu. Teda, elegantne zhodí len ju. Caleba zhodí doslova. Ona len pekne zaklipká očami na tú potvoru.* No taak... Prosíím. *Potvora si len tak odmietavo odfrkne, ale nakoniec sa vrhne na Caleba. Neublíži mu len roztrhá tie liany.* Ďakujeem. *Milo sa na ňu usmeje, ale ona už letí preč. * Zľakol si sa, čo? *Rozosmeje sa a pozerá na Caleba.* Nikdy by som ti neublížila, ľúbim ťa. *Milo sa ne neho usmeje, pobozká ho na líčko a obíjme ho.*

*Nešťastná? Čo zas spravil? Keď na neho otočí hlavu a on jej na tvári vidí slzy, rozšíri oči.* Ann. *zašepká. Čo sa deje? Čo spravil? Ešte raz si v hlave prehrá čo povedal. Žeby sa urazila na to, ako povedal: my ľudia ?? Ale veď ona začala s: my víly ! Začne liať a on rozmýšľa, či to je len tá hlúpa náhoda alebo to spôsobila ona svojimi slzami. Chytí ho za ruku a potiahne. Chladný tón, ktorý použila sa mu nepáči, no ide za ňou. Pozrie von oknom na dážď, no ten nevidí. Oko?!* Ann! Počkaj! *zvolá a zastane. Na oko pozerá s rozšírenými svojimi malými. Nemôžu ísť von!*

Ach...*Hlboko si povzdychne. Nič nepochopil. Otočí k nemu hlavu a spustia sa jej obrie slzy. Ako jej spadne prvá slza na zem, vonku začne strašne liať. Tentokrát nemusí ani fúknuť a už cez okno krčmy nakukuje obrovské oko. Chytí Caleba za ruku a potiahne ho.* Poď. *Povie chladne a zamieri ku dverám.*

*Hej, príťažlivá. odpovie vo svojej mysli. Nemôže sa ubrániť úškrnu. Hlavne keď pohárik do seba kopne bez mu ani be. Počúva ju a je nervózny z toho, že na neho nehladí.* My ľudia nemáme schopnosť uhádnuť niečo, čo nám nie je povedané. *obráni sa jej väzbou vety s úsmevom.* Preto som nemal odkiaľ vedieť že ty to: "zistíš hneď v zárodku". *ten kúsok vety naznačí úvodzovky rukami, aby pochopila, že ju cituje. Ako mal vedieť, že by cítila, keby sa niečo dialo? Nie je predsa vševed!* Každopádne... *začne jemným tónom.* Prepáčiš mi to zhúknutie? *opýta sa jej s nevinným pohľadom.*

*Otočí hlavu a len povýšenecky sa pozrie na pohárik. Potom na Caleba.* Alečo... *Odfrkne. * Takže príťažlivá hej... *Znova odvráti hlavu, nezaujate si vezme pohárik a ako vždy kopne ho do seba. Bez prípitku. Ako alkoholička.* My víly máme jednu schopnosť. *Nečakane prehovorí ale na Caleba sa stále nepozrie.* Vieme hneď v zárodku zistiť ak sa niečo stane. *Zdôrazní slovo zárodok a dúfa, že to Caleb začne pomaly chápať.*

*Zvedavo na ňu pozrie. Sekne jej to takto. Prečo je tak sexy? ( ) * Povedal som, keď odpadneš. *zopakuje, ak nastal nejaký šum v komunikácii. Snaží sa tváriť neutrálne. Keď mu nechce povedať čo sa deje... alebo keď si nechce dopustiť, že sa niečo deje, fajn. Tak ani on to už nebude rozoberať. Aj keď... ako sa pozná, v hlave to bude mať ešte dlho. Naleje im do štamperlíkov a jeden jej posunie.* Vieš, že si takto nesmierne príťažlivá? *uškrnie sa.*

*Úplne ignorantsky a arogantne sa odsunie a preloží si ruky do odmietavej pozície.* Fajn. *Odvráti hlavu.No veď ako myslí, som zvedavá, čo tu budeme robiť.*

