Kabinet Denisa Jimmyho Rogersa

*Vidí, kde ju to bolí najviac, ohmatá to ešte raz a..* Nie, zlomené to nemáte, len narazené. *Mávne prútikom a neverbálnym Acciom si privolá niektoré z nachystaných prísad.* Trochu to bude chladiť, tak sa nezlaknite. *Varuje ju vopred, kým otvára mastičku. Najprv vyčaruje malú gázu a nakvapká na ňu alkohol, ktorým jej miesto vydezinfikuje. Menšie oškreniny, ktoré má, sa zahoja za deň-dva. V stredne hrubej vrstve jej potom natrie na boľavé miesto masť svetlozelenej farby voňajúcej bylinkami.* Ešte vám to obviažem. *Pričaruje si ďalšiu gázu, ktorú jej na miesto priloží a potom obväz, ktorým jej ruku obviaže.* Nechajte si to cez noc tak. Pred prvou hodinou zbehnite na ošetrovňu alebo ku mne, ak by sa to nezlepšovalo. Do rána vás bude ruka svrbieť, pretože budú pôsobiť prísady v masti. Ak by svrbenie ráno neprestalo, príďte určite. Rozumeli ste? *Spýta sa jej, či pochopila všetkému. Medzitým prejde k prísadám a z jedného flakónika jej do prázdnej ampulky odleje zhruba 1 dcl elixíru.* Pred spaním si dajte na lyžičku 5 kvapiek. Nechutí bohvieako, ale utlmí bolesť. *Ampulku položí pred ňu na stolík.* Inak sa vám nič nestalo?

Bolí ale nie veľmi veď s ňou nič nemám.*Povie a zamyslí sa. Keď jej stlačí miesta kde ju to bolí trocha zmraští čelo do bolesti ale potom sa vráti do jej polohy ,potom keĎ ruku uvoľní .*

*Potichu za nimi zavrel dvere. Čupne si na zem vedľa jej kresla.* Hýbať ňou zdá sa viete. Bolí vás pri pohybe? *Zľahka ju za tú ruku chytí a obzrie si ju, jemne postláča udreté miesto, ale zlomeniny necíti. Čaká na jej výraz, reakciu, či ju to bolí viac a ako veľmi.*

*Ked dorazila spät a chcela si sadnut nevsimala si ju.Videla ako na nu pozera Alison ale kaslala aj na nu.Venovala sa iba caju a niekedy aj profesorovi.Chcela uz byt v klubovni.*

*Keď niekto otvoril dvere naľakala sa. Nevedela čo má robiť a keď uvidela profesorka bála sa ,že sa na ňu vikričí. Keď jej ukázal na kreslo poslúch a vošla. Sadla si ale čaju sa ani nedotkla.. Mala mu dať ruku. Tak mu dala ruku a čakala čo sa bude diať.*

*Zamrazilo ji. Na chvíli se jí zastavilo srdce a žaludek zatížil velký kámen. Lill zdrhla! Nemohla polknout čaj. V krku měla sucho, S vytřeštěnýma očima se zadívala na Alice.*

*Kabinet vyzerá úplne inak ako počas Halloweenu. Svieti tam toľko sviečok, že je celý presvetlený. Keď pozrie zas k dverám, kde sa slečna fláka, zbadá ako zdupkáva.* Už som sa bál, že nedorazíte, slečna Willenová. *Vtom však zabuchne dvere a zdrhne. Zmätene pozrie na obe študentky.* Pri Merlinovi.. *Šepne a po chvíľke váhania otvorí dvere. To už tak však Willenová opäť stojí pred nimi. Rozhodne sa, že jej k tomu skratu nič nepovie.* Dovolíte mi, prosím, pozrieť sa na vašu ruku? Možno to nebude nič vážne, no i tak sa chcem presvedčiť, čo s ňou máte. *Hovorí prívetivo, upokojil sa, keď podľa toho, čo dievčatá povedali usúdil, že nepôjde o vážne zranenie, no i tak by sa na to rád pozrel. Rukou jej ukáže k kreslu a čajom, aby si spravila pohodlie.* Prosím.

