Schodište

*Len jej postrapatí vlasy.* Čo by som tu mala robiť? Predsa, budem tu učiť. *Povie trochu povýšeneckým tónom a potom sa zasmeje. Nikdy v živote by si nemyslela, že bude učiť vlastnú sesternicu.*

* Vráti jej objatie. *Hej hej som. *uškrnie sa. Ked Gabb dopovie pousmeje sa *Ale iste... Inak Arri čo ty tu robíš ? Strašne si sa zmenila ti poviem. .*usmeje sa, šťastná , že znova vidí sestranku.*

*Len sa šťastne usmeje a objíme to dievča, ako keby bola jej sestra. Síce nie je jej sestra, ale sú rodina. Sú predsa sesternice. Tlačí ju vo svojom objatí dlhší čas a potom ju pustí.* Takže predsa si to ty. *Zoširoka sa na ňu usmeje. Potom, ako ju osloví, len nadvihne obočie.* Pre teba som Arriana. *Vyplazí jej jazyk.*

* Ked to dopovie ešte viac sa jej úsmev rozšíri. * Nom nie. Nevolám sa Al-al-alice. Som prosto Alice .* Rozosmeje sa svojím typickým zvonivým smiechom ktorým sa nesmiala od stretávky v lese.* A teraz som na rade ja. Are you Gabbie ?* Povie ked sa dosmeje . Len dúfa , že sa nemýli a je to ona. *

*Zarazí sa pri jej odpovedi. Predsa aj toto dievča jej pripomína jej sesternicu. Len na ňu vypúli oči a zakoktaným hlasom sa jej opýta.* Ne-nene-nevoláš sa Al-al-alice? *Opýta sa jej a dúfa, že ju tým nevystraší. Možno je to jej sesternica, ktorú dlho nevidela a pritom ju mala vždy tak veľmi rada.*

* Počúva ju a ked skončí potichu sa zasmeje. * Nom , tak ja neviem, ale myslím , že ste sa ma to práve opýtali.* Zazubí sa. * A inak áno , mohli ste sa ma to opýtať. Strašne mi pripomínate moju sestranku.* Usmeje sa a z úsmevu prejde ku úškrnu. Pomaly jej začína svitať koho jej pripomína*

*Stále sa na ňu usmieva a odpovie jej.* Tak sme rady obe. *Hovorí s úsmevom. Keď jej však povie, že sa jej aj ona na niekoho podobá, neodolá a začne vyzvedať.* Môžem sa opýtať, na koho sa vám podobám? *Opýta sa jej s veľkým záujmom a uškrnie sa.*

* Vráti jej úsmev. *Som rada , že to tak neberiete.*povie a ešte raz sa pousmeje. *Ou naozaj ? * Poprezerá si ju ešte raz a poriadne. Teraz ked o tom hovoria , tak aj ona jej príde dáka známa.* Vlastne , aj vy mne..* začne. Vie , že sa už videli ale kedysi stráááááááášne dávno . *

*Poprezerá si to dievča celé. Vyzerá presne ako jej sesternica. Len sa na to dievča usmeje. Jej slová však neberie, ako nejakú mega drzosť.* Máte dobrý postreh, som tu nová. A vaše slová vôbec nebolí drzé. *Žmurkne na ňu a prezrie si ju ešte raz. Neodolá a dodá.* Pripomínate mi jednu blízku osobu.

* Ešte si ju krátko prezrie. * Vy ste tu nová , však? Ešte som vás tu nevidela.*pousmeje sa. No potom si uvedomí , že to mohlo vyznieť čudne.* Ehm..Prepáčte nechcela som byť drzá. * Doloží. *

*Pri premýšľaní ju prerušia nejaké kroky a potom aj nejaký hlas. Dotyčná osoba sa jej pozrdraví pozdravom "dobrý deň" a dobre, že nejde vyskočiť z kože. Potom sa však len nadýchne, postaví sa a utrie si zadok od prachu. Pozrie na osobu, ktorá ju zdravila. Zbadá nejaké veľmi povedomé dievča. Má síce tip, kto by to mohol byť, no zatiaľ to nahlas nevysloví, len sa odzdraví.* Dobrý deň, slečna.

* Už ju nudilo stráviť voľné chvíle v klubovni v ktorej sa ako vždy nič nedialo. Zobrala si potkana , položila si ho na plece a vyšla z klubovne, po schodoch na prízemie a tam chvílu rozmýšľala či sa nepôjde pozrieť do VS . No rozhodla sa , že nie. Kráčala daľej po schodoch až sa dostala na druhé poschodie. Tam uvidela na schodoch sediacu postavu. Podišla ku nej. *Brý deň.*pozdravila s úsmevom ,ked po dlhšom dohadovaní sa , sa zhodla na tom že je to profesorka i ked na to vôbec nevyzerala. *

Dovi... *Prevrátil oči.* Veľmi milé od nej. Maj sa Alison. *Zišiel dole po schodoch.* Čo je dnes všetkým? *Rozprával si sám pre seba.*

*Nič nepovedal. Študentské hádky ho vôbec nezaujímali, už z toho dôvodu, že keď bol mladý, si ich užil až-až. * Dovidenia, Ron, Alison. *Otočil sa a šiel s dievčaťom do svojho kabinetu.*

