U troch metiel

Dobre. Síce ešte stále nemám čaj ae nevadí*Odpovie a postavial sa začala kráčak ku dverám.*

Nemali by sme uz ist do hradu ? Mam taky pocit ze uz je po vecierke...
*povedala lebo nechcela mat problem.*

*Prikívla a pozrela na Aice.*

Tak dobru noc,Ron.A prajem tvojej mame brzke uzdravenie*povedala ticho.*To dufam..a napiseme*pousmiala sa.*

*Zdvihol sa a ešte dodal... * Napíšte mi niekedy sovu...* Povedal a odkráčal k východu*

*Nebola veľmi šťastná.*Tak Ahoj...*Povedala nervózne.*Hádam...*Povedala a ni na neho nepozrela pozerala na stôl nevediac čo dodať.*

Tak... Ja pôjdem... Majte sa... *Znova sa usmial na obidve, aj keď na ňom bolo vidieť, že je nesvoj... * Hádam sa ešte uvidíme. *Zmizol mu z tváre úsmev*

Čo ja??*Oplatila mu pohľad aj úsmev. Potom skopila zrak a nad niečim rozmýšľala.*

*Tiez sa usmiala a napila sa,teraz uz opatrnejsie.*

A ty čo, Lill? *Pozrel na ňu a usmial sa...*

*bola smuná. Nikto nič nevedel....A Ronald o chvíľu ide preč...*

No.... Neviem.... Za chvíľu sa budem musieť vrátiť domov, lebo.... *Nedokončil....*

To je v poriadku ,Ron,naozaj.*povedala .Vedela ze ho to naozaj mrzi ,videla mu to na ociach.*Lilly ja nemam ponatia..

*Nevedela čo povedať. Bolo jej tr´pne len tak sedieť...A na čaj čakala už dosť dlho.*Čo idete robiť??*Spyta sa nevediac čo ovedať.*

To je mi ľúto... *Povedal. Naozaj mu to bolo ľúto. *

*Oplatí jej úsmev a pozrie na Ronalda. Asi nemal hovoriť nič táke.*

*pousmeje sa.*Ja viem Lilly,,,a Ron my sme sa rozisli ked mi prisiel list sem...*povedala smutne.*

Super Alice... Nemusíš hovoriť nič keď necheš.*Povie a usmeje sa.*Nepýtala som sa teba ale nevadí.*Usmeje sa na Alice.*

Ooooha, Alice.... Super... prajem vám to *Usme je sa na ňu... *

Bolo to v muklovskom svete.A je to moj sukromny zivot,takze vam nemusim hovorit nic ! Poviem len tolko ze som nalepsi valenton zazila s Lukasom.*povie a pri jeho mene sa jej do oci nahrnu slzy ale zatlaci ich naspet.*A Lilly nemam tusenia kde mas caj.

*Usmiala sa na ne.*U mňa nebol o nič lepší...No hovor o svojom*Sklopila pohľad a potom sa na ne usmiala.*Kde mám môj čaj?!*Spýta sa nie naštvato.*

*Alice. Tak povídej.* poví konejšivě. Chápala ji. I ona měl a chuť ODEJÍT. Alice byla její poslední naděje.*

Ou.... No teda... tak nám teda porozprávaj Alice.... *Usmial sa..*

*neodpovedala.Bola nastvana.Uz ju nebavilo furt pocuvat ich hadky a potom akoby zrazu udobrenie ,mala toho dost.NaPILA SA no moc prudko a obliala sa. Na saty.*No fasa !*zamrmlala nastvane.Zobrala si servitok a snazilas a to poutierat.*A valentin som zazila omnoho lepsi !!*povedala nastvane ani na nich nepozrela.*

*Upřímně?? Hrůza a děs. Ti kluci jsou fakt.. no* zasměje se. *Prostě příšerný. Nejdřív jsem s Em chtěli sbalit nějaký profesory, ale pak jsme se tomu řehnily a nešlo to.* zasměje se. Usrkne kousek čokolády.*