Kabinet Denisa Jimmyho Rogersa

*Jej ponuka na pomoc ju dojme, no neberie ju do úvahy. Študenti by o tom nemali vedieť vôbec a nie že pomáhať.* Nie, choďte do klubovne. *povie ešte rýchlo a čaká kým všetci odídu.*

*Sar ledva lapala po dychu. Sedela na tom istom mieste, kde predtým bola Ali. Ani poriadne nezaregistrovala, čo sa okolo nej deje a kto čo hovorí. Až keď zbadala, ako Ali s Ronom odchádza, domyslela si, že by už mala ísť.* Pani riaditeľka, Ronie to nebol. Ani Ali. Oni nie sú takí, že by niekoho zabili. *Pošepkala jej do ucha, aby to ostatní, čo by náhodou mohli počuť nič nezaregistrovali. Postavila sa na nohy, ktoré sa jej podlamovali a ešte stále mala slzy v očiach. Nemohla uveriť tomu, čo sa stalo. Radšej išla cez celú chodbu na schodište a odtiaľ do podzemia do klubovne.*

*Rázně kývla. Ředitelka měla pravdu. Hlavně se to nikdo nesmí dozvědět. Došla k Ronovi a popotáhla ho za lem rukávu.* Rone, musíme jít. *Řekla tiše. Chytla se jednou rukou za spánek a došla k ředitelce.* Nepotřebujete s něčím pomoct? *Potom kývla k tělu a pak se zase podívala zpět. Nebyla si jistá, jestli, tedy spíše jak to ředitelka zvládne. Nejspíš si zavolá na pomoc školníka, skřítky, kohokoli. Ale potřebovala se ujistit.*

*Keď sa Ali prebrala, padol jej malý kamienok z toho obrovského útesu čo mala na srdci. Ešte raz si prezrela každého prítomného. Charlotte sa vyhýbala očnému kontaktu, Alison bolo zjavne zle, Sarah bola vystrašená a Ron (neviem čo, lebo nenapísal). Dievčatá to začali riešiť a ona sa rýchlo postaví.* Vy nič neriešte. Okamžite bežte do klubovne. Hneď! *nakáže im. Nemôže ich tu viac držať. Sú to študenti. Nikto to nemal vidieť. Mali ho vidieť len na pohrebe. Mali si myslieť, že zomrel odvážne v súboji. A nie, že ho v jeho kabinete ktosi zavraždil.* Choďte a nič nehovorte. *povie jemnejšie.*

*Ako tak sedela pri Ali, rozmýšľala, čo bude teraz na škole. Čo sa tu všetko udeje. Videla na riaditeľke, že je šokovaná, alebo že je proste nesvoja. Začala sa báť, čo bude s ňou aj s osatnými. Uľavilo sa jej, keď Ali niečo povedala.* Pani riaditeľka, Ali má pravdu. Maloi by sme vystrojiť vhodný pohreb. Nemôžeme to telo tu nechať len tak bezvládne ležať a prepáčte za výraz, ale HNIŤ. *Povedala zvláštnym hlasom, akoby ju dusilo. Nechcela to povedať, no musela. Musia ho vystrojiť čo najskôr a nájsť páchateľa. Čakala, či sa k tomu Ronie a Ali vôbec vyjadria. No nevedela.*

*Sar neodpověděla. Měla hrozně sucho v krku. Proč ho zrovna ona musela najít? Nebylo to fér. Pohled na mrtvého člověka nikdy nezapomene. Na ten pocit nikdy nezapomene. Teď už nikdy nebude stejná Ali jako předtím. Kus v ní se utrhl a teď chybí. Zabije toho, kdo to udělal. Kvůli němu je teď profesor mrtvý a zrovna ona ho musela najít. Zaúpěla. Žaludek se jí houpal jako na vlnách. Ale Ali tu teď nemohla dělat hysterku. Ano, našla mrtvolu. A teď se to musí řešit. Namáhavě vstala. Bála se, aby znovu neomdlela. Udělalo se jí ale zase zle, strašně jí třeštila hlava. Alison zachrčela a chvíli jen tak zhluboka dýchala. Pak se obrátila na ředitelku.* Musíme s tělem něco udělat, paní ředitelko. Nemůže tu být věčně.. *Svraštila čelo a pomalu došla k tělu.*