*Nepamätá? Pozerá na ňu rozšírenými očami. Chvíľu ju skúma a snaží sa na nej nájsť niečo, čo by odhalilo príčinu tejto záhadnej reakcie. Tlak, jasné. Keď sa po fľaške začne naťahovať, pousmeje sa a pobavene pokrúti hlavou.* Ak áno, žiadna fľaška už nebude.* povie. Fľašku položí na stôl, čím dá najavo, že jej dovoľuje naliať si. Ale stále z nej nespúšťa skúmavý pohľad.*

Ja si vôbec nepamätám že by som odpadla. *Prehlási chladným tónom.* A aj keby, tak to bol možno len tlak. *Povie arogantne aj keď asi tuší o čo by mohlo ísť ale nepripúšťa si to ani sama sebe a nieto že by to mala niekomu ešte vešať na nos. Hlavne keď to nie je nijak podložené.* Ale neboj, už si mi ho znova zvýšil, už určite neodpadnem. *Uškrnie sa a ťahá sa znova po tej fľaške.*

*Uvedomí si, že nemal použiť taký tón. Ale toto je to isté, ako keď sa ona zľakla, že sa mu niečo stalo. Vtedy ho začala biť. No a on ju teraz nebije. On len kričí. Už mu nepríde že nemal taký tón použiť. Očividne jej niečo je.* Ann. *povie miernejšie.* Neodpadáva sa len tak z ničoho nič. *povie jej mučeníckym výrazom. Mrzí ho, že ju naštval. Nemrzí ho, že kričal.* Aspoň mi povedz... vieš prečo? Dám ti pokoj, keď mi povieš že vieš o čo ide. *povie jej. Kompromis, nie?*

*Cukne s ňou keď na ňu Caleb zhúkne. To už sa skutočne naštve.* Caleb! Nič mi nie je, jasné?! *Rozčúli sa, chytí mu agresívnejšie ruky a ťapká si nimi po tvári, hlave, ramenách, nech vidí, že je kompletná* A vôbec! Vyprosím si, aby si sa so mnou bavil takým tónom! *Pri spánkoch jej pulzujú žily od rozčúlenia.*

*Prebudí sa. Prebudí sa! Je z toho šťastný, tak špliechať vodu vďačne prestane.* Jasné nič ti nie je. Ani si pred chvíľou neodpadla. *začne ironicky. Ignoruje jej bozk a bezstarostný tón. Fľašu jej zoberie z ruky a štamperlíky posunie preč.* Čo to bolo? *opýta sa jej tónom: "Hovor!!". Opatrne na ňu pozerá a hľadá známky po tom, že by mala odpadnúť znova. Čo to je? Fľašu drží v ruke a premýšľa, či to nebolo z toho. Ale to by odpadol aj on, nie?*

*Otvorí oči a chvíľu zmätene sleduje čo sa stalo.* Caleb? *Špliecha na ňu vodu, tak ho rukami rýchlo odstrčí nech prestane.* Čo ti šibe? *Pobavene sa uškrnie.* Veď mne nič nie je. *Uvedmuje si, že je ešte trocha malátna, ale nedáva to najavo.* Caleb upokoj sa. *Povie mu veľmi milým tónom.* Mne skutočne nič nie je. *Pohladí ho po tvári, dá mu pusu a bezstarostne nalieva ďalší štamperlík akoby sa nič nestalo.*

*Ha! Predsa len žiarli. Spokojne sa pousmeje.* Prvý? Nie, na to si až príliš hm... skúsená. *uškrnie sa pobavene. Neverí že niekto ako ona nemal vzťah. Ozve sa znova a jej slová ho potešia. Cíti sa... výnimočne?* Som VIP? *uškrnie sa, ale povie to jemným spokojným hlasom. Takže teoreticky by sa dal pokladať za jej prvého. Vidí že ju to uviedlo do rozpakov a je celkom rád, že sa z nich aj sama v pohode dostala. Zasmeje sa na tom, ako to vyriešila a hneď si štamperlík zoberie. S úsmevom si s ňou štrngne a tiež to do seba kopne. Chvíľu po nej. Keď štamperlík položí na stôl, Ann je... odpadnutá?!* Ann, Annare! *zvolá a začne ňou triasť. Nie! To ona je ošetrovateľka, nie on. Okamžite sa postaví a zamieri k baru. Našťastie tam je vodovodný kohútik a on si z nej napustí do najbližšieho pohára. Znova rýchlo zamieri k nej a začne na ňu vodu trochu špliechať.* No taaak, Ann! *hovorí bezmocne.