Stará knižnica

*Teraz sa zase všetci urazia. Och. Potešilo ju Petrove objatie, ale asi je čas ísť.* Idem aj ja. Čauky. *Pozdravila Kay aj Petra a odišla von z tejto zatuchnutej miestnosti. Táto miestnosť si bude mať čo pamätať. Kráčala po chodbe až ku schodom a po nich sa presunula až do podzemia, cez ktoré prešla až do znovu prázdnej klubovne. Tam si ľahla na gauč ku krbu a pomaly aj zaspala. Bola totiž dosť unavená.*

*Už toho mala fakticky dosť. Teraz ospravedlňovanie. Nechcela hádky no toto ešte viac. Niie. Rázne sa postavila. Nechcela si ich znepriateliť,ale to už nevydržala. KeĎ ju chcela Peter pobozkať vyhla sa mu. Toto ti nepomôže... Povedala si v duchu a pozrela naňzho z pohľadom,z ktorého nemohol úplne nič vyčítať. Trocha ho posunula bokom a odkráčala k dverám zo slovami.* Už by aj stačilo. *Otvorila ich a vošla na chodbu. Z buchotom ich zatvorila. Chcela ísť rovno do klubovne ,ale tam ako už Ron spomínal,šiel on. Tak sa prechádzala po chodbách rokfortu. Už by to tam dlhšie nevydržala.*

*Zrazu mu to všetko prišlo ľúto. A veru aj malo prečo. Čo si to vobec dovolil? Aj mne prepáčte. Neviem, čo to do mňa vošlo. Hrozne som sa naštval a potom som začala vyšilovať. Prepáč Sar. *Povedal smutným hlasom a objal ju. Bolo mu jedno, či jej to bude vadiť, alebo nie. Potom pozrel na Char. Snáď jej to nevadilo. Prišiel k nej a pobozkal ju.* Aj ty mi prepáč. *Tak isto ju objal a ostal stáť pri nej.*

*Na všetkých sa uškrnula. Bože, veď toto som nechcela... Povedala si v duchu sama pre seba.* Ešte raz mi všetci prepáčte. Ja som nechcela, aby to takto vyvrcholilo. Obzvlášť mi prepáč ty, Pete. *Usmiala sa. Chcela ho objať, no on by ju určite odtiahol, ešte by k nemu ani neprišla. Na všetkých sa pozrela. Na Char sa pozrela ospravdelňujúcim pohľadom za to, že som urazila ju aj jej chalana. Nechcela im ublížiť a určite nie takto.*

* Najradšej by šla do klubovne. Bola na nich naštvaná,aj na Sar aj na Petra. Čo to do nich vošlo? Takýchto ich ešte nespooznala. A ešte nikdy nevidela ani Petra takéhoto. Najradšej by zdrhla aj ona ,ale našťastie nejako to zvládnla a ostala tam. Sadla si na zaprášenú zem. Ani jej nevadilo ,že je celá zem špinavá a že sa tu cca 100 rokov neupratovalo a možno aj viac! Smrdelo tu plesňou,všetko tu bolo tmavé a pomaly sa vonku stmievalo. Dopre ,že tu aspoň trocha videli. Nevidieť túto miestnosť ,keď bolo trocha viac svetla,stavila by sa ,že v rohocvh tejto miestnosti niekto je poč´va ich + sa na tom všetkom vynimočne baví! * Dúfam ,že sa tu už nikto ďalší hádať nebude. *Povedala poticho. Nevedela kto by bol schopný toto počuť,ale kôli tomu ,že tu bolo hrobové ticho,tak to počul pravdepodobne každí kto tu bol. Zdvihla hlavu a zvedavo pozrela na Kaylin,Sarah a na posledného pozrela Petra. Nútene sa usmala a po chvílke sa zapozerala do starého,sotva rozpadávajúcého sa koberca.*

Nie, nie.. Dnes by to už nemalo zmysel.. Hentí dvaja buď odídu, alebo keď zostanú, tak na seba budú hádzať vražedné pohľady.. Niekedy inokedy sa porozprávame. Tak sa zatiaľ majte! *Usmial sa a vyšiel z miestnosti. Po chodbe sa znova ozývali jeho kroky a zvuky šli s ním až do klubovne.*

*Bol hrozne naštvaný, ale keď videla Chariin pohľad, rozhodol sa prestať.* Okej, okej. Mier. *Ukázal znak mieru a musel zhboka dýchať. Bol z toho unavený. On sa nechcel hádať, ale keď to už tak vyvrcholilo, tak čo mal robiť.* Nebudem sa s tebou hádať, ale to neznamená, že odídem. *Pozrel sa na Char a potom sa otočil smerom k Sar.*