*Mala pocit, že to je iba sen a zachíľu sa prebudí. No tak to nebolo. Stále pobehovala očami po Roniem, Char a po profesorovom mŕtvom tele. Občas sa pozrela aj na riaditeľku, či sa Ali prebudila, alebo nie. Nevládala sa ani pohnúť. Stála tam ako priklincovaná a nezmohla sa na slovo. Toto bude riadny problém. So zúfalstvom v očiach sa pozrela na riaditeľku a nakoniec za ňou aj išla.* Kto to mohol urobiť? *Spýtala sa jej a po tvári jej tiekli slzy. Síce toho človeka nepoznala, bolo jej za ním ľúto. Čakala, či sa Ali vôbec prebudí. Bol to veľmi tvrdý pád. Keď prehovorila, spadol jej kameň zo srdca.* Ali, si v pohode? *Starostlivo sa jej opýtala a sadla si k nej.* Pani riaditeľka, nerada vám to hovorím, ale musíte niečo robiť. Toto už nie je normálne. *Bála sa, že ju riaditeľka bude podozrievať z tej vraždy. A asi aj hej. Veď tam stála ako pripečená a nič nerobila, iba stála a pozerala sa, ako tomu človeku tečie krv po tvári. Bolo to hrozné. Dúfala, že takýto okamžik nikdy nezažije, aj keď si myslela niečo iné. Keby aspoň mala podozrenie, kto ho mohol zabiť. Neverila tomu, že by to bol Ronie alebo Char. Aspoň si to nechcela predstaviť.*

*Stála v kabinetě Rogerse. V ruce hůlku. Nebo to byl nůž? Ano, nůž. Byl to ostrý nůž. On seděl na židli a psal. Otočil se a usmál se. Na něco se ptal. Ale Alison ho neposlouchala. Napřáhla se a bodla ho. A pak znovu. po tváři jí tekla jeho krev. Alison zavřeštěla. Všechno se s ní zatočilo a najednou ležela zase na podlaze před kabinetem. A nad ní se skláněla ředitelka. Takže to nebyla krev, co jí teklo po obličeji. Byla to jen voda. Alison si oddechla. Nejspíš byla v bezvědomí. Ale nevěděla jak dlouho přesně. Pomalu se posadila a otevřela ústa naprázdno. Nejdřív se podívala na ředitelku, kývla jí. Chtěla jí poděkovat, ale měla hrozně sucho v krku. Pak se rozhlédla. Uviděla zase mrtvolu a udělalo se jí nevolno.* J-jak..? *Ukázala na profesora a promnula si kořen nosu. Vůbec nechápala, co se vlastně stalo. Byla dezorientovaná.*

* Chytila sa z hlavu. Ali asi zamdlela a buchla si hlavu o podlahu. V tom momente k nej pribehla a snazila sa ju nejako prebrat. Ked mala nieco na mysli upocula kroky. Razne sa otocila a uvidela pani riaditelku. Ihned sa postavila. lAaaaa! Sakra! . Pozrela na Ronieho kusajuc si pery az do krvi. Riaditelka prisla ku Alison a opatrila ju. Ked sa spytala co sa tu deje mykla plecami.* Niekto ho zavrazdil...* Zhlboka sa nadychla. Snazila sa rozpravat s presvedcebim v hlase a aj sa jej to darilo.* Uz sme ho tu nasli lezat. * Pozrela na profesora.Lenzal stale na tom istom mieste. Potom pozrela na okno. Neodvazila sa pohnut. Bála sa. A zasa nie toho co sa tu stalo ale od toho ze ju odhalia ale snazila sa nemsliet na nic. Len pozeala na okno a oprela sa o stenu, nevladala poriadne stat.*

