Prístav

*Rozhodla sa ísť do prístavu. Nie žeby tam bolo niečo konkrétne.. ale chcela sa tam ísť pozrieť.. možno si aj zaplávať .. ak by sa dalo. Ešte nikdy v prístave nebola. Nevidela ani more.. a ani sa neviezla na lodi. Chcela konečne uvidieť to .. o čom všetci tak rozprávali. Prešla cez chodbu. Nič ostatné nevnímala.. Chcela len premýšľať.. a pri tom sa pozerať na vodu. Už bola pri schodišti. Niečo ju zarazilo. Uvidela dievča.. Dievča sediace na schodoch. Podišla bližšie.. Zľahka sa dotkla jej pleca.*

*Premýšľala o tom, ako sem niekedy zavedie kamošov, aj Jerra. Vyzeralo to tu, akoby tu nikto už hodne, ale naozaj hodne dlho nebol. Počula nejaké zvuky, ako kroky, ale nevenovala tomu príliš veľkú pozornosť. No potom sa jej niekto dotkol pleca. Zľakla sa a otočila sa smerom dozadu.* PREBOHA!!! *V tom zistila, že to bola Kris. Najradšej by ju zabila. Postavila sa.* KRIS! Tak ty ma budeš strašiť?! Nabudúce nech ti to ani nenapadne! *Kričala na ňu, akoby Kris bola nejaký pes, alebo dačo. Ale akoby ju nemohla normálne pozdraviť. Nie. Ona ju musela vystrašiť. Zostala tam len tak stáť a dívala sa na Kris úplne nenávistným pohľadom.*

*Dievča sa otočilo a ona uvidela že je to Sar. Začala na ňu jačať. Je pomätená či čo? pomyslela si a v duchu sa usmiala. Sar sa postavila a znova začala kričať. Zamračila sa a sledovala ako na ňu ziape. Prebodávala ju pohľadom.. no jej to nevadilo. Po hodnej chvíli sa začala nekontrolovateľne smiať.* Fúú... ah... však ... hehheheh... nezabila .. ehhh .. hihihi.. nezabila som ťa ... fúú .. hheheheheh.. mala.. hehe.. mala si sa vidieť .. hihihih ako vyzeráš.. hehehehehihi.. eh.. * začala sa smiať ešte viac. Už ju začalo bolieť aj brucho a tak si ho chytila rukou. Chcela si ľahnúť na zem a šúľať sa od smiechu.. no nedokázala si ani sadnúť.. tobôž nie si ľahnúť. Strašne sa smiala a nemohla prestať.*

*Zamračila sa. Tej Kris šibe viac, než mne a to je čo povedať.. A veru mala pravdu. Ona takáto nebola, hlavne nie teraz. Nechápala, čo bolo na tom také vtipné.* Hahaha, to bolo fakt vtipné. Nemôžem sa prestať smiať. *Nadvihla obočie. Čo sa jej na nej zdalo také iné...* Ty si sa ostrihala? *Ešte nechápavejšie na ňu pozrela. Veď mala také nádherné vlasy, prečo si ich dala ostrihať? Síce je pravda, že aj ona nad tým už uvažovala, ale nebude riskovať, že bude vyzerať ešte viac ako idiot než teraz.* Ja, no, proste prepáč, že som na teba tak vyhúkla. Nikoho by som tu neočakávala nikdy a nie hlavne teraz, keď sem prišiel asi prvý človek a posledných 100 rokov. *Zasmiala sa a posadila sa späť na shcoidsko a potľapkala po mieste hneď vedľa nej, aby si prisadla aj Kris.*

*Smiala sa.. no keď uvidela výraz Sar.. tak sa snažila držať svoj smiech na uzde.. aj keď jej vždy ešte trhalo kútikmi.* Tak prepáč .. že som ťa vystrašila.. dostala si infarkt ??.. nie .. tak nieje čo riešiť. * Usmiala sa. Bože.. však neumrela.. tak čo rieši? ?... Pomyslela si s pobavením* Ehh.. čo ? .. hej .. ostrihala som sa.. zmena je život.. a snažím sa byť veselšia.. tak ako si povedala.. treba sa cez to preniesť.. a myslím.. že ak sa zmením.. bude to len lepšie.. a vlasy dorastú .. nie ?* znova sa usmiala.*To nevadí.. ale budeš si zrejme musieť zvykať .. toto totiž robím každému....* zachichotala sa. *Ale na teba si dám pozor.. neboj sa.. už ti to robiť nebudem. Fakt ? 100 rokov tu nikto nebol ?? .. fíha .. Ja som iba chcela
vedieť ako to tu vyzerá.. každý mukel hovoril.. že v prístavoch je krásne.. a zrejme mali pravdu* poobzerala sa tu a sadla si vedľa Sar.*