*Čo si ten Peter o sebe myslí? Je o rok mladší, tak nech nehovorí nič a drží hubu, lebo sa naštve a potom už lne bude. On ju ešte naštvanú nevidel.* Nevštvi ty jedno decko. Si o ROK mladší. Aj to je niečo. a si možem hovoriť čo chcem a TY mi nemáš čo nadávať, tak zatvor hubu alebo si ju zapchaj nejakým jedlom. Ahoj. *Ten pozdrav vyslovila takým detským milým hlásočkom, no ona to myslela ironicky. Ak odtiaľto Peter nevypadne do 5 minút, tak ho asi zabije. Pozrela na Char. Už bola asi aj ona na neho naštvaná, teda, aj na ňu, ale hlavne na neho.* Ja som sa už nechcela hádať, ale on si to vyprovokoval. *Vyplazila na neho jazyk.* Povedala som AHOJ!

*Pozerala s jedného na druhého.*Nechoď Ron... *Dostala nakoniec zo seba. Nechcela sa hádať. Pozrela na Petra. Prestaň už... Hovorila mu pohľadom,no nevedela či tomu rozumie. Zas pozrela na Rona.*Nechoď,prosím... *Trocha zvýšila hlas.* Už sa nebudeme hádať.*Pri tom pozrela na Petra a Sar. Trocha sa posnažila o úsmev.*

*Bol totálne zmätený. Nevedel, čo povedať. A už vobec nie na tú Sariino ospravedlnenie. Chíľu mlčal, no potom sa odvážil prehovoriť. Už sa trochu ukludnil.* Som rád, že si zo seba vykoktala aspoň to ospravdlnenie. *Zamračil sa na ňu.* No to neznamená, že ma moj hnev len tak ľahko prejde. To zas nie. Mohla si si odpustiť tie tvoje úprimné rečičky, aj to, že pre nás chceš len všetko dobré a že nám držíš palce...ďakujeme. *Na silu sa usmial a pozrel na Char. Snáď k tomu niečo povie. Zaregistroval aj to, že chce Ron odísť.* Škoda, že si neprišiel skor, aspoň by si zistil, aký názor má tu prítomná výsosť Sarah Downey na našu fakultu a ľudí v nej. Síce, teba osobne nepovedala, no za to velice všeobecne nám tu prezradila, že "chudák Kay chodí do Biflomoru", akoby Slizolin bol zázrak tohto sveta, bez ktorého sa nedá žiť.

*Bola naštvaná nie len na Petra a Char, ale aj sama na seba a teraz už aj na Rona. Nikam nechoď. *Povedala so smútkom v hlase. Nechcela, aby odišiel ešte jej vinou.* Prepáčte mi za všetko. *Ospravedlnila sa všetkým prítomným v tejto miestnosti. Vážne nemala chuť na hádky a teraz už na nič. Bola na seba hrozne naštvaná, ale keď ona chcela iba srandu...*

No, ako vidím a počujem, bude lepšie.... *Pomaly začal cúvať k dverám.* ... Ak pôjdem, lebo vtejto situácii tu byť .. *Narazil do malého stolíka.* Au! Do čerta! *Chytil si boľavý členok a stále kráčal dozadu.* Keď sa budete so mnou chcieť rozprávať, budem v hrade.. *Povedal so smiechom a neistotou.*

*Sedel po celý ten čas zamračený. Bol hrozne nyštvaný na Sar. Ešte že ho aj Char obhajovala.* Akože ty si teraz myslíš, že ti skočím okolo krku a poviem ti "Bože, ja viem. Bola to sranda. Tak neuveriteľne som sa zasmial."? No moja zlatá, veľmi pochybuj. Akože veľka sranda, ha-ha-ha. No akože minikmálne mňa to dosť urazilo. Keby mi nezáležalo na priateľoch, tak by som tu už dávno nebol a URČITE by som nestrácal čas tu s tebou a týmito hlúpymi hádkami. A ohľadom Kay. Ona nemá vlastnú pusu, alebo čo? Nevie sa vyjadriť sama? Myslím, že je na toľko schopná vyjadriť sa. *So zamračenou tvárou sa pozrel na Kay.* Akože teraz fakt. Závidíš? Ja sa mám s Char veľmi rád a neboj sa, myslíme myslím aj dosť na našich priateľov. Ja tých mojich mám moc rád a nikdy by som ich za nič nevymenil. *Pozrel sa na všetkých naokolo. Zrazu prišiel Ron.* Čau. *Ani sa na neho nepozrel, pritom on mu nič neurobil. Jeho zlosť v ňom rástla a rástla. Najradšej by teraz Sar asi zabil. Čo sa do neho a Char vbec stará? Och.*