*Len nemo sa pozerala na profesorove mŕtve telo. Nemohla uveriť, že ho niekto zavraždil. Stále sa pozrela len na Ronieho, na Ali, na Char a na to telo. V tom zrazu len zaregistrovala, ako Ali odišla a zrazu buchot. Rýchlo utekala za ňou.* Ali, Ali, preber sa! No tak! *Vykríkla so zúfalstvom v hlase. Mala pocit, že sa psychicky zrúti. V tom zbadala niečo nečakané. RIADITEĽKA!* Pani riaditeľka. Čo-Čo-Čo to má znamenať? Ja já... *Zajachtala. Asi sa tu zblázni.* ...kto...kto to spravil? *Bezmocne sa pozrela na mŕtve telo.*

*Čaká, že jej odpovie na jej otázku. No ona ju namiesto toho ubezpečí že je s nimi a vybehne preč. Sao chvíľu stojí v šoku a potom zvreskne. Nevie čo má robiť! Lia jej nepovedala, či to s tým má niečo spoločné. Na jej škole sú stúpenci Voldemorta a ona je sama! Nasleduje Liin príklad. Vybehne z riaditeľne. Nevie kam ide, no niečo musí robiť. O niečo sa musí pokúsiť. Je to predsa jej škola! Začne utekať dole schodmi, no potom si spomenie na Denisa. Denis jej môže pomôcť. Vždy vedel čo robiť. On mal byť riaditeľ. Otočí sa na päte a uteká o poschodie vyššie. Počula výkrik z jeho pracovne. Nie! Ak aj on patrí k tým "zlým", ide priamo do jamy levovej. Nie. On k nim nepatrí. Zastane pred kabinetom a vidí v ňom štyroch študentov a žiadneho profesora. Je zadychčaná od ľaku, nervozity a behu. Pozerá na nich rozšírenými očami.* Čo tu...? *hlesne. Všimne si na zemi ležať známu postavu. Nevidno jej do tváre, no vyzerá ako Alison. Pozrie trochu nabok a vidí...* DENIS! *vykríkne. Tvár bez života. Podíde k nemu, aby skontrolovala puls. Vie, že je to márne, no musí sa uistiť. Nič. Bez života. Príde k Alison a všimne si, že tá dýcha. Aspoň to.* Čo tu tak stojíte? *obráti sa na študentov. Obráti ju na chrbát a presvedčí sa, že to je naozaj ona. Na hlave má nepeknú ranu. Zrejme od pádu.* Čo sa tu stalo? *opýta sa ešte raz a zvýši hlas. Pozrie na tvár každého študenta, aby ich preskúmala. Prečo zanedbávala hodiny s profesorom? Teraz by vedela len z pohľadu do ich očí prečítať čo sa tu stalo. Obráti sa späť k Alison a prútikom jej umyje z tváre krv a opatrne ranu zacelí. Aspoň toto vie. Rana vyzerá ako niekoľko dní stará a Alison je teraz len omdletá. Z prútika vyčaruje studenú vodu, ktorú namieri presne na jej tvár. Dúfa, že ju to zobudí.
Denis je mŕtvy. Denis je zavraždený. Pred ňou leží jej obľúbená študentka a v miestnosti sú ďalší traja študenti, ktorí v tom môžu mať prsty, no nemusia. Koľko ich je? Kto k nim patrí? Denis je mŕtvy...*

*Prechádzala sa po chodbe na 5. poschodí a rozmýšľala, kde pôjde teraz. Nemala chuť ísť spqť. Pred ňou boli pootvorené dvere a počula z nich hlasy. Vošla teda dnu.* Čaute, čo tu robíte? *Spýtala sa ich nechápavo, no potom pochopila, o čo ide.* PREBOHA! *Skríkla, no nie až tak, že by ju bolo počuť až dole na prízemí. Pozrela sa na bezvládne telo, ktoré ôežalo na zemi. Vlastne, dá sa povedať, že to bolo už len telo. Asi to bol profesor. Nikdy ho tu nevidela.* Čo sa stalo? To-to nie je možné... *Vyjachtala zo seba. Nemala silu hovoriť. Bol to pre ňu šok, aj keď tohoto človeka nepoznala. Pozrela sa na Ronieho, na Ali aj na Char. Nevedela, čo si má myslieť, ale to bolo teraz jedno.* Nemám niekoho zavolať? Alebo hocičo iné spraviť? *Mala na sebe nahodený zvláštny výraz strachu a bezmocnosti. Čo má teraz robiť? Uvedomila si, že sem ani radšej nemala chodiť, no nemohla vedeť, že ju tu čaká mŕtvola. Znovu sa na všetkých pozrela s nádejov, že jej niekto povie, kto, kedy a prečo toto spravil.*

