Prístav

*Usmiala sa. Bola rada, že ju Kris upokojovala.* Vieš, krátko po tej nehode som začala brata aj mojich starších rodičov nenávidieť, ale teraz som im šťastná, pretože keby som vyrastala u nich, asi by som tu teraz ani nebola. Neviem. Niekedy si hrozne prajem brata vidieť, no niekedy si prajem, aby som sa mu už nikdy nepozrela do očí, pretože by som cítila výčitky. Vlastne, tie cítim aj teraz, pretože stále mám pocit, že som mala zomrieť aj ja, ale keby som zhomrela, nezažila by som to, čo zažívam teraz. Usmiala sa. Už nechcela kvôli tomu plakať. Chcela si užívať život taký, aký zažíva teraz. Možno túžila vidieť brata, ale ako by sa potom to všetko mohlo volať sny, keď by sa len tak splnili? To by neboli sny. Začala teda veslovať späť do prístavu. Je čas začať si užívať.*

*Znova sa usmiala.*Dobre.. nechajme to tak.. a ty nemáš mať žiadne výčitky.. ale už to nechajme tak..nejdeme niekam inam ? .. * opýtala sa.

*Usmiala sa. Celkom sa jej pozdával nápad, že pôjdu niekam inam.* Čo tak záchody Umrnčanej Myrty?

*Dobre..* usmiala sa a už neprehovorila.*