Hodinová veža

*Stále sa smiala. Jednoducho nevedela prestať.* Nevyprosíš. Neviem, kto mi tu hvooril, aby som prišla na iné myšlienky, ako je SMRŤ!! *Zakričala na ňho ešte kým neodišiel. Hneď sa prestala smiať a celkom jej pokazil náladu.* Fajn, keď tak chceš, aby som sa prestala smiať, môžem byť aj hnusná. *Usmiala sa a predbehla ho na schodoch. Chcela použiť znovu to kúzlo, no nepotrebuje mať zrovna Kennyho na svedomí. Dosť sa na ňho nehnevala.*

Slečna háklivá ? To si vyprosím.. * Zamumlal pre seba a trocha oduto no jej smiech bol naozaj nákazlivý. Pár krát sa pre seba uchechtol a po tom si z tváre dal preč špinavu ofinu, vyzeral tak trocha.. ako keby spadol do blata.. alebo aj do niečoho horšieho. * Ty si vážne číslo vieš to ? Mala by si sa prestať toľko smiať.. páč ti spadne sánka a nebudeš vedieť zatvoriť ústa !! * Nadvihol jeden prst, po čom sa už naozaj otočil k východu. * Každopádne pôjdem.. teda.. nie že by mi tu bolo zle ale.. ehm.. povedzme že budem rád ak zo seba to jedlo vydrhnem. * S miernym úškrnom nakoniec začal kráčať po schodoch smerom dole.*

*Udivene na ňho hľadela. Znopvu sa musela smiať, kedže jej Kenny prišiel ako histerická babenka, ktorú niekto máličko buchol do ramena.* No tak prepáč slečna Háklivá. *Mrkla na ňho a zase sa začala smiať. Už fakt asi nič iné nevedela robiť. Milovala smiech. Neustále sa musela na niečom smiať a toto už bol fakt vrchol. Aby jej sa jej chalan sťažoval s tým, že mu zničila účes a ešte k tomu takto. Nemohla z toho. Bolelo ju brucho aj tvár. Radšej si sadla na kúsok nezašpinenej lavičky a zlboka dýchala, aby sa vrátila späť do normálu. Mala šťastie, že tu Kenny nemal prútik, inak by asi dopadla celkom zle.*

*Úplne nehorázne udivene sa na ňu pozrel a s jasným frfľaním si naznaćil prstami na svoje vlasy. * Čo ako ? TOTO ! Mám čokoládu na mojich vlasoch !! Vieš ako ťažko sa tie vlasy žehlia ? Niekedy mi to trvá hodiny !! * Rukou sa poškrabal na krku a trocha nervózne sa na ňu pozrel. * Čo si si myslela.. že zašlo takto ďaleko? * Spýtal sa po chvíľke a obviňujúc sa na ňu pozrel.

Čo sa malo zvrtnúť? *Nechápavo sa ho spýtala. Zostala stáť na mieste, pri tom on už išiel niekde ďalej. Ona ešte nechcela ísť do klubovne. Bolo tu celkom pekne, aj keď chápala, že mu asi bola zima a aj trochu trápne. Ona ho však varovala a povedala mu, aby sa prezliekol. Prútik si zastrčila späť za náramok, no každú hvíľu ho chcela vytiahnuť, keby Kenny zase niečo na ňu nafingoval.*

* Oduto si odfukol a len mierne mikol hlavou. * Ako keby nestačilo, že si sa od nej zababrala ty... ešte aj ja musím byť celý od blbej čokolády, pcheeeeh. * Zahundral popod nos, no nesnažil sa rukou dávať čokoládu dole. Aj tak vedel, že by si ju maximálne rozotrel a navyše by si potom ruku nemal kam utrieť. Nepáčila sa mu však práve predstava, že by takto chodil po škole a tak ho po menšom strasení kroky zaviedli znova ku schodom. * Kedy sa to takto zvrtlo ? * Spýtal sa popri tom a len sa mierne uškŕňal. Vedel presne kedy a rozhodne toho neľutoval. *

