Hodinová veža

*Videla, že Alice sa už trochu upokojila ale aj videla, že Alic nieje úplne vo svojej koži* Veď si ani nemohla. Bola som chorá, no vlastne ešte stale som....... Ale to je teraz jedno *Sadla si vedľa Quiny a pozrela sa Alic priam do očí* Prišla som sa s tebou udobriť. Lebo ak sa neviliečim tak.... *Začalsa jej triasť hlas, radšej nedopovedala. Chvíľu sa odmlčala a pokračovala* Nechcela by som sa s tebou rozlúčit v zlom. Predsa len boli sme kamarátky........aj napriek všetkemu ja ťa stale beriem za kamošku *Stale sa pozerala na Alice. Netušila ako zareaguje a či vôbec jej ešte zaleži na nej *

Tse ! A co ?*Prutik nespustala z ruky, len jej trosku klesla. Sadla si spat na zem tak aby videla co Iza robi. Polozila ruku bez prutika na Quiny ktora potichu zahukala a pozorovala dievca. Alic sa po chvili upokojila. *Davno som ta tu nevidela.*Pretrela si oci. Snazila sa byt aspon trochu mila. No vzdy ked si predstavila ako vyzera z jazvami na tvari a krku, ju zamrazilo a bola namrzena. Vzdychla si. Aspon sa teraz bude pretvarovat ze je mile nevinne dievcatko.*

AHOJ, to isté sa ťa môžem spýtať aj ja!!! *Bella sa nechcela predsa hadať tak sa pokusila sňou porozprávať..... * Allice ja nechcem s tebou bojovať, a ani sa už hádať *Dala ruky pred seba,hore aby Alice videla ze nemá žiadny zlý umysel, aby videla že nedrží ani prútik*

*Po hodnej chvíli sa vrátila spät na zem. Pohladila Quiny po kridlach no sova sa ani nehla, len dalej chrumala. Ten zvuk ju upokojoval. Zapocuvala sa , no po chvilke ho nieco zacalo rusit. Kroky ! Natrcala usi no teraz nic nepocula. No ockom uvidela pohyb. Vyskočila s namiereným prútikom na postavinu hrud. Hned v nej spoznala Izabellu. *Co tu ty robis ?!*vyjela na nu s riadne zvyraznenim "ty". No prutik neodlozila, len ho pevnejsie uchopila. I tak to nemalo zmysel. Stvrtacka je rozhodne lepsia nez druhacka. Prizmurila oci a cakala.*

*Vracala sa do rokfortu od svojej starej mami, no keď začalo pršat rozutekala sa do hodinovej veže, lebo bola najbližšie.... Keď vošla dnu myslela si,že je tam sama, ale po chvíli započula nejaké zvuky. Bola to sova. Bolo jej jasné,že sova tu nieje sama........ Rozhodla sa isť za zvukom sovi. Čim blišie bola tým hlasnejšie bolo počut zvuky. Nakukla za roh a zbadala tam Alice, no nevedela či má ist za ňou, alebo potichúčky sa vzdialiť. Bella nabrala odvahu, zhlboka sa nadýchla a kráčala rovno k Alic. Zastavila sa asi 3metre k Alice a cakala kym sa otočí....... Bella bola pripravená ju pozdraviť a porozpravať sa s ňou.

*Po dlhšej obchádzke do soviarne ,po okoli školy sa konečne dostala tam kam chcela. Pritom jej stále nad hlavou krúžila stredná biela sova. Ked sa konečne dostala až do veže, lapala dych. Quiny sa zatial usadila na zábradlí a pozorovala ju. Pomaly ale iste sa Al presunula až ku nej. Pohladila ju po chrbte a ona len na to čakala, vzlietla a začal krúžiť na oblohe. Medzitým ztapadajúce slnko zakryli oblaky a v momente sa rozpršalo. Ked Alic prešla ku druhej strane veže , upútalo ju niečo na tmavej oblohe. Pozrela sa pozornejšie a uškrnula sa od ucha k uchu. Temné znamenie. Ich temné znamenie. Takže niekto je mrtvy. By ma zaujímalo kto.. Hm. Pozrime že ... Nie, takto to nerozoznám., zamračila sa . Medzitým z pred tým neškodného daždíka sa stal lejak a kku tomu sa ešte začalo blýskať.To je výborné.. Hm , už to začína., znova sa uškrnula a nevšímala si, že má už uplne mokré vlasy. I ked bola pod strechou. Medzítim sa Quiny vrátila aj s mrtym čudom v zobáku a začala to na podlahe hlasito chrúmať. Alice vytihla prútik, sadla si vedľa sovy a začala sa ho nezmyselne dotýkať , ponorená v myšlienkach*

*Počula, ako sa jej Daisy niečo pýta. Stále sa jej krútila hlava, tak sa radšej oprela.* Nie, nepotrebujem nič, len si pôjdem ľahnúť. *Povedala Lill a kráčala smerom ku schodom.*

* Ked siel Ron prec rychlo sa vratila k Sar. * . Dobre, nepotrebujes pomoct?