*Plácla sa po hlave. To ľudia z tejto generácie ani nevedia, čo je to sranda? Asi nie. Fakt čudné. Zamračila sa.* Preboha, vy už ani neviete, čo znamená "urobiť si z niekoho srandu"? No asi nie, ako to tak vidím. Ako ja som to o tom pohrebníctve povedala preto, že oja som chcela, keď ste tu už takto všetci došli, aby to bol priateľský pokec a nie aby ste sa tu vy dvaja celý boží čas cmukali a laskali a tak. Proste my, teda aspoň ja sa cítim divno. *Pozrela sa na Kay. Dúfala, že ju podporí. Toto bola totiž jej nadlhšia najúprimnejšia veta, akú zo seba vydala.* A to o Kay som povedala preto, že vy dvaja aj ona ste z jednej fakulty a možno ešte okrem Rona a vás tam nie je nik taký (nechcem nikoho uraziť) normálny. Kay je tu príliš málo času. Očividne si chce nájsť priateľov a vy ste prví, s ktorými by to mohla uskutočniť. Tak sa snažte trochu mierniť a sústredte sa aj na kamošov. Samozrejme, že vám držím palce j všetko, ale proste je to tak. Ja vám chcem iba pomôcť a keď to vy tak neberiete, to je snáď vaša vec. *Dobre. Tak toto bola jej najdlhšia najúprimnejšia veta. Nevedela, čo to do nej vošolo, ale musela to tak povedať. Obzrela sa okolo seba a zbadala Rona.* Avooj. *Div nevykríkla od radosti. Bola veľmi šťastná, že sem prišiel aj on. Síce ho už raz pozdravila, ale to nezaškodí ho pozdraviť ešte raz. Opätovala mu jeho vrúcne objatie a kývla mu na stoličku, aby si sadol. Trocha ju oprášila.*

Ako? - Ako sa mát-? *Ronald bol taký nadšený, až prehltal posledné hlásky. Nečakal na odpoveď a už-už sa pýtal ďalšiu otázku.* Čo robíte? *Rozbehol sa k Sarah, Charlotte a silno ich objal.* Tak dlho som vás nevidel.. *Objatie im nevydržalo dlho, pretože ich Ron hneď pustil. Tak veľmi ste mi chýbali! Všetci! Opakoval si v hlave.*

* Pri tom co teraz povedala Sar prudko zatvirila knizku a pozrela na nu. * Co sme my ? Sme sice z biflomoru ,ale co je s tym ? * Fakt ju to nastvalo.* O co sme horsi ako vy ostatny ? * Uz radsej stichla ,lebo keby zo seba distala vsetko co teraz mala na jazyku... skoncilo by to horsie ako po bitke. Len pokrutila hlavou a pozrela na Kay. Bola zvedava na jej reakciu a samozrejme aj na Sariinu odpoved. Usmiala sa ,takmer zviskla id radosti ,ked sa vo dverach zjavil Ron.* Ahoj Ronie !* Bola velmi rada ,ze ho konecne po tej horubilnej chvili vidí.*

*Už ho fakt štvalo to Sariine správanie. Či myslela či to nemyslela zo srandy, bolo mu to jedno. On znesie humor, ale toto už nebol humor, ale skor vrcholná trápnosť.* Prosím ťa. Veď do Slizolinskej klubovne ževraj už skoro nikto nechodí, okrem teba. No asi že prečo....Hádajme, nie? Možno toto všetko myslíš zo srandy, ale rob si srandu iba zo mňa a nie aj z Char aj Kay. *Zamračil sa na ňu. Už ho to tak štvalo, že div nevybuchol. a to, že je o rok staršia si predsa nemusí až tak dovolovať.*