*Zasmiala sa. Nechápala, že to je tá Kris, ktorú prenedávnom spoznala. Vidno, že si vzala príklad, ktorý jej dala.* V pohode. Náhodou ti to sekne. *Znova sa na ňu pozrela. Bolo jej to také čudné, ale ona si časom zvykne, snáď.* Áno, zmena je život. *Súhlasila s ňou. Nevedela, čo to s ňou bolo, no dnes mala akúsi čudnú náladu.* Prepáč, že som taká, ja len, dnes asi nie som vo svojej forme. *Teraz nebola taká, ako v ten večer, keď Kris spoznala. Taká sebavedomá a priateľská a teraz polovicu z toho, čo obi dve hovorili ani nevnímala.*

*To my nemusíš hovoriť.. viem že my to sekne* uškrnula sa a zasmiala. *Ale nie.. * usmiala sa. Pozerala sa na vodu. Na maličkú loďku.. ktorá sa sem tam pohybovala na hladine... na breh..*Zmena je život.. a ja sa snažím zmeniť od základov.. už nechcem byť to smutné.. utiahnuté dievča.. ja potrebujem zmenu.. a toto je pravdepodobne prvý krok.* ukázala na svoje krátke vlasy.. rozježené do každej strany.*Ale neboj.. to bude možno počasím.. alebo možno frajerom.. kedy si s ním bola naposledy?* opýtala sa. Nechcela byť zvedavá.. chcela ju len rozveseliť.. aj keď nevedela .. že či jej frajer bude dobrá cesta. Len nech to nevezme zle. Trpko si pomyslela.*

*Zasmiala sa. Náhodou jej to totálne seklo, aj keď ti dlhé vlasy....Povzdychla si.* Ver či nie, moc dlho ti to trvať nebude. Mne to netrvalo ani týždeň a bola som celkom iný človek. Neboj, budeš aj ty. Náješ si veľa, veľa kamošov, ktorí ťa buúd mať radi. Teda, minimálne mňa už máš. *Usmiala sa a objala ju. Bola rada, že ju tu má, aj keď sa moc ldho nepoznali, mala zdanie, že sú dobré a aj budú dobré kamarátky.* No, nevideli sme sa už dlho, ale myslím, že sme v poslednom čase dosť zažili a nemali sme moc času sa stretnúť. *Zatíňala slzy, ktoré sa jej tlačili do očí. koľko to bolo? Minimálne 2-3 týždne. To je moc na to, že spia pod jednou strechou.*

* Tak to dúfam.. jéé .. iba týždeň ???.. nóóó v to tiež dúfam.. že si nájdem kamošov.. a som veľmi šťastná že ťa mám.* Bola trocha prekvapená keď ju Sar objala. No potom bola šťastná.. Sar má veľmi rada.. aj keď sa spoznali iba pred tromi dňami.*Tak to je fakt škoda.. mali by ste sa stretnúť.. ak ste sa nevideli už dlho.. ale neboj ... pokúsim sa to zariadiť.. ak sa s ním stretnem v klubovni.. alebo niekde.. prinesiem ho za tebou.. alebo teda aspoň mu poviem kde si.. ale dúfam.. že to nebudem musieť urobiť a stretnete sa normálne..* žmurkla na ňu. Nevedela či chápe to čo jej povedala pretože niekedy rozprávala ako totálny šialenec a nedalo sa jej vôbec rozumieť.. Dúfam že keď tu budem dostatočne dlhú dobu.. ľudia.. teda čarodejníci pochopia.. význam mojich slov.*  

*Usmiala sa.* Ďakujem Kris. *Poďakovala jej. A Kris mala v jednej strane aj pravdu. Ak by bola taká milá a zavolala jej by ho niekedy. Hrozne by ho chcela vidieť.* Kris, si úžasná. *Naozaj sa zmenila. Už teraz. Bola v nej vidieť tá zmena.* Áno, snáď ťa nebudeme potrebovať, ale aj tak vďaka. Vieš, hrozne mi chýba a proste už neviem, čo ďalej... *Vyspovedala sa jej. Tak mu chce všetko povedať, čo sa stalo a čo sa v nej deje, ale nejde to, keď on tu nie je.*

