Vstupná hala

*Jej návrh sa mu páči a jej úprimnosť ho prekvapí. Nestretol ešte asi nikoho, kto by mu na rovinu povedal čo si myslí. Odzbrojilo ho to. Prinútilo bažiť po nej viac. Potešilo. Zarmútilo? Ako mohol mať toľko pocitov naraz? Nie, určite to tak nebolo, veď je chlap. Je pri ňom blízko a on sa už-už chystá ju pobozkať. Odrazu zvážnie a on na ňu prekvapene pozrie. Tak ako od neho pred chvíľou bola na pár milimetrov, tak od neho bola teraz vzdialená niekoľko metrov a utekala na pomoc niekomu neznámemu. Vybral sa za ňou, ale bola zvláštne rýchla.*

Počul si to? *Maximálne zvážnie a napne uši.* Niekto tam zjavne kričí!? * Zamračí sa, ukáže na dvere a rozbehne sa k nim.* Zlatko počkaj ma tu! *Zakričí mu ešte po ceste a vtom je fuč*

Ja ťa chválim veľmi rada. *Usmieva sa a neprestáva flirtovať.* Ty nevieš? *povie tenučkým hláskom* Chudáčik môj maličký *S výrazným predstieraným pochopením v tvári sa uškrnie a pohladká ho* Vieš čo? *zvážnie* Tak ja ti to teda poviem úprimne. Mám chuť si s tebou len tak sadnúť niekde na najvyššú vežu bez všetkých čarov a kúziel, pretože jediné čaro pre mňa budeš ty. Páčiš sa mi. *Znova sa k nemu perami priblíži.* Páčil si sa mi od prvej chvíle. Si jeden z najpôvabnejších chlapov akého som mohla stretnúť. *Stojí ako soľný stĺp, tak nevinne odhalená svojou podstatou. Citlivou, krehkou a úprimnou stránkou. Cíti sa ako porcelánová bábika, keby sa jej teraz len dotkol, roztreští sa na 100 kúskov, celá sa chveje a je to ľahko poznať.*

Vravel som, že mi neprospeje, keď ma budeš chváliť. *uškrnie sa. Keď sa postaví, zacíti mierny zármutok, ale rovnako to pokladá za novú príležitosť. Tiež sa postaví a prehrabne si vlasy.* Ibaže neviem kam. *povie napokon a venuje jej vyškerený úsmev. Bozk bude musieť počkať.*

Hmmm, niekto je tu veľmi sebavedomý *Nedá na sebe poznať ako veľmi to chce aj ona, ale už stačilo. V duchu sa pousmeje, teraz je rad na ňom a ona už nie je ochotná ďalej čakať. Chytí ho za ruku a postaví sa. * Nechcel si niekam ísť? *tvári sa stále veselo a usmieva sa*

*Dosť ho prekvapí, keď sa od neho odtiahne a teraz na ňu zvedavo pozerá. Prečo? Čo cíti? Čo sú to za otázky? Hrá sa s ním ako kosatka so svojou obeťou.* Cítim, že to chceš rovnako ako ja. *nedá sa vyviesť z miery a zvodne sa pousmeje. Hľadí jej do očí a už sa k nej nepribližuje. Čaká, čo spraví ona. Je si vedomý, že táto žena je niečo úplne iné ako na čo je on zvyknutý.*

*Caleb sa k nej približuje. Presne to čakala. V duchu sa uškrnie a samozrejme odtiahne.* Prečo? *odvážne sa opýta v zmysle, prečo to robí* Ako veľmi by si ma chcel pobozkať? *díva sa mu do očí, jemne špúli pery a znova sa hrá s vlasmi* Čo cítiš? *Zašepká a tentokrát sa priblíži opäť na vzdialenosť už len pár milimetrov, čaká čo spraví, doslova ju to napätie v nej začína trhať zvnútra, miluje tento pocit rozkoše a nadvlády*

*Jej áno ho akosi vyprovokuje. Keď ho pobozká, chce viac a je si vedomý, že ho provokuje. Držať sa v takej tesnej blízkosti? Ide ho roztrhnúť. Keďže mu jej letmý bozk nestačil, priblíži sa k nej o ten malý kúsok. Tentoraz ide pobozkať on ju.*

*Chvíľu premýšľa, no nakoniec sa rozhodne nereagovať na jeho otázku o namyslenosti. Caleb ju chytil za šiju a srdce jej tak búši, že by ešte náhodou niečo mohla znova pokaziť, tak odpovedá radšej len jednoslovne na druhú otázku* Áno * Uškrnie sa a jednoducho ho letmo pobozká. Vzápätí sa hneď odtiahne, ale nie veľmi, pery udržuje v tesnej vzdialenosti od tých jeho, pripravená sa okamžite uhnúť ak by sa pokúsil jej bozk opätovať. Len provokačne nasáva tú slastnú vôňu jeho pier. Ľúbi sa s ním hrať.*