*Prebudila sa a ležala na dlážke pri hodinovej veži. Nevedela, čo sa to vstalo. Radšej vstala. Trochu sa jej zakrútila hlava. V tom zbadala Daisy.* Áno, som v poriadku, len, čo sa to stalo? Vieš, čo, radšej si pôjdem ľahnúť, necítim sa dobre. *Povedala Daisy a smerovala ku podzemiu.*

Dobre... *Otocil saa odisiel do klubovne.*

* Najprv pokruila hlavou a nic nepovedala. No po chvilke si to rozmyslela a koktaym hlasom povedala * . Idem... * Vzdychla si potom to povedala rzhodneksie.* . idem.

To ti nemôžem povedať... Áno, ty ich máš... Ideš do toho s nami?

* Trocha sa zakoktala.* A ja akoze hej? * Nebolo jej vsetko jasne. . A co. akoze chcete robit?

Vymazal som jej spomienku na náš rozhovor.. *Usmial sa pohrdavo svojou mocou.* Nič sa nedeje. Chceme s Morganou posili a myslel som, že by ste boli veľmi dobré smrťožrútky, ale Sarah nesplnila moje očakávania.

* Nechapavo nanho pozrela.* . Co si jej to urobil? * Pribehla k Sar a rychlo takmer nezrozumitelne sa jej spytala* Si v poroadku? nic sa ti nestalo? * Vyzerala byt v pohode, ale vtom pocula rychle kroky. Otocila sa a uvidela Rona, ako iteka prec. Rozbwhla sa za nim a chytila ho za koniec habitu a rychlo sa postavila pred neho. * . Co si jej to urobil!? * Spytala sa ho ... mala este milion otazok ale spytala sa hk len dvw.* . A co to vsetko ma znamenat? a nehovor ze nic! to ti neuverim!

Nič! *Zamieril na Sarah.* Obliviate! *Prútik zasvietil a zhasol. Ron pozrel na Lilly, prútik si dal do vrecka a rozbehol sa preč.*

* Pozrela na nwho prestrasene. Stale na nu mieril jeho prutikom. Nechapavo potriasla hlavou. Pocula ho, ze jej chce vymazat pamat alebo co. Skrikla.* Prestan! Co sa ro deje!? * Chytila ho za ruku , v ktorej mal prutik este stale nim mieril na nu. Sklopila ho dole a cakala vysvetlenie.*

Len som chcel vymazať spomienku na Tajomnú komnatu.. *Povedal so smiechom v hlase.* Prepáč, ale musím to urobiť, ak nechcete patriť medzi nás. Nemôžem riskovať, že by vám dali Veritaserum a nás by potom našli. Rozhodni sa hneď a zaraz.

*Jemu šibe? Nemohla uveriť tomu, čo videla. Lill bola v nebezpečenstve.* Prestaň! Toto nemôžeš urobiť. Čo z nej chceš urobiť mutanta? Toto predsa nie je riešenie. *Vyhŕkla čo najrýchlejšie zo seba Sar. Jednu chvílku chcela byť zlá, no teraz už nie. Nevdela, čo má robiť, ako sa má rozhodnúť. Vedela, že Ronie a Morgie sú medzi zlými, ale aby pohltili aj Lill, toto nemohla dovoliť.* Čo s nami chceš urobiť? Zabiť nás? Urobiť nás zlými? Pre mňa za mňa Lill urob čo chceš. ja ti sľubujem, že nič nepoviem, ale daj mi čas. Čo si to so sebou urobil? *Opýtala sa ho, ako keby ho už ani nespoznávala. Akoby úplne zabudla, kto vlastne bol.*

No áno, s Morgie... Čo tak na mňa zízate? Ako vidím, nemal som vám to hovoriť, takže prepáčte, budem musieť vám vymazať pamäť... *Vytiahol z vrecka svoj biely prútik a namieril na Lilly.*

*Mala pocit, že odpadne, keď začula Ronieho. Ale aj pocit strachu. Bála sa, že teraz vycerí jazyk a že ich zabije. No nič také sa nestalo. Dúfala, že nebude pravda to, čo si myslela.* M-M-Morg-Morgie, urobil si to s...Morgie, že? *Spýtala sa ho to, síce dúfala, že to nie je pravda. Nemohli to urobiť oni dvaja. Teda, o Morgie si to myslela, ale tú nevdela naisto. A Ronie? O tom by si to v živote nemyslela.*

* Prekvapene zazmurkala.* . Eh... Tajomnu Komnatu? Fakt.?? * Pozrela na Sarah a cakala na jej reakciu.*

Baby, musím vám niečo povedať... *Chytil ich za zápästia a potiahol ich za múr. Už mu bolo jedno, čo sa stane, musel im to povedať.* Viete,.. Ja som objavil... Tajomnú komnatu.

*Stála pri Lill a rozmýšľala, či niekto uvidel ten neporiadok po Veľkej sieni. Mala šťastie, že tu nebola riaditeľka, pretože tá by hneď riešila. Všimla si, ako k nim kráča Ronie.* Ahoj Ronie. *Pozdravila ho. Videla na ňom, že ho niečo trápi. No nechcela sa ho radšej pýtať, aby nebol ešte smutnejší, alebo sa na ňu nenahneval. Bála sa, či sa mu niečo nestalo, žeby náhodou sa stalo to, čo s Ali predpokladali? Pochybovala. Také niečo sa predsa nemohla stať.*