*Keď sa pozrela na podlahu,začala prešľapovať z nohy na nohu. V tom prišiel Ronie. Pozrela na neho čudným pohľadom a po chvíľke sklopila zrak a strašne zbledla. No nie od smrti profesora ,ale od strachu. Strach z toho,že to niekto zistí a stane sa niečo zlé. Nič nehovorila. Len stála pri Alison,bála sa urobiť čo i len pohyb. Potom sa trocha ukľudnila a farba sa jej po chvíľke vrátila. Oči zvýrazneli a pozreli Alison do očí.* Neboj,bude to v pohode... *Stíchla.*

// Hey! Nevím, jak to popsat, takže: https://www.youtube.com/watch?v=DInmov1dNWk (1:33-1:46) Okej? Pro doplnění stmosféry :'D)
*Ali byla hysterická. Stále zírala na mrtvolu a nevnímala Ronovu ruku. Zhluboka oddechovala a myslela, že se každou chvíli pozvrací. Schoulila se do klubíčka a usedavě vzlykala.*

*Kráčal na prvom poschodí, keď zrazu započul krik. Bol to taký prenikavý krik, až Rona zamrazilo. Rozbehol sa k schodom, vyšiel na chodbu na piatom poschodí, odkiaľ bolo počuť ten strašný krik. Vošiel do Rogersovej pracovne. Uvidel Charlotte, potom Alison. Alison bola strašne bledá. Podišiel k nej, chytil ju za plece a pokojným hlasom sa spýtal.* Čo sa deje? *No v tom mu pohľad sklzol na postavu. Postavu tak známu. Nahodil prekvapený výraz a otočil sa.* Ooo... Toto nie... Kto to len mohol urobiť? Je to strašné...

*Někdo přišel.* Char... *Vypadala vyděšeně. Jak by ne. Ali se opřela zády o zeď a zhluboka zavzlykala. Dala si ruce na obličej a přes ně pohlédla na Char.* Někdo ho zabil. *Řekla. Až teprv jí to doopravdy došlo. Je mrtvý. Je mrtvý..!* On je mrtvý...! *Zaječela a sesula se po zdi na zem.* Někdo ho zabil!! *Zavřískla a po tvářích se jí začaly kutálet slzy. Nemohla přestat, tváře měla mokré od slz. Přes prsty stále viděla pana Rogerse. Začala se strašně třást a chtělo se jí zvracet.* Nemůžu, nemůžu, nemůžu.. *Opakovala tiše a stále dokola.*

*Ide pomaličky hore schodmi. Zhlboka dýcha a spomína si na všetko čo na rokfrote zatiaľ zažila,nebolo toho veľa ,ale jedna spomienka vyčnievala najviac. Vražda. Ona niekoho prvý krát v živote zabila. Šla hore až došla udýchana na schody. Zvierala obe prútiky a ruke. Šla sa pozrieť do kabinetu,či si niekto toho všimol. Zmenila sa. Kráčala po chodbe a pomaly si schovala prútiky do záhibu habitu a pomračovala po chodbe až ku kabinetu. Zrazu niekto zavrešťal. Strhla sa a pribehla ku kabinetu.* Takže si ho niekto všimol.. *Mrmle si popod nos. Neodváživa sa vykuknúť spoza dverí,ktoré boli otvorené. Budem sa robiť akože nič... Prikívla si. Vykukla spoza dverí. Nadhodila vystrašený výraz a spoznala Alison opierajúcu sa o stenu.* Čo sa deje?! *Pozerala len na ňu. Neodvážila sa pozrieť na okolo.*