*Zaťala zuby. Vystrašilo ju, keď Peter prikývol na to, že s nimi Kay chodí do klubovne.* Chudák Kay. Úprimne ťa ľutujem. Zaškerila sa na nich dvoch a Kay poskytla úprimný úsmev a potľapkala ju po ramene.* Riaditeľka to moc dobre neporiešila. Mala ťa dať skor do Slizolinu, než tam k nim. Síce je pravda, že kým neboli spolu, boli ešte v pohode, no teraz... *Povedala naschvál. Samozrejme, že bola rada, že sú šťasní, ale ona chcela trochu poškádliť Petra. O nič iné jej ani nešlo.* Char, veď sú tu aj krajší chalani. *Predstavil sa Jerryho, aj keď ten bol len JEJ. V tom započula kroky a o chvíľu aj vŕzganie dverí. Vošiel tam Ronie.* Ahoooj. *S radosťou v hlase ho pozdravila. Bola šťastná, že tu Kay nebola jediná normálna, ale že prišiel aj Ron. Myslí si to preto, že ona nebola normálna ani keď nechodí s Petrom. Ak teraz povie niekto niečo vtipné, znova chytí svoje záchvaty. Diví sa, že má ešte nejakých kamrtov len preto, že už asi všetci okrem Kay zažilli jej záchvaty smiechu.*

*Chcela Sar odpovedať na otázku, ale Peter ju predbehol. Keď na ňu žmurkol, usmiala sa a na uistenie dodala.* Áno Sar, som s nimi vo fakulte. *Trochu sa zaškerila. Pomyslenie na to, že chce ísť do pohrebníctva ju pobavilo. I keď nad tým hneď začala rozmýšľať. Bolo fajn mať vo fakulte kamarátov, ale teraz boli tak do seba, že si nevedela predstaviť tam existovať. Chvíľu iba premýšľala. Potom ju však znovu vyrušil dupot topánok. Kto by to mohol byť? Neprišla na nič, a tak len čakala. Po chvíli sa vo dverách zjavil ďalší chalan. Vyzeral staršie od nej.* Ahoj. *Pozrela na neho a usmiala sa. Veď posledných pár minút to bolo to najlepšie, čo mohla urobiť.*

*Išiel po chodbe, rozmýšľajúc nad svojím životom. Čo len so mnou bude, keď o niekoľko mesiacov je koniec školského roka a ja doštudujem? Čo budem robiť? Na chodbe sa ozývali jeho rázne kroky. Za každým stúpnutím Ronovej topánky na kamennú zem to zadunelo. Och, ako mi len chýbajú tie časy, keď som bol ešte len prvák.. Chcel stretnúť niekoho z tých mladých čias, preto odbočil do ľava k dverám, odkiaľ boli počuť hlasy a rázne ich otvoril. Nikto starý ako ja.... Sarah!* Ahojte! *Pozdravil ich natešene. Každého si dôkladne premeral očami a každému venoval svoj úsmev.*

*Dosť sa na Sar naštal. Prečo si zrovna teraz musí dokazovať, že je niečo, alebo skor niekto a musí si tu zvyšovať ego na jeho účet?* Sar, evidetne si tu musíš niečo dokazovať po celý čas, čo sme tu, tak možeš konečne zdvihnúť svoj zadok z toho kresla a ísť sama pobozkať toho pavúka. *Zaškeril sa a díval sa na ňu,čo urobí. On si oprášil celý písací stol a sadol si naň.* Áno Sar, asi budeš musieť ísť do pohrebníctva. *Usmial sa a žmurkol na Kay.*

Bože ľudia spamätajte sa. Peter, ak si chceš niečo dokazovať, pobozkal pavúka. *Spýtavo sa na neho pozrela, či to naozaj urobí. Bola by to sranda. Chudák Char. Pomyslela si. Veď ona mala Petra rada, ale nemusel si dokazovať lásku k CHar vetkým možným, čo vo vzťahu existuje. Vlastne, je ešte niečo, ale to nikto okrem dospelých na tejto škole nemože robiť, tak hold smola.* Vieš, všetci v tejto miestnosti (akoby ich tu bolo nejak veľa) pochopili, že k Char niečo cítiš, no ona ťa teraz pekne odpísala. *Zasmiala sa keď videla, ako Char odstrčila Petra od nej ďalej. Vieš, ani ja si lásku k Jerrymu nemusím furt dokazovať tým, že ho furt - pri tom na verejnosti bozkávam, hladkám atď. *Zaškerila sa a obártila sa na Kaylin.* Prepáč Kay, že to tu musíš trpieť, ale oni sú takí furt. Teda, aspoň Pet. *Teraz sa otočila na neho a znovu sa zakšerila a hneď a to sa obrátila sp¨ˇt ku Kay.* Do ktorej fakulty vlastne chodíš? *Zvedavo sa jej opýtala aj keď vedela, že Slizolin to nie je. Ale žeby bola z Biflomoru, keď sa pozná aj s Petrom, aj s Char? Opýta sa jej to.* Len mi nehovor, že chodíš do Biflomoru, inak ti rovno možem ísť objednať náhrobný kameň a dopredu ti želať "odpočívaj v pokoji".