*Prosím neďakuj.. to je samozrejmosť.* zasmiala sa a potľapkala ju po pleci.*Týý vole.. ak som ja úžasná... čo si potom ty ??.. mega, super, milá, dobrá,pekná..* Vyratúvala by toho ešte viac.. ale to by zabralo aj týždeň.*Bola by som šťastná keby ste ma nepotrebovali.. a stretli by ste sa sami od seba.. ale ja ti prisahám.. ak ho stretnem.. tak ho prinesiem k tebe.. nechcem aby si bola smutná.. nemám to rada ak je moja najlepšia kamarátka smutná.. ale .. ak ho mám nájsť.. potrebujem jeho popis výzoru..*Povedala. Nechcela.. aby to znelo tak.. že sa dožaduje jeho popisu.. ale proste ak by ho stretla potrebuje vedieť ako vyzerá..*Nejde o nič konkrétne.. len.. nebudem ti nosiť každého a jedného chlapca z Rokfortu* smutne sa usmiala.*

*Akože nemá za čo ďakovať? Samozrejme, že má.* Mám ti za čo ďakovať. A nemenuj tu moje falošné vlastnosti. *Poslednú vetu myslela naozaj úprimne. Ona nepotrebuje počúvať, že je úžasná a krásna, keď to tak nebolo. Cítila sa trápne.* Kris, to nehovor. *Zvláštne sa uškrnula. Nechcela toto počúvať.* Nemáš čo na ňom vedieť. Jemne kučeravý blonďák. Asi jediný taký z vašej falukty. *Zasmiala sa. Naozaj tam asi nikto okrem Dais nebol blonďavý, aspoň čo ona videla na vlastné oči.*

*Uškrnula sa. To, čo hovorila Kris, nebola pravda, ale to bolo jedno.* Naozaj sa s tebou nechcem hádať, čo je podla mňa pravda a čo nie je. Lebo evidetne máme iné názory. *Zasmiala sa a ďukla ju súrodenecky do pleca.* Vieš čo? Kašli na to. Myslím, že sa čoskoro stretneme aj bez tvojej pomoci. Keby som niečo potrebovala, dám ti vedieť. *Usmiala sa a v tom jej padla do oka tá loďka. V tom ju niečo napadlo.* Kris, nepôjdeme sa previezť? Ja už mám 15, takže máš doprovod. *Vstala zo schodišťa a išla si prehliadnuť jednu, tú bližšiu loďku. Prehliadala si ju pomaly a veľmi presne. Nič jej nebolo. A keby aj, zistili by to, keď vyplávajú.* Ideš? *S istotou sa jej opýtala a sadla si do loďky. Bola pripravená vyštartovať.*

Nepozrem sa!!! Nie, ty sedíš. *Zasmiala sa a skoro prevrátila čln. Nechápala, prečo si to o nej myslí, ale nechala to tak. Bude mať nejakú obdivovateľku ( :DD ). Bola rada, že Kris ide s ňou* Super, tak nasadaj! *ťapla po druhom sedadle na loďke, aby si tam Kris sadla. vytiahla tie dlhé palice (neviem,ako sa to volá) a jednu podala Kris.*

*Zasmiala sa. Keď už Kris sedela a vzala si aj VESLO ( ), ona to svoje jemne ponotila do vody a začala ním mávať(?). Skôr zapierať sa doň, aby sa loďka pohla. Kývla rukou Kris, aby aj ona začala zapierať do vody (nemám dobrú slovnú zásobu ). Loďka sa trochu pohla, no nebolo to nič moc teda. Potrebovala pomoc Kris.* Začni mávať aj ty, pretože samej mi to nejde. *Zasmiala sa a zapierala ešte viac.*

*Zasmiala sa a začala veslovať tak, ako jej kázala Kris. Hneď to bolo lepšie.* Aha, ďakujem. *Pokračovala podľa zadania. Už vyšli z prístavu a ocitli sa na jazere. Ani nevedela, že je také veľké. Nikdy si to tak neuvedomila, dokiaľ neprišli sem. Odtiaľ, kde sa akurát pohybovali nebolo skoro vidno ani druhý breh jazera. Zvláštne.* Máš pocit, že som niekedy už veslovala? *Zasmiala sa ešte viac.* Bola som už na loďke, keď sme chodili rybárčiť, ale nikdy som neveslovala. Mali sme loďku na motor. *Nachvíľu zaspomínala na tie časy, keď ešte s jej nebohým octom a bratom chodili rybárčiť na malé jazierko za mestom. Bolo jej čudné, že si na to pamätala tak dobre, kedže to bolo už hodne dávno.*

