Stará knižnica

*Když mluvili o tajných místnostech, v duchu se smála. To ještě neví o té ve věštecké části. Ale ta je jenom a jenom její. Navíc když to tam ještě pořádně neprozkoumala. Jen vstoupila za Sao a vytáhla hůlku.* Lumos..! *Hůlka se jí rozsvítila a Alison se porozhlížela kolem. Jen jí vrtalo hlavou, jak se na ní ředitelka dívala. Jakovy věděla o těch návštěvách v ZO. Ale to je přece blbost. // //Zasmála se v duchu a pokračovala v prohlídce.*

*Aislin si hlavu nie a nie vyprášiť. Bude musieť ísť do spŕch, alebo aspoň do poriadneho prievanu.* Veru tajné miesta. Určite aj v týchto knihách o nejakých nájdeme zmienku.* Len čo to dopovedal, Sao už bola v miestnosti. Nemal z toho dobrý pocit. Toto miesto som objavil ja!!! Mal byť opatrnejší pri otváraní a nie hrať sa na Harryho Pottera. Na podobné veci bol háklivý. Miestnosť s knihami už bral ako svoj majetok. *

*Keď sa lakne Alis, zaškerí sa na ňu. Je sama so sebou nadmieru spokojná. Zasmeje sa na jeho oprašovaní sa. Zrejme zabúda, že je čarodejník.* Tajné miesta? *opýta sa sprisahanecky. To je jej chuťovka.* So všetkými tajnými vecami so mnou treba počítať. *žmurkne na neho a prejde do miestnosti. Zodvihne prútik, aby lepšie videla. Pre Merlina, to je kníh! pomyslí si. A akých starých! Zrejme sa tu bude skrývať. A čítať tie poklady.* Al, poď sa sem pozrieť! *zavolá na ňu. Aj keď o tom Alison nevie, neušli jej jej návštevy do zakázaného oddelenia v knižnici.*

*Nahlédla dovnitř a už-už rozeznávala jednotlivé obrysy, když jí někdo zakřičel do ucha. Ali vypískla a nadskočila. Prudce se otočila, no byla to jen Sao. Strašně se jí ulevilo, málem dostala záchvat smíchu, ale konečně se ozvala i ta postava, co to vlastně všechno způsobila. Byl to vysoký muž, odhadovala ho tak kolem 20ti let. Černé vlasy měl celé zaprášené a bavil se se Sao. S tou si o pak ještě vyřídí, určitě jí to nějak oplatí. Takhle jí lekat.. V duchu se zasmála.* Ahoj. *Zazubila se na něj, sundala si kapuci z hlavy a složila ruce za záda.*

*Aislin si rýchlo opráši kabát, no aj tak to nepomôže. Jemne sa ukloní k Alison* Teší ma.* Keď zbadá, že Sao je z jeho objavu nadšená, prejdu ho obavy. Vystrúha svoj najlepší úsmev a odpovie.* Bolo by to na dlhé rozprávanie, ale ak vám to nevadí skrátim to. Ehm... Bola to náhoda. Z časti. Vo veľkej knižnici som našiel pár starých spisov a plánov a táto mala miestnostka ma zaujala. Nebolo napísané kde presne sa nachádza. Iba že je na druhom poschodí. A hľa, našiel som ju. Mám poznačené aj iné tajné miesta, väčšinou sú mimo školy a ak by ste chceli, mohli by sme ich niekedy pohľadať. Určite stoja za preskúmanie.* Bol si istý že za to stoja.
Kým čakal čo mu Sao odpovie, zdvihol ruky a poriadne si vyprášil hlavu.