*Z hlavy si vytiahla čokoládu. bolo to fakt nechutné, no malo to celkom nejaký tvar a zvyšok čokolády rozotrela Kennymu po hlave, ktorý stál hneď vedľa nej.* Och bože, to som naozaj nechcela. *Povedala piskľavým princeznovským hlasom. Ledva zadržala v sebe smiech a rýchlo si nahmatala prútik a strčila ho do rukávu za náramkom, kde ho v prvom čoníku nosila skoro stále.*

* Nedalo sa povedať, že by mu práve uskočenie pomohlo. Kúzlo ho trafilo a on sa zvalil na zem ako práve vyrobená rolka sushi. Čakal nejaký.. trest ? Bitku ? Facku ? Kto vie. Každopádne neprišlo ani jedno z toho a po tom, ako zrušila kúzlo, sa znova mohol hýbať. Prešiel do sedu, z ktorého sa nakoniec postavil. * Uhm.. ehm.. prepáč ale.. * Zapozeral sa jej na vlasy a na chvíľku sa musel premáhať, aby nevybuchol od smiechu. * Máš zopár vlasov na tvojej čokoláde. * Poukázal na jej hlavu, až ho takmer začalo na zemi skrúcať. Tento krát si vśak dával pozor, aby nebol v dosahu prútika. Teda lepšie povedané držal sa blízko pre prípadné zadržanie jej ruky, keby na neho chcela použiť ďalšie kúzlo. *

*Tak satršne sa na neho naštvala. Áno, zmrazila zábradlie, ale nehodila na neho aspoň kilo jedla. Rozbehla sa, pri čom si vytiahla prútik. Bola úplne v psychickom zúfalstve. Ani nevedela čo robí.* PETRIFICUS TOTALUS! *Zakričala čo najhlasneiše. Kedže Kenny nemal prútik, nemohol sa akokoľvek ubrániť. Prišla k nemu a trochu ho kopla.* Toto sa babe nerobí. Ešte k tomu staršej babe. Nemysli si, že som slabá. *Uškrnula sa.* Salvio hexia. *Vyslovila kúzlo a pré kôzlo prestalo účinkovať. Ak jej teraz niečo spraví, tak mu ukáže, čo je ona zač. On si do nej nemá čo dovolovať.*

* Bolo to tu, mal naozaj šťastie. Zobral do rúk menšiu tortu a s chuťou si oblízal pery. * Aspoň k niečomu je tá kuchyňa dobrá. * Zamumlal, po čom tortu prechytil do jednej ruky a bez varovania ju šmaril Sarah na hlavu. * Vždy sa nájde strelivo, aj keď človek nemá prútik. Heehaha * Začal sa smiať no radśej sa v rýchlosti postavil. Zobral do úst nejaký muffin a začal bežať po schodoch z veže niekam na chodby. Samozrejme pri tom stále bombardoval Sarah jedlom, až kým sa mu neminulo.*

*Začala sa znova smiať. Momentálne nič iné nerobila. Keď zistila, že pri sebe nemá prútik, to ju úplne dostalo.* Môj božeeeeeeee. *To už fakt nevládala. Zo smiechu ju boleli ústa aj brucho. V tom zbadala, že sa pozerá na krabicu, v ktorej tušila, že bolo jedlo. Snáď jej to nechce obrátiť na hlavu. Potom by som zcruciátusovala a vyhodila von z astronomickej veže. Vedela si to živo predstaviť, no taký level ešte nebola. Nedala by sa snížiť na úroveň nejakého hlúpeho smrťožrúta.*