*Keď sa tak pozerala na Sar musela sa zasmiať. Sar nebola jedna z tých.. ktorý by vedeli veslovať. Nie žeby ona bola macher.. ale vedela.. ako sa má po vode pohybovať. Pozrela sa za seba. Prístav jej mizol z očí. Bol taký maličký. Ani ho poriadne nevidela. Pred sebou mali veľké jazero. Bolo krásne.. a strašne veľké.*Ty my nemusíš ďakovať.. prosím.. a ešte tobôž nie za také maličkosti..* povedala a zasmiala sa.*Nóóó ... nemyslím si.. žeby si to už niekedy robila.. to som usúdila podľa toho.. čo si tu predtým vyvádzala.. ale myslím.. že teraz ti to ide skvele.. dokonca ešte lepšie ako mne.* úprimne ju pochválila. Teraz ju musela obdivovať.. na to.. že to robí možno prvý krát.. jej to šlo teraz fakt celkom skvele.* Musím uznať.. že loďka na motor je oveľa lepšia ako táto tu.. neničíš si pri nej toľko síl.. Ja som tiež len veľmi zriedka veslovala.. aj to iba na telefóne.* keď povedala posledné slovo.. Sar si zrejme myslela že je blázon.. tak jej to hneď vysvetlila.*Môj otec vždy chodil rybárčiť.. ale mňa so sebou nebral.. bola som ešte prcek.. a tak nechcel riskovať.. no vždy my pri tom volal.. síce to nieje dobrá prax cez telefón.. ale je to aspoň niečo.. on my vravel ako sa to robí.. a keď prišiel domov.. strašne som prosila aby my ukázal ako sa to robí.. on si sadol na koberec.. mňa vzal na kolená.. a on začal "veslovať"... bolo to super.. staré.. dobré časy.* Povedala. Vedela.. že táto reč.. bola asi najdlhšia.. akú za poslednú dobu povedala... ale chcela aspoň jeden zážitok vyrozprávať Sar. Usmiala sa na ňu.*

*Pozorne počúvala Kris, ako jej rozprávala o "veslovaní cez mobil". Zaujímavé to počúvať. Spomenula si na brata, ako taký malý prcek išiel natú loďku a skoro vždy sa potkol o ten kraj, ako sa nastupovalo do loďky.* No, môj tato bol zas v tomto kľudný. Bál sa, ale neodopieral nám dobrodružstvo. Ja som mala asi 8-9 rokov, keď som s ním naposledy bola na rybačke. *Posnažila sa o falošný úsmev. Doľahol na ňu smútok. Vždy si všetko vyčítala, no musí sa riadiť podľa rady, ktorú ona sama dala Kris. Musí to prekonať. Všetko, čo sa v minulosti stalo. Hneď teraz.*

*Zasmiala sa pri spomienke pri ktorej ju otec učil veslovať na koberci.*To sa máš.. ale ja som mala iba 4 roky... a keď že som bola riadna šibalka.. otec ma nechcel brávať na ryby.. bál sa .. že by som zrejme spadla z lode.. alebo by som zjedla surovú rybu.. možno sa bál aj toho.. že by ma tá ryba zjedla..* nahodila zadumaný pohľad.. no úsmevu sa vyhnúť nemohla. Pozrela sa na Sar a uvidela jej výraz. Posunula sa k nej tak.. ako jej veslá dovoľovali a jednou rukou ju objala. Vedela.. aké to je.. keď ti najbližší odídu.. a už sa nikdy nevrátia.*Sar.. ja myšlienky nečítam.. ale viem.. aké to je .. ten výraz poznám.. ale pozri sa na to takto.. mojimi očami.. tvoji rodičia.. v mojom prípade aj môj brat.. sú vždy pri nás.. nikdy nás neopustia.. dávajú na nás pozor zhora. Viem.. že aj ty vieš.. aké je to.. žeby si dala čokoľvek za to aby si ich uvidela.. ja by som bola aj ochotná zomrieť za nich.. v ten deň.. keď zomreli.. a mali tú haváriu.. nemohla som uveriť že žijem.. ale bolo to asi preto.. aby som prišla sem.. ale jedno viem.. určite ich ešte raz uvidíme.. neodišli navždy.. my sa s nimi raz stretneme.. aj keď budeme ešte dlho čakať.. raz ich uvidíme.. a to čakanie sa vyplatí.. naši rodičia..a v mojom prípade aj môj brat.. si s nami vzali polovicu nás.. a nechali v nás práznotu.. ale raz.. sa tá prázdnota vyplní šťastím.. pretože sa s nimi stretneme. Oni neodišli na vždy.. to my ver.* smutne sa usmiala. Po tvári sa jej skotúľali slzy. Rýchlo si ich utrela chrbtom ruky a začala veslovať aby nestáli na mieste.*