Tý vole. Čo sa ti stalo? Aha, úprimnú sústrasť. Zrazu aký milý. Mal by si si dať pozor, na tvojich najbližších, pretože nejako často odchádzajú zo sveta, nedzá sa ti? Veľmi divné, no aj tak, úprimnú sústrasť. *Otočila sa, mrkla na Ali a odišla smerom ku profesorovej pracovni.*

Dobrý deň, pán profesor, Sarah, Alison.. *Usmial sa na všetkých, prišiel bližšie k Sarah a Alison a obe ich objal.* Prepáčte, že som bol taký, aký som bol, to tie všetky domáce úlohy a je to presne rok, čo matka zomrela, proste... Všetko na mňa tak doľahlo... *Potom sa pozrel na papierik.* Čo je to? *Ukázal naň prstom.*

*Podal jej papierik.* Je to veľmi pravdepodobné, že to napísala profesorka Sulow, ale to vás nemusí zaujímať a nie na schodišti! Keď máte podozrenie, poprosil by som vás, slečna, aby ste mi to prišli povedať do kabinetu. *Povedal potichu.*

Môžem si ho prečítať? V pohode by mi to stačilo. Ak vám ho nedám, tak ma zabite, je mi jedno, len mi prosím vás podajte ten papierik. *Prosila ho. Tušila, že jej ho nedá, no ona to potrebovala.* Mám podozrenie, kto mohol napísať ten papierik. Nie je vám čudné, že profesorka Sulow tak náhle odišla? Alebo že sa tak Ronie zmenil? Aj Morgie, aj Alice?

Samozrejme, že mi to nie je jedno, slečna! *Povie kľudným hlasom.* A nedám vám ho, vo vašom záujme, aby sa zlo nerozširovalo ďalej, musím tento papierik so slečnou preveriť.

Po prvé, ja nepanikárim...možno trochu, ale jako vy sa tvárite, ako by sa nič nestalo a akoby vás to netrápilo. Môj naj kamoš, čo som tu mala len tak zrazu nás nechal tak a celý sa proste zmenil. No nechcem, aby sa zmenili aj ďalší, chápete? Môžete mi podať ten papierik? *Spýtala sa profesora Bryana.*

Ukľudnite sa slečna. Práve toto som nechcel. Aby študenti začali panikáriť. Ak by teraz robil presne to isté, čo vy, na Rokforte by nezostala ani jedna živá duša. Samozrejme, že je to nebezpečné, no nechcem tu vyvolať paniku. A ak naďalej budete takto vykrikovať po škole takéto vaše názory, ktoré sú síce pravdivé, tak.. Nemôžeme si dovoliť aby tá osoba, ktorá to všetko robí mala dojem, že o nej vieme. Musíme sa chovať úplne prirodzene, akoby sa nič nedialo, no za jej chrbtom budeme mať plán. Vidíte, čo sa stalo. Profesorka Sulow odišla len z toho dôvodu, že sa tu začali diať divné veci, aj keď to sama netvrdila. Ale to je môj osobný názor. Nikto sa nesmie dozvedieť o tomto rozhovore, rozumiete? Tieto veci by nemali vedieť ani študenti, ktorí už sú plnoletí, pretože je to čisto záležitosť Rokfortu, riaditeľky a všetkých zamestnancov, ktorí v Rokforte pracujú. Takže zachovajte kľud a.. sľubujem vám, že sa to všetko vyrieši. A vy nám s tým pomôžete.. *Usmial sa.*

*Do riti, šak ten človek ma chce asi zabiť!!. Pomyslela si Sar.* No nie neviem, som fakt sprostá.Hovoríte to, akoby som u bola jeden deň a v živote o kúzalch nepočula. *Odvrkla. Nechcela sa takto správať k profesorovi, no nikto z nej nebude robiť hlúpu.* Vy naozaj nevidíte, čo sa tu deje? Ako na lístok s AVADA KEDAVRA poviete že to nie je až také strašné? No fajn, veď keď tu niekoho zabijú, tak vám to pripomeniem. *Pripadala si pre neho, ako najväčší hlupák na svete. Konečne chcela dať všetko von, čo aj chcela. Musela to urobiť.* Viete, ani mňa nebaví furt nachádzať nejaké papieriki, kde sú výhražné alebo varovné nápisi. Toto prežívam od prvého ročníka. Od ZAČIATKU prvého ročníka!! Myslíte si, že ma to baví? To teda nie! Vôbec nemám chuť sa prizerať na to, ako sa z niektorých mojich priateľov stávajú naničhodné temné stvorenia. No ja taká nebudem a snáď už nikto, koho mám rada. Nechcem takýto život na tejto škole. Chcem si len užívať, behať po škole a hrať vankúšovú vojnu. No teraz bude ozajstná vojna, ako môžete vidieť. No vás to asi nezaujíma, ako usudzujem z vašeho správania. *POVEDALA TO!! Ona to naozaj povedala.*

Aha.. To nie je nič strašné. *Usmial sa.* Viete, čo to znamená? *Dal si do vreciek svojho saka ruky a nahmatal tam svoj prútik. Nevedel, prečo si ho dal práve na to miesto. Vždy ho máva v zadnom vrecku nohavíc.*