*Vedela si predstaviť čo teraz Alice robí a čo si myslí. Kašľala na ňu. Bolo jej jedno čo robí. Ide krokom ďalej od kabinetu ale dojde za roh. Fakt bude mať broblém. Bude mať väčší problém ako keby tam ostala. Zapírila sa. Myslela na Alice. Mala ju počúvnuť, ale keď sa tam cítila divne nemala dobrí pocit. Obrátila sa a následovala znovu do kabinetu ale iba pomalým krokom. Zastaví pre kabinetoma neviem či má klopať alebo vojsť. Keby iba vošľa mohol by si ju všimnúť bez klopania a to nepotrebovala. Ďalej rozmýšľala.*

*Urcite ju pocula,no vedela ze ju,slizolincanku, nebude pocuvat nik.Zamracila sa,upila si caju a kaslala na Lilly.Ved ona zdrhla nie ja,ona bude mat pruser ved dokonza zabuchla za sebou dvere,teraz ju uz musel profesor pocut,pomyslela si.A cakala co sa bude diat.*

*Ona Alicu nepočúva. Nemá dobrí pocit. Stlači kľučku a otvorí dvere. Víjde pomyly vonku a zabuchne za sebou dvere.*Sakra!*Povie nahlas. Teraz si ma už museli všimnúť pomyslí si. Vedela ,že ju počuli ale nemohla sa ani pohnúť. Nevie ani načo čakal.*

*Pila ked pocula ako sa nieco zavrzgalo.Zdvihla hlavu a porozhliadla sa okolo.Zastavila pri dverach.Videla Lilly ako stoji s rukou na klucke a pomaly ju stlaca*.Lilly!*zasepkala na nu.Vedela ze jej tam nieje dobre,no proste musela vydrzat.Pozrela na nu varovnym pohladom a potom na profesora.*Nie!

*Videla ,že ne ňu obe poerajú. Nevedela čo im povedať ab tak na ňu nepozerali ,že sa jej to nepáči. Mala zlý pocit . Nevie sama prečo a tak položí ruku na kľučku a stlačí ju dvere sa pomyličky otvoria. Bola v polovici vonku len musela byť potichu aby ju nik nezastavil a vôbec aby ju nik ani nespozoroval.*

*Sadla si na gauc ,zobrala si caj a dala do neho cukor.Usmiala sa na profesora,pomaly si uchlypla a pozrela sa na Lilly.Vyzeerala akoby chcela ufiknut.*Dakujem pan profesor.*povedala potom a znova si upila.*

*Nervózně zašoupala nohama, když viděla Lill, jak tam tak stojí.*

*Vojde aj ona do kabinetu profesora a len stojí dverách ruku skrývajúc za chrbtom ani nič nevydel.Len počúva a počúva. Keď uvidela čaj na stole dostala chuť ale odhodlala sa. Myslela si ,že ju tam nikto nevydí a chcela odísť aby nemala nejaký problem. Lebo videla zaskočenú tvár učiteľa. Neozývala sa ´dalej a len tak tam stála.*

*Děkuji* přikývla a poděkovala za čaj. Dala si do něj cukr. Byla totiž nervózní. Vypadalo to, že Lill je ještě trochu v šoku a zmatená.*