* Stále ju naháňal no pár krát sa mu podarilo krásne šmyknúť a takmer si rozbiť ústa. Keď sa však konečne usadila na jednom mieste. Začal sa pomaly približovať k nej s víťazoslávnym výrazom na tvári. * Však len počkaaaaj.. tvoja hlava teraz zažije stredovek. * Uškrnul sa pri čom si začal žmoliť prsty. Po tom rukou prešiel k vreckám no.. nič.. trocha sa zarazil a začal sa prehľadávať. * To si snáď robíš haluz !! Kde mám prútik ? Ja som si ho fakt nechal .. na fakulte.. * Šmaril si dlaňou do čela a len si rezignovane sadol ku Sarah. * Alebo to ešte chvíľku počká no trest ťa neminie !! * Vyhlásil nakoniec a pohľad sa mu zastavil na krabici, ktorú na lavičke nechal ešte pred tým a teraz sa nachádzala vedľa neho. Pomaly ju otvoril a pozrel sa, koľko dobrôt tam vlastne bolo. Vyzeralo to tak, že uvažuje.. vlastne aj uvažoval.*

*Neustále sa smiala, pri čom mu unikala. Jeho pohľad jej pripadal, ako by ju chcel zabiť. To snáď nie.* No ták. Veď ty by si urobil to isté. Bol to len žart. *Zasmiala sa a už sa vzdala. Musela sa zhlboka nadýchnuť a pre istotu si sadla na lavičku, lebo sa jej zakrútila hlava. Netešila sa na to, čo asi teraz Kenny spraví.*

Keď ťa chytím.. tak.. tak si ma nepraj. * Uškrnul sa po čom sa, či už sa jej to páčilo, alebo nie, rozbehol priamo k nej. Chcel ju chytiť, priškrtiť a spraviť nepríjemný kokos na hlave. Teda, taká tá vec keď týpek zovrie ruku v päsť a začne s ťou šúchať niekoho temeno. Nie je to práve nepríjemné a pre niektorých ľudí to býva úplným utrpením. Bolo mu jedno, že je len v ponožkách a neozbrojený proti plne vybavenej ženskej s prútikom. *

Háááááááááááááááá. *Nenormálne sa smiala. pri čom utekala okolo celej veže. Skoro sa aj prekotilo von od zábradlia, no udržala rovnováhu.* Wolalalalaalaaaaaaaa. *Neustále sa smiala ako malá. Nemohla to v sebe udržať. Stále utekala psychopatickým smiechom ako nejaký mentálne postihnutý človek. Fakt sa nemohla prestať smiať.* No tak sorry, ale toto som si nemohla odpustiť.

* Chvíľku na ňu podivne zízal no následne sa otočil späť k výhľadu, ktorý sa z veže naskytoval. Začala ho nabádať k tomu, aby sa oprel či dotkol zábradlia ktoré bolo ževraj teplé. Nedôverčivo sa na neho pozrel a pomaly sa k nemu začal približovať s rukou. Čím bol bližśie, tým išiel pomalšie a pomalšie. Následne sa však len odvrátil a prebodol Sarah pohľadom. * Nerob si zo mňa srandu !! Čo si s tým spravila haa ? Priznaj sa.. je až príliš očividné že za každú cenu chceš aby som sa ho dotkol !! Otrávila si ho ? hee ? * Začal sa sťažovať a rozhadzovať rukami, až sa do zábradlia buchol. V momente ním prešla triaška a od zábradlia uskočil na niekoľko krokov preč. Obviňujúcim prstom ukázal na Sarah, pri čom mu v druhej ruke stále pulzovala triaška. * T..t..to.. podraz !! podrazáčka malá !! však počkaj keď ťa dostanem do rúk ! Pokreslím ti tvár neslušnými obrázkami !! V noci si radšej dávaj pozor kde zaspíš ! * Začal sa oháňať prstom, ako keby z neho malo vísť nejaké kúzlo. Prútik u seba bohužiaľ nemal, nemal by ho kam pichnúť. *

