Vstupná hala

*Prekvapí ho jej horlivosť. Isteže mu lichotí, že sa na neho nalepila, no on je ten, čo sa má lepiť. Chytí ju za plecia a trochu odstúpi. Takže chcela by to vidieť, hej? Natiahne sa za jej rukou a pozrie jej do očí. Ruku jej pobozká. Potom zas a zas. Celý čas jej pozerá do očí až mu tá situácia príde vtipná a štvrtý bozk sa pobavene škerí.*

*Nemôže sa smiať aj keď už-už k tomu nemá ďaleko. Len pokrúti hlavou a keď sa strčí pred ňu, nalepí sa na neho, postaví sa na špičky, aby sa aspoň trochu vyrovnala jeho výške. Nevie síce, čo mu má povedať, no niečo zo seba predsa dostane.* Keď si taký macher a nerobí ti to problém chcela by som to vidieť.

*Keď sa urazí, prekvapí ho to. Začudovane sa zatvári až mu povie, že je hnusný.* Ho-ho-hó! *spraví zvuk niečo medzi smiechom a pokusom naznačiť: počkaj počkaj.* Ty si nesúhlasila aby som ti pobozkal ruku! *obraňuje sa, pričom sa k nej pomaly presúva. Nakoniec ju obíde a strčí sa pred ňu.* Ja ti tú ruku môže pobozkať aj viac krát. Mnee to problém nerobí. *povie hlasno, no pobavene a zodvihne dlane.*

*Rozčúli ju to ešte viac a tak sa len nahnevane otočí. Síce sa popod nos usmieva, ale predsa, keď mu je otočená chrbtom neuvidí to. Teda, dúfa že to neuvidí. Snaží sa v hlasivkách urobiť svoj starý urazený tón, aby mohla prehovoriť.* Si hnusný. *Povie to urazene a surovo zároveň.*

*Zasmeje sa na jej hneve. Je zlatá.* Máš pravdu. *uzná a prikývne.* Ja by som si dôvod našiel. Ale keď si to milostivá... *pri slove milostivá oboma rukami ukáže na ňu.* ...nepraje, tak predsa nebudem robiť napriek, no nie? *žmurkne a uškrnie sa. Dávno sa takto nerozprával so ženou a je rád, že to konečne prišlo.*

*Po jeho slovách sa urazí a prekríži si ruky na prsiach. Len pokrúti hlavou.* Nikdy nevieš. Možno sa nájde dôvod, prečo to urobiť ešte viackrát. *Povie a tvári sa pri tom kyslo. Nie že by sa jej tá pusa nepáčila, práve naopak. Aj keď sa tvárila, že sa jej nepáči.*

*Keď sa jej blíži perami k ruke, pokúša sa nebrať si osobne to šklbnutie. Po úkone a jej vete sa zaškerí a roztiahne ruky ako ny kríži.* Vidíš tu niekoho? *otočí hlavu aj vľavo aj vpravo a potom si ruky znova nechá klesnúť pri telo. Strčí si ich to vreciek a pousmeje sa.* Napokon, už sme sa zoznámili, nemám dôvod to robiť viackrát. *šibalsky na ňu žmurkne.*

*Urobí k nemu ešte jeden mini krok a díva sa mu do očí. Keď chytí jej ruku tak veľmi to nevníma, no keď si všimne, že sa k nej približujú jeho pery, len ňou trhne, ale neúspešne. Teraz nevie, či si má ruku vytrieť do sukne alebo to nechať tak. Jemu však len vyplazí jazyk a hovorí.* David, ak chceš predísť klebetám, tak toto už neskúšaj.