*Usmieva sa na ňu a po jej vete nespokojne pokrúti hlavou.* Budem namyslený a to by sa nepáčilo nikomu. *hovorí trpiteľsky. Začne sa k nemu približovať a keď sa prehrabne vo vlasoch, zacíti ich vôňu. Keď je k nemu tak neuveriteľne blízko, srdce mu bije oživot, ale nedáva to na sebe poznať. Ovonia jej vlasy a chytí ju za šiju.* Rada provokuješ? *opýta sa šeptom do jej ucha.*

*Stále sa smeje až kým ju nepreruší Caleb vo chvíli keď ju posadí. * Hmm... a čo ak ti to hovoriť chcem? *Žmurkne a tvári sa vážne akoby prehliadla jeho humor. Sedí tesne pri ňom a srdce jej začína naberať na obrátkach. Nestráca svoju víliu charizmu a šarm, takže vo chvíli keď si to uvedomí, sa opäť prehrabne vo vlasoch a prisunie sa odvážne ešte bližšie. Tak čo, Caleb? Prebieha jej hlavou a doslova mu dýcha na krk*

*Uškrnie sa a pokrúti hlavou.* Ja by som skôr povedal, že to svedčí o mojej neinteligencii. *zaprotestuje s pobavením. Jej poznámka o nohách ho prekvapí a keď sa mu začne klaňať, cíti sa mierne trápne. No potom sa tiež začne smiať. Chytí ju za ruky, a posadí ju normálne.* Viem, že som úžasný, ale hovoriť mi to nemusíš. *povie tónom: tvárim sa, že to nemyslím vážne.*

Ako viem že si inetligentný? Jednoducho. Ak by si nebol, nesedíme tu teraz. *Uškrnie sa* No pôvodne som aj chcela ísť na prehliadku, ale neskutočne ma očarili tvoje nohy, tak som ich chcela pred cestou ešte pobozkať. Ó, klaniam sa veľký Caleb, máte kráásne nohy! * Naďalej sedí na zemi a tentokrát mu venuje jeden obrovský úklon ako v islamskom chráme. Ruky natiahne na podlahu a jemne sa dotýka jeho laktí. Dvihne hlavu a uškrnie sa* Ani ruky nie sú zlé *žmurkne na neho a začne sa z tejto komédie smiať*

*Táto žena vie, čo povedať aby mužovi pohladila ego. Ešte ten jej úsmev...* Ako vieš že som inteligentný? *opýta sa provokačne. Chce vykročiť, ale Ann je zrazu na zemi. Caleb na ňu chvíľu prekvapene pozerá a potom sa tiež zasmeje. Najprv ju chce postaviť, ale potom sa len očarujúco pousmeje. Sadne si na zem pri ňu lakťami sa oprie o zem.* Myslel som, že chceš ísť na prehliadku. *poznamená tváriac sa veľmi zamyslene.* Ale aj tu je pekne. *vyhlási a venuje jej žmurknutie.*

V poriadku *Posledný krát sa obzrie za Gabrielle, ale tá ju už nezaujíma, znova nabrala na sebavedomí* Tak teda... prezraď Caleb, ako je možné že tak krásny a inteligentný chlap vôbec existuje? *Snaží sa nadviazať nejakú debatu a znova mu venuje jeden prekrásny úsmev. Ak by mohla, okamžite sa pri ňom rozplynie. Až tak veľmi, že si vôbec nevšimne ako sa jej dlhé šaty preplietli pomedzi nohy a v okamihu je na zemi. Pozrie na neho ako vyplašená srnka a v tom sa z chuti zasmeje.*

*Všimne si, že s ňou nie je úplne všetko v poriadku. Zdá sa mu akási menej sebavedomá ako pred tým. Že by to spôsobil on? Možno si to len namýšľa. Po jej vyhŕknutí niečoho sa sebavedomo usmeje. Áno, je v rozpakoch. Pohľad jej opätuje a zhlboka sa nadýchne.* Hm, čo takto tam? *navrhne a ukáže na smer opačne od Gabrielle. Páči sa mu, že preberá kontrolu nad tým, čo sa deje.*

Ou samozrejme, ďakujem. *Prijíme jeho rameno s radosťou. Je taký chutný. Myslela že to s ním bude pekná hra, ale prestáva mať kontrolu v momente keď jej pobozká ruku. Vo vnútri je stále citlivá. Nechápe ako sa jej to mohlo za takú krátku dobu stať. Pohlo sa v nej niečo. Vo chvíli keď sa jej dotkol, sa zachvela akoby sa jej dotkol Boh. Je veľmi krehká no snaží sa to nedať najavo. Sklopila na chvíľu zrak aby to na nej nepoznal. Či blbosť? Premýšľa. Nevie, je v rozpakoch.* Taktorým smerom? *Vyhŕkne z nej skoro jednoslovne.* Prepáč *Pousmeje sa a sklopí zahanbene nie len oči, ale aj celú hlavu, vlasy jej prekryjú tvár.* Tak.. *nadýchne sa zhlboka* Ktorým smerom sa vyberieme? *Tentokrát to povie celkom jasne, dvihne hlavu a pozerá mu prenikavo do očí, akoby spravil tú chybu on. Veď aj spravil nie? Presviedča samú seba, predsa on ju dostal do rozpaku*