*Udivene na neho hľadela.* tebe šibe? Veď tu je teplo. Ja som naozaj zabudla, že máš na sebe toto. A naozaj je tu teplo!!!! //4 výkričníky // *Pozrela sa na neho a s údivom na neho hľadela čím ďalej tým viac. Oprobovala zábradlie, na ktoré svietilo slnko.* Chceš teplo? Dotkni sa toho zábradlia. *Usmiala sa, pritom mala plán. Opatrne a nenápadne si z vačku vzala prútik.* Aguamenti. Glacius. *Vyčaovala kúzla, pri čom sa na zábradlí vytvoril ľad, no nebolo ho vidno. Pousmiala sa. Dotkla sa toho, aby a pohýbala rukou tak, aby si Kenny myslel, že to je horúce. No bolo to studené. Bola zvedavá, ako zareaguje.* Je to teplé, ohrej sa. *V tom si všimla, že sa to začína topiť.* Glacius maxima. *V tom úplne celé zábradlie bolo pokryté ľadom. Bola očarená tým, čo všetky kúzla dokážu.*

Anooo je to veľmi vtipné, smej sa na utrpení druhých ľudí ktorý s tebou chodia na jednu fakultu, školu, ktorý s tebou zdielajú rovnaké starosti a trápenia čo sa týka učiteľov. Veď to je úplne v pohode si z takýchto ľudí vystreliť a zaviesť ich na najchladnejšie miesto na celom území niekoľkých kilometrov v okolí celej školy, keď sú len v ponožkách a blbom tričku!!! * Bolo však vidieť, že aj keď zo seba dostal túto dlhočiznú vetu, či skôr súvetie, myslel to skôr zo srandy. Možno k tomu dopomohlo nadskakovanie ktorým sa teraz zahrieval. * Počul som že sú tie ponožky teplé.. možno keby som mal aj topánky, tak by v mojom malom poľnom teste zateplovania obstáli. * Zahundral skôr pre seba a odskackal až ku zábradliu, cez ktoré sa kukol niekam dole. * Koľko myslíš že je to metrov? Tisíc ? * Preháňal no, kto by sa divil ? Nepriślo mu práve príjemné stáť takto blízko potencionálne smrtiacemu pádu.

*Začala sa smiať.* Ja som ti hovorila, že sa máš prezliecť. Asi by som ťa mala vystaviť na Astronomickú vežu, aby na teba všetci videli. *Videla na ňom, ž mu je zima. Veď bolo teplo. V tom si všimla, že on je iba v tých ružových ponožkách. To ju už totálne dostalo.*

*Pomaly následoval Sarah, aj keď sa nedalo pvoedať, že by mu jeho podivné oblečenie práve vyhovovalo.* No.. možno som sa mal naozaj prezliecť. * Zamumlal, pri čom drkotal zubami páč tu bol viac menej bez topánok. Bola tu zima, však to bol jedno z tých vyšších miest na Rockforte.* Vieš ponožky, tričko a tepláky to nie je práve najlepšia uhm kombinácia. * uchechtol sa no jeho hlas prehlušilo drkotanie zubov, čo pripomínalo skôr muklovskú zbíjačku, ktorá si to rozdáva s betónom. *

*Z školskej kuchyne šla na 3. pochodie. Tu mala príhodu, z ktorej si pamätala len to, že ležala na zemi a pred ňou bola Daisy. Chcela sa sem ísť pozrieť a trochu pospomínať. Dúfala, že Kenny ide za ňou, aby mu to tu ukázala. Snáď tu ešte nebol. Vlastne ani nemal čas tu byť. Poobzerala sa dookola. Všade také príjemné ticho. Bolo ot tu naozaj nádherné. Slnko svietilo a ona len počúvala zvuky hodín.*