*Znova sa na jeho tvári objaví sebavedomý úškrn, keď k nemu spraví dva kroky. Nie nedá inak a aj by sa pohádal za to, že ženy sa majú predstavovať ako prvé.* Hmm Gabrielle. *zamrmle uznanlivo. Pôvabné to meno. Pozrie na jej ruku a pousmeje sa. Podíde k nej bližšie a ruku jej chytí. Nie na potrasenie si.* Caleb David Richardson. *povie svoje celé meno, ruku jej pobozká a pri tom spraví mierny úklon. Potom jej tú ruku pustí a uškŕňa sa na ňu.*

*Prehodí si vlasy na ľavú stranu a usmeje sa. Na to, že mu aj ona má tykať nič neodpovie, len urobí dva menšie kroky smerom k nemu.* Síce by slečny mali vedieť meno prvé, ale keď inakšie nedáš. *Dá len dlane hore a hovorí.* Volám sa Gabrielle. *Predstaví sa a nastaví pravú ruku.* A tvoje meno je?

*Nepáči sa mu, že od neho robí stále kroky preč, no nepokúša sa ďalej.* Tak keď ja tykám tebe, myslím že by bolo vhodné, aby to bolo aj naopak. *žiarivo sa na ňu usmeje. Potom energicky pokrúti hlavou.* Nebolo by odveci vedieť tvoje meno! *slovo tvoje zvýrazní.* Dámy majú prednosť. *uškrnie sa a ruka mu vystrelí do vlasov, aby si ich prehrabal.*

*Stále sa z neho smeje, no keď sa k nej priblíži, cúvne o jeden veľký krok dozadu.* Keď si to myslíte. A ja vám mám ...? *Nedokončí svoju opytovaciu vetu a len sa usmeje.* A keď mi už máte tykať, nebolo by odveci vedieť vaše meno. *Povie a žmurkne naňho.*

*Keď sa na ňom smeje, len sa sebavedomo uškŕňa. Napokon mu povie správnu odpoveď a on raz tleskne rukami na znak víťazstva.* Ale v tom prípade... *začne a priblíži sa k nej.* Pred študentmi by bolo treba zachovať to vykanie. *hovorí potichšie a uškrnie sa.* Vieš, prevencia proti klebetám. *pošepká celkom hlasno a žmurkne na ňu.*

*Z jeho chovania sa pustí do ešte väčšieho smiechu. Ten chlapík, čo stojí pred ňou, sa správa horšie ako puberťák. Stále sa však smeje z neho a z jeho onykania. Potom však len pokrúti hlavou a cúvne o dva kroky dozadu.* V pohode mi môžte tykať, keďže tu budem učiť. *Povie to síce povýšeneckým, ale dostatočne úprimným tónom.*

*Pri jej smiechu sa tiež zasmeje, ale s jej odpoveďou nie je spokojný. Spraví krok dozadu, aby mal na ňu lepší výhľad. Mimovoľne zodvihne ruku a prehrabne si vlasy.* Hmmm... *premýšľa a napokon sa pousmeje.* Vyberám si onykanie. *vyhlási nakoniec so šibalským úsmevom.* Súhlasia s tým? *opýta sa jej s nadvihnutým obočím a pobaveným výrazom a spraví k nej krok, aby sa vrátil tam kde obol.*

*Párkrát si veľmi pozorne pozrie neznámeho človeka. Teda, skôr neznámeho muža. Keď zbadá, ako sa jeho pekná tvár na ňu žmúri len sa začne smiať a prekríži si ruky na prsiach. Stále sa smeje a potom sa mu snaží odpovedať.* Podľa toho, čo uznáte za vhodné. *Hovorí so smiechom.*

*S úsmevom sa obzerá a rozmýšľa, že sa prejde aj ďalej, keď do neho narazí niečo malé. Dievča. Alebo žena? Nie je si istý. Buď veľmi vyspelá študentka alebo veľmi mlado vyzerajúca... profesorka?* Nič to, nič to. *usmeje sa na tú zlatú tváričku a prižmúri oči od sústredenia prísť na to, čím naozaj je.* Mal by som vám tykať alebo vykať? *opýta sa jej napokon a založí si ruky na hrudi.*

*Od svojho príchodu sa vždy niekde potuluje. Teraz sa túla po prízemí a ako vždy spomína. Na tvári sa jej často objavuje úsmev, ktorý niekedy vystrieda aj smutná tvár. Ako sa tak prechádza nerazí do nejakej postavy. Okamžite sa začne ospravedlňovať.* Prepáčte, prepáčte nevšimla som si vás.