*Na všetko má argument. Neveriacky pobavene pokrúti hlavou. Áno má vlastný rozum, ale momentálne mu ho zatemňuje. Pozrie na odchádzajúcu postavu Gabrielle. Ukazuje mu prostredník. Mykne plecami. Už asi nič nezmôže. Chytí jej ruku, ktorou mu prechádza po hrudi a dá jej na ňu pusu.* Prijmite prosím moje rameno, slečna. *povie napokon a nastaví si rameno. Prečo by nemohol?*

Vidíš to? *potichučky sa k nemu prihovorí a mávne hlavou na tú krásku*To je všetko? Ukončí to jedným prostredníkom a ani sa neunúva na mňa vytiahnuť svoju paličku? Dobre si r ozmysli Caleb akú ženu potrebuješ, ja by som sa k tebe takto skutočne nikdy nezachovala *Jemne mu pošepká do uška a ukazovák nespúšťa z jeho hrude*

No... *uškrnie sa* Ak by som so svojim partnerom niekam odmietla ísť, bolo by mi hádam jedno s kým pôjde, nie? Ak by som s ním chcela ísť a on by miesto mňa vzal inú ženu, to by ma už naštvalo, ale to nie je tento prípad, však? *Otočí hlavu za Gabrielle* Pokiaľ viem, tvoja frajerka ťa odmietla. *nevinne sklopí zrak* Ale pozri, ja ťa nebudem presviedčať do nekonečna. Máš snáď aj vlastný rozum *Znova sa sladkasto usmeje, začne sa pomaly prstom prechádzať po jeho hrudi a nespustí ho z očí*

*Počúva jej silné argumenty a v mysli s ňou súhlasí. Ale veď vždy to chcel byť on čo presviedča. Toto je niečo, čo ešte nezažil. Jej argumenty spôsobujú, že nevníma čo robí Gabrielle. Iba sa usmieva.* A ty vo vzťahu uvítavaš, že tvoj partner chodí kade-tade so ženami? *opýta sa jej provokačne s úsmevom. To čo mu povedala pokladal za presne to, čo sa môže stať. Ale nepáči sa mu, že prevzala kontrolu. Obzrie sa a všimne si, že Gabrielle odchádza.* Gab! Počkaj! *zvolá za ňou, ale s miesta sa ani nepohne.*

Ou Caleb. Aké očarujúce meno. *Ešte viac sa usmeje.* Nepoznáš to tu? Výborne, tak teda moja ponuka stále platí, bude omnoho zábavnejšie objavovať hrad spoločne, čo myslíš Caleb? *Páči sa jej ako chráni svoju priateľku hus, ale nedá sa odbiť, kiežby niekto chránil tak aj ju, v duchu si vzdychne a potom hlavu otočí k slečne a naspäť ku Calebovi. *Pozri Caleb, veď o nič nejde. Vidíš, že tvojej priateľke sa nechce, chceš sa nechať večne niekým riadiť? Myslím, že je vo vzťahu úplne v poriadku ak sa jednému niečo chce a druhému nechce. Ľúbiť sa môžete, aj či si prezrieš hrad so svojou láskou alebo s niekým iným, nie? Alebo to chcete chodiť spolu všade ako kačičky za ručičky? *Zachichúňa sa.* Zunovali by ste sa vzájomne, takto aspoň budete vedieť oceniť čo jeden pre druhého znamenáte, nie? *Pozrie mu svojim typickým pohľadom až do žalúdka.* A ak ťa priateľka nepustí, kam to vedie? Jedného dňa si budeš chcieť niekam aj vyraziť s priateľmi, vieš. Stane sa z toho hysterická dráma a nakoniec skončíš doma pod papučou, tak to býva. Určite si priority, ale aj hranice, je to úplne bežné. *Tentokrát hodí oko na slečnu* Tak čo Caleb, ideš?

*Po odmietnutí Gabrielle sa len zasmeje a pokrúti hlavou. Ak bude mať Gabrielle záujem s ním byť, ešte si s ňou užije. Obzrie sa a všimne si ženu, ktorá bola pred chvíľou premočená. Prekvapí ho jej dokonalý vzhľad. Podobala sa mu na vílu. Ako chlap zabudol, že na ňu civí. Prišla k nemu a bez okolkov ho začala zvádzať. Aspoň on to tak videl.* Eh... Caleb. *povie svoje meno viac automaticky ako s nejakým rozmyslom a chytí jej ruku. Je očarujúca. Spomenie si, že je tu aj Gabrielle a postaví sa viac k nej.* Vlastne ja to tu tiež vôbec nepoznám. *povie napokon. Nie že by nechcel...*