*Iba na ňu pozerala, ani jej neskakala doreci. Nechala ju nech všetko kludne dopovie* Prišla som za pribuzními a kamarátmi, pretože zajtra idem na. Zákrok. *povedala tichšim hlasom* Veď áno su prostriedky, ale sú tažko dostupné. Každý 6tý zomierá. Nie vždy sa zákrok podari. *Keď Alic pozerala Belle do očí vôbec neuhla pohladom. * Ver či nie bola som so strašnnými bolesťami a viac ako niekolko hodín ale niekoľko mesiacov. Ale bohužial elixír mi nepomohol. Zažila som.ešte večie bolesti ako ty a trvali omnoho dlhšie. *Tento.rozhovor ani zďaleka nebol podľa Belliných predstáv* Keby som mohla vrátila ty so čas. *To čo povedala myslela úprimne*

*Vyjvene na nu kukala. Prehovorila az dost po tom co skoncila .*Po prve. Nikto aj keby ma to zaujimalo, ta tu nepozna! Po druhe. Tak co tu robis ked mozes umret. Co ? Ked chces hlavnu informaciu, na Rokforte to nie je bezpecnejsie o nic viac. *zmlkla . Vyskocila na rovne nohy a znechutene sa na nu pozrela.*To ty nevies. Keby som zostala bez pomoci o par minut dlhsie, tak by som sa zmenila na monstrum. Hej mas pravdu. Su lieky proti uhryznutiu. Lenze aj na tu tvoju blbu rakovinu krvi su niake prostriedky. *Urobila pauzu pri ktorej sa zohla po sovu a dala si ju na plece. Pozrela Ize do oci.*Povedz mi. Ty by si chcela byt niekolko dlhych hodin so strasnymi bolestami, potom vypit niaky bolestny elixir a nakoniec nieco z coho pali vo vnutri!?Medzitym este to blbe premiestovanie... Pochybujem ze hej. ... Ano mam pravdu. Je neskoro na vsetko. Vsetko. *Zhlboka sa nadychla a podisla ku zabradliu. Tam Quiny skocila na zabradlie, Als ju naposledy pohladila a obratila sa smerom ku Ize. Sova odletela do sovierne.*

*Myslela si že Alice pride na um že ak sa nevylieči tak sa vidia naposledy.....ale ako sa zda tak sa.mýlila. Postavila sa povedala všetko čo mala na srdci.* Nemáš ani potuchy čo som prežila za tie 3 roky. *Pohŕdavým pohľadom pozrela na Alice* Najprv som sa musela liečiť z anorexie. A teraz sa lečim z leukémie. Keby ti na mne zaležalo, aspom trošička tak si zistíš co je so mnou či som v pohode ........Ale teba vôbec netrápilo,že tvoja kamoška ktrorú si poznaladosť dlho je chorá........ Ty ani netušiš co všetko som podstúpila. Nevieš si ani predstaviť ake to bolo. *Otočila sa Alice chrptom a stála tam ani sa nepohla* Ty mi tu hovotíš o vlkolakovi, na vlkolakov je celkom dosť zaklínadiel ale na to čo mam ja nie. *Otočila sa naspäť tvárov tvár Alice a dodala* A vieš čo asi máš pravdu , už je neskoro.

*Nepriatelsky sa pozerala ako si sada ku jej milovenej sove,*Jasne, chora.*pozrela sa niekam mimo len nie do jej oci. *Tak co ? *spyta sa akoze zvedavo i ked ju to nezaujima. Ked vyriekla posledne vety , pohladom plnym znechutenia , nenavisti , pohrdavosti ale aj prekvapenia sa na nu pozrie a mlci. Musi si prehrabnut spomienky.*Ano , boli sme. Ked si ty este nebola na skole. *zacne takmer necujne zahmlenym hlasom.*Co ja mam s tym , ako ma beries ? Ked som ja bola v prvom rocniku, ako si pametam sme sa pohadali! 3 roky sme sa nevideli , a za ten cas som sa zmenila. Skoro ma zabil vlkolak , skoro som vlkolak a takto mam teraz skraslenu tvar.*zvysila hlas a ukazala na styri jazvy tiaknuce sa cez oko az ku krku a tam sa objavila jazva od zubov.*Takze je neskoro. *dodala temnym hlasom a to znamenalo , ze uz rozhodnutie nezmeni.*