*Je rád že sa konečne dotrepal do Rokfortu a po vybalení, sa rozhodne prejsť sa trochu hradom. Začne hneď na prízemí, kde si obzerá gobelíny, obrazy a snaží sa zapamätať si, kde čo je.*

Nie, je hrozne divný, aj Morgie. Neviem, čo sa im stalo. *Mala pocit, akoby sa menili na zlých. Možno aj áno. Všetko sa jej zdalo iné, ako pred pár týždňami. Vlastne, všetko bolo inšie než pred pár týždňami. Nechcela, aby v tejto škole zavládla temnota. Keď si sadla Ali, ona si sadla na druhý kraj lavičky vedla nej. Počúvala Petea, ako hovorí o čudných zvukoch. Nevedela, či aj ona sa teraz neodšťahuje do klubovne.*

*Cítil sa trápne, lebo on tam sedel na lavičke a baby sa medzi sebou rozprávajú. Rozhodol sa aj on k tomu niečo povedať.* No aj na mňa bol taký divný, keď sme boli v knižnici. Ved vieš Sar. *Povedal k tomu to, čo aj chcel. Všetko sa mu v tejto škole zdalo divné.* Už som aj čudné zvuky počul v izbe, preto som sa odsťahoval do klubovne. Nevydržal by som tam už spávať. *Bolo to čudné, ked im to všetko vyrozprával, ale potreboval, aby aj niekto iný vedel o tých zvukoch, preistotu...*

*Zrudla.* Ehm.. okey.. *A dál se k tomu nevyjadřovala. Nasadila si kapucu a chtěla odejít. No Sar ji vyzvala k tomu, aby si sedli. S úsměvem pokrčila rameny a sedla si vedle Peta.* Takže.. hej. Ke mně už není takový jako předtím. *Zamračila se.* Myslela jsem, že na tebe jo..

Ahoj Ali. Super, že si akurát prišla. Rozoberáme tu, ako povedal Pet, Morgie a Rona. Aj k tebe sú takí..no čudní? *Spýtala sa jej, pretože si všimla, že už si nie sú s Roniem takí blízki ako kedysi. Chcela vrátiť prvý ročník. Chýbali jej tie časy.* Ali, sadneme si? *Kývla jej, aby si sadla, zatial čo Pet si aj sadol.* Aký gentleman z teba... *Začala sa smiať, no potichu, aby náhodou nezobudila nejakého profesora.*

*Počul Sar, ako mu všetko rozprávala a v tom sa mu do hlavy dostal ten lístok. Tiež taký našiel, akurát v inej knihe.* Čo? To myslíš vážne? Pretože aj ja som našiel taký istýlístok, akurát to bolo napísané veľkým tlačeným písmom a tam AVADA KEDAVRA. Nevedel som, čo to može znamenať, alebo kto to moho napísať. Tak som si spomenul, ako si v knižnici rozpávala o tom, že si tam bola vtedy si Ali. Išiel som za ňou a ukázal jej ten lístok. *Povedal Sar a v tom zbadal Ali. Počul, že si niečo šepká, no nevedel čo.* Ahoj Ali. Ty si ma počula? Ja som to tak nemyslel, že by si bola nudná, len som sa potreboval prejsť. Akurát rozoberáme čudné spráanie Rona a ten Morgie, či ako sa to volá. *Jemne sa na ňu usmial a sadol si na lavičku, ktorá bola tesne pri nich.*

*Následovala ho až sem. Támhle je Sar. Pomyslela si. Ty dva se spolu začali bavit. No nešlo je přeslechnout.* Že nedalo vydržet..? *Odfrkla si tiše pro sebe. Mávla rukou a chtěla odejít. Ale když se brala k odchodu, slyšela Sar, jak mluví o Ronovi. Tak jej se taky vyhýbá? Pomyslela si. Myslela jsem, že jen mně.. Takže teď jsou ve hře Ron a Morg.. Uvažovala.*