*Zaškerí sa, keď počuje nejaké buchnutie. Nevie, či naplašila Ali, ale neznámeho určite. Z miestnosti vybehne nový knihovník a ona sa zaškerí ešte viac.* Pán kolega, ste v poriadku? *opýta sa pobavene, keď sa vydýchava.* Na tejto škole je viac ľudí čo si neplnia svoje povinnosti. *povie s miernym povzdychom. Pán Zemko sa pozdraví Alison a Sao sa uškrnie.* Vy sa nepoznáte. *prehlási akoby to bolo potrebné.* Aislin Zemko, Alison Pierce. *behá medzi nimi rukou a na oboch žmurkne. Potom mrkne do miestnosti.* Páni! *zvolá detským nadšením.* Ako ste to tu našli? *s úsmevom sa obráti na Aislina.*

*Niekto prichádzal. Aislin zdvihol pohľad od knihy a napäto sledoval kto vojde. Vo dverách sa objavila ženská postava. Hádam len nie riaditeľka. Nevedel presne ako by vysvetlil svoje vlámanie do tejto miestnosti. Je možné, že ani ona o nej nevedela? No bolo to fuk, pretože postava prehovorila hlasom, ktorý určite nepatril riaditeľke. Chvala bohu.* Nestihol však ani odpovedať. Do miestnosti skočil ďalší tieň a zhúkol.
Aislin tresol hlavou do poličky nad ním. Zvrchu naňho padla obrovská kniha a zvírila kopu prachu. Začal sa dusiť. Náhlivo vybehol na chodbu, oprel sa o stenu, vydýchal sa. Tá druhá postava bola riaditeľka. No je toto možné? Rýchlo povedz niečo zmysluplné.*
Á, dobrý deň pani riaditeľka. Upratovačky si asi neplnia poriadne svoje povinnosti. Len sa mrknite dnu. Potom prehovoril aj na krásne dievča vedľa nej. Ahoj. Na viac sa nezmohol.

*Liama zavesila na krk Alexovi a ona sa rozhodla prejsť sa. Liama miluje a Alexa má fakt rada. Ale v poslednej dobe ju ignoruje. Tak nech sa aspoň o Liama stará. Ide okolo 2. poschodia a vidí, ako Alison vchádza do akejsi miestnosti. Nikdy si ju tam nevšimla. Začuje jej hlas a uškrnie sa. Zakráda sa za ňou a postaví sa za ňu.* BU! *skríkne jej do ucha a zachichoce sa. Snáď sa zľakla.*

*Šla kolem do 2. poschodí, skoro přímo běžela, byla na cestě do školní kuchyně. Když byla na schodech do 3. patra, uslyšela ránu a pak cvaknuti, jakoby dveří. Kdo by to mohl být? Pomyslela si a pomalu se blížila zpět do chodby. Potichu naslapovala, až konečně zjistila, co to bylo za hluk. Byly otevřené jedny dveře, kterých si ale nikdy předtím nevšimla. Vyvalilo se z nich značné množství prachu, někdo, kdo to otevřel, nebyl daleko. Potichu došla ke dveřím a vstoupila do místnosti.* Haló? Je tu někdo..? *Zavolala do tmy.*

*Páni!, pomyslel si Aislin. Hľadel na staré dvere pod schodiskom a chystal sa dnu. Pomykal zámkou. Zamknuté, jasná vec. Ustúpil dva kroky vzad, poobzeral sa na obe strany. Nebol by rád ak by ho niekto videl. Zaujal bojový postoj. Vypol hruď, jednu nohu vysunul mierne dopredu a ľavú ruku dal za chrbát.
Ešte raz sa okolo seba obzrel.*
Tak ty chceš so mnou súperiť?, *zamrmlal drsne na dvere.* Ako chceš!
*Rýchlosťou blesku si pravou rukou vytiahol spoza opaska prútik a švihol smerom k zámke. * Alohomora. *Zámka zapraskala, dvere sa otvorili a von sa vyvalil kúdeľ prachu, pred ktorým sa dal Aislin sa ústup. Keď však nepríjemný oblak opadol, vstúpil dnu.
Lumos! Knihy. Hromada kníh a pavučín. V tejto miestnosti asi nikto dosť dlho nebol. Schmatol jednu s hrubou koženou väzbou. Bola písaná v jazyku ktorý nepoznal. Sadol si na špinavú zem a začal listovať. Ako len on miluje záhady.*