Deravý kotlík

Super...*Zopakovala ale to už šla vpred na šikmú uličku. Pák ľudí ju odtláčalo preč ale ona potom zišla nabok aby ju nikto neodtlačil niekde celkom inde. Ešte tu nebola nepozná to tu.*

* Ron vyvalil oči, pretože tam, kde stála stena sa zrazu postupne začal vytvárať priechod... Bolo to úžasné... Zrazu stáli pred dlhou uličkou plnou ľudí... * Lill, to je super!!!

*Prikývla. Vybrala si prútik ktorý si kúpili nedávno a zaklopala,*

Tak.... zober prútik a skús niečo s ním.... Neviem, trebárs zaklopkať, alebo čo... *Povedal... *

Dobre no...*Povedala a celou cestou šla za ním až kým sa neocitli na malej terase.*

Tak, vyskúšajme.... *Povedal a prešiel okolo baru, cez dvere a ocitol sa na malej terase...*

No to neviem ani ja*Povie a usmeje sa.*

Mama mi hovorila, že sa ide na nejakú terasu, či čo z druhej strany, k takej stene a to musíš poklepkať prútikom a ona sa otvorí, ale či mi to dobre povedala, to neviem ... *Naozaj si nebol istý...*

Dobre pôjdeme tam ale neviem kadiaľ nepoznáš tu niekoho? Lebo ja nie.*Povie a poobzerá sa či tu nikoho neuvidí.*

Viem... Bývam neďaleko... Na výkendy niekedy chodievam do Rokvillu... A.... Do šikmej uličky? Super... Tak poďme... *Povie a veľmi sa teší, že tam konečne pôjde....*

Ani ja. ty tu bývaš!*Povie a usmeje sa.*No nie v kotlíku ale neďaleko vlaste neviem kde ale v rokforte ešte nie.*Povie a usmeje sa.*Dá sa tadiaľto prejsť došikmej uličky.

Ja to tu veľmi nepoznám... Tak neviem... *Povie. Je nervózny a začne hýbať rukami dopredu a dozadu. To robieva vždy keď je nervózny, no potom si to uvedomil a hneď s tým prestal.*

*Nevie čo povedať tak odpovie neutrálne.*Neviem. Podľa teba. Mňa skoro nič nenapadá.*Povie a usmeje sa naňho. Ešte raz si obzrie miestnosťa cíti ,že je tu nejako dusno ale nič neovie iba pozerá a obzerá sa po miestnosti.*

Tiež... Tak... A... čo ideme robiť? Mama hovorila, že tu môžem by tak dve hoďky... *Znovu sa poobzerá a zadíva sa na jednu čarodejnicu, čo má nos, ako papriku...*

Dá sa*Odpovie na jeho otázku a spýta sa ho to isté.*A ty?*Usmeje sa . Pozrie smerom ku pultu kde bola predávačka. Nevedla čo robiť pozrela sa potom cez okienko v deravom kotlíku von.*

Aha... *Nevedel, čo má dodať... Nastalo trápne ticho, ktoré však našťastie prehlušovalo hlasné rozprávanie čarodejníkov... Až nakoniec, z úplnej zúfalosti dodal.* A ako sa máš?

Ja? Neviem len tak blúdim .Nemám čo robiť nudím sa tak som sa tu prišla pozrieť. Ešte som tu nebola*Povedala a prešla pomedzi stolíky. Boli tam ľudia tak šla iba pomaly aby do nikoho nebuchla.*

Mama išla nakupovať a povedala, nech sa idem pozrieť do Deravého kotlíka... Vraj to tu je pekné... *Obzrie sa po Deravom kotlíku...* Má celkom pravdu... Je to tu zvláštne... A ty tu čo vlastne robíš?

Ani ja som nečakala ,že ťa tu stretnem*Povie snažiac sa potichu.*Načo si tu prišiel?*Spýtala sa nevediac či sa tu vizná alebo nie.*

* Zvrtne sa, lebo nečakal, že ho v Deravom kotlíku bude niekto poznať...* Čauko, Lill... Nečakal som, že ťa tu stretnem... *Povedal...*

*Nevedela čo robiť. Nemohla nájsť nikoho tak vošla do deravého kotlíka alespo%n si ymslela ,že je to on. ešte tu nikdy nebola,nestihla to. Uvidí Ronalda tak príde k nemu a pozdraví sa.*Ahoj!*Povie polohlasne dúfajúc ,že ho nevystrašila.*

*Vošiel cez vstupné dvere, ktoré zavŕzgali. Ešte nikdy tu nebol, preto sa najskôr poobzeral.*

*Na perách jej pohrával pobavený úsmev, keď spomenul jej povesť. Následne na to si pomyslela: "Niekto tu asi čítal môj životopis!" Keď povedal, že má ísť s ním domov, potešene sa postavila, pretože sa jej tu veľmi nepáčilo. * Vlastne som to mala v pláne. Ale videl si tie izby? Brrr... teda, spala som už bárs kde ale tu sa mi to veľmi nepozdáva. *zachechtla sa a vyšla spoza stola* A kde vlastne bývaš? *spýtala sa ho, pričom kráčala von na ulicu*

*Položil som pohár keď dohovorila, ab som jej mohol odpovedať na jej nezmyslenú otázku.* Prečo párve ty?* Zopakoval som po nej.* Lebo dúfam, že povesti o tebe neklamali. Veď predsa len, iba tí čo neštudovali na rokforte vedia toho viac ako by mali.* Dohovoril som a teraz,už len zostávalo na mne aby som tento rozhovor dokončil a vydal sa domov. *Takže teda, hádam nechceš spať v hostinci ako nájomník. Poď so mnou, ukážem ti tvoj nový domov.* Dopil som posledný dúšok wiski, položil pohár a postavil sa. Počkal som, kým sa postaví aj Abby a čakal kým sa so mnou vydá von.*

*Chvíľu mala pocit, že na ňu tú whisky vypluje, a preto sa trochu odtiahla od stola a nadvihla obočie. Keď preglgol, znovu si normálne sadala a s úlavou vydýchla.* Páni! "Ako moja osobná stráž a pravá ruka" ? *zopakovala po ňom, no už aj prikyvovala. Zrovna teraz je jej život jedna veľká nuda, tak prečo nie? Usmiala sa na neho a spýtala sa* A prečo práve ja? A ešte, smiem vedieť tvoje meno?