*Pozrie tu na slečnu Pierceovú, tu na slečnu Baldwinovú a prikývne.* Dobre, to som potreboval počuť. *Povie zhovievavejšie. Keď na niekoho vybafnete, v šoku a rýchlosti hovorí vždy pravdu. Už sa bál, že študentky vyvádzali nekalosti.* Posaďte sa aj vy, slečna Baldwinová, kým obzriem zranenú. *Rukou aj jej pokynie ku gauču a následne pred obe slečny položí šálku s čajom, jednu nachystá aj Willenovej. Svoju odloží bokom. Na stôl im ešte priloží cukor, med a citrón, aby si namiešali chuť podľa vôle.* Nech sa páči, ponúknite sa. Po lietaní v tom počasí vás čaj zahraje. *Povzbudivo sa na ne usmeje, no len veľmi krátko a vyjde do dverí, obzerať študentku z jeho fakulty. Potom sa zvrtne a prejde ku knihovni, otvorí v nej jeden zo šuflíkov, v ktorom skrýva medicínske potreby a začne sa ním prehrabávať. Elixír proti bolesti, Bylinky a maste proti opuchu, obväzy pričaruje. Ak by mala niečo zlomené, po kostihoj by musel zabehnúť do nemocničného krídla..*

My to mame na domacu ulohu z lietania,pan profesor.*odpovedala.*A Lilly si myslim ze neurobila nic vazne,ako povedala Ali narazila si ruku ked sklzla z metly.*povedala*

*Lill Willenová. Spadla z koštěte. Možná má naraženou ruku. Trénovali jsme na poli, ne v moc velké výšce. Ale Lilly pak sklouzla. Tak jsme ji přivedli za vámi.* řekla zaraženě. Přece se neusmívala tomu, že se Lill něco stalo! A proč by ještě měla lhát??*

Ako prosím? Ktorá? *Vyskočí na rovné nohy a zahliadne jej úsmev, načo mimochodom utrúsi.* Na tom nie je nič úsmevné, slečna Pierceová. *Mávne prútikom k svietnikom a po celom kabinete začne mihotať ich matné svetlo. Postupne sa však rozjasňuje, až je napokon v kabinete dostatok svetla.* Posaďte sa na gauč, *ukáže jej na gauč a kreslo, ktoré sú umiestnené vľavo pod oknami. Pred nimi je malý stolík.* Ako si ju poranila? Krváca? Udrela si len alebo..? Čo sa vlastne stalo? *Pýta sa aspoň na nejaké detaily, nech si pripraví potrebné veci.* A neklamte, pre dobro vás aj vašej spolužiačky. *Zatiahne ponad plece, keď dá škriatkom do kuchyne kúzlom pokyn pripraviť 3 šálky čaju. Potom sa zastaví a pozrie na Bifľomorčanku, ktorú vzápätí pochváli.* Dobre, že vás napadlo prísť za niekým z profesorov. *Vtom zbadá mladú Slizolinčanku a objednávku opraví na 4 šálky čaju.* Dobrý aj vám. Lietali ste mimo hodín?! *Spýta sa neveriac vlastným očiam, že nesú so sebou metly.*

*Usmiala sa na nu a pozrela na profesora.*

*Lehce nadskočila, když vešla Alice s Lill. Lekla se jich. Ale stále čekala na odpověď profesora.*

*Prisla ku kabinetu s Lilly po boku a metlami v ruke.Videla ze dvere su otvorene .Podide k nim a zaklope ako sa patri.Uvidi Alison a vojde.*Dobry vecer pan profesor.*pozdravila *

*Alison vejde. *Omlouvám se, já nerada ruším.* řekne a rozhlédne se po kabinetě. *Ale nikdo nebyl v ošetřovně a vy jste hlavní..nevím, jak to říct...dozor nad Bystrohlavem. A jedna vaše žačka si poranila ruku, za chvíli dorazí. Takže jdeme rovnou za vámi.* řekne a usměje se.*

*Pozrie na nočnú oblohu* Sto čertov, kto zas ruší večer.. *Zamrmle si popod nos. Každý večer číta zvitky od knihovníka, iba ich zavrie, no nechá na stole.* Áno? Vstúpte. *Zvýši hlas, aby ho cez dvere počuli. Pošúcha si oči a oprie sa v sede vo svojej stoličke.*