*Šla rovnou sem, když se ,rozloučila' s Peterem a Char. Potřebovala si s někým promluvit. Stejně profesora dlouho neviděla. Snad nebude rušit. Došla ke dveřím a pomalu si přečetla nápis na nich. Vrátily se jí staré časy. Chabě pozvedla koutek úst a zaklepala. Nic. Chvíli počkala, ale pak znovu a silněji. Žádná odpověď.* Haló? Pane profesore? *Zavolala s nadějí v hlase. Asi tu není. Pomyslela si. Ale zvědavost ji přemohla. Vzala za kliku. Bylo odemčeno. Pomalu otevřela dveře. Zaskřípalo v pantech a jí z toho zvuku zamrazilo. V tom tichu se to zdálo ohlušující. Pomalu vstoupila do místnosti tak důvěrně známé. Pomalu očima klouzala po zdech. Viděla živé obrazy a hodiny, astronomické pomůcky, dalekohledy. Usmála se. Pak pohledem sklouzla ke stolu. Věčně zasypanému papíry. Něco tu nesedělo. Koutkem oka zachytila něco na zemi. Vytřeštila oči a pomalu k tomu sklonila hlavu. Bylo to tělo. V saku, v tom typickém saku, co měl vždycky na sobě..* Pan Rogers...! *Vyjekla. Poznala ho. Byl na zemi, obličejem vzhůru s obličejem mrtvolně bledým a očima vytřeštěnýma vzhůru v divné grimase. Ali zaskřípala zuby a udělalo se jí mdlo. Chtěla křičet, ale jakoby nevěděla jak. Chytla se rukou zdi, protože jinak by upadla. Zavřela oči a zhluboka dýchala. Pan Rogers. Pan Rogers. Pan Rogers. Donutila se otevřít oči. Pořád tam ležel. Tolik si přála, aby se pohnul. Aby byl živý. Ali se nemohla ani pořádně nadechnout. Najednou ale našla v sobě kousek dechu, síly, zhluboka se nadechla a šíleně zavřískla.*

*Ide celkom hore na poschodie. V hlave jej stále výri hlas. Zabi ho! Zabi ho! Pokrútila silno hlavou,aby sa toho hlasu zbavila. Muselo to byť nejaké poslanie. V ruke pevne zvierala svoj prútik odhodlaná zabiť. Postavila sa rozkročno pred údajne jeho kabinet.Zabi ho! Ešte väčšmi zovrela prútik. Všetko si to v hlave ešte vybavila. Pomaly chytila kľučku a trhla ňou. Dvere sa v tom momente otvorili dokorán. Profesor sedel chrbtom ku mne a čelom odočený ku nejakým spisom. Zvedavo naňho pozrela. Postavil sa. Namierila na jeho ruku s prútikom vlastný prútik a dosť nahlas povedala.* Expelliarmus ! * V tom momente mu z ruky vyletel prútik a dopadol ďaleko vedľa neho,čiže nemal šancu zobrať si ho späť. Zlovestne sa naňho uškŕňa. Tento krát mu namieri prútik na hruď a rozhodne skríkne.* Stupefy ! *Profesor po omráčení spadol na zem vedľa prútika. Očami sa pozrie cez otvorené okno. Z tváre jej stále ešte nezmyzol jej typický úškrn. Zas sa obrátila na profesora.* Škoda... *Povedala si šeptom a do tretice naňho namierila prútikom. Zhlboka sa nadýchla.* Avada Kedavra. * V profesorovom tele hneď vyhasol život. Je to výstraha. Oprela sa o jeho stolík a pozrela na zamračenú oblohu. Ešte ju prikrášli.* Morstignis *Povedala tižšie a na strede oblohy sa zjavilo temné znamenie.Ohnivý stĺp týčiaci sa k oblohe, okolo ktorého prúdia červené iskry a ničía všetko naokolo.Po pár sekundách sa stĺp stratí v oblohe a panuje tam veľké mačacie oko,ktoré sleduje ľudí naokolo. Krásne sa vyjavilo na oblohe. Zasmiala sa prenikavým smiechom a na posledný krát pozrela na profesora. Prútik si zastrčila za záhyb habitu a utekala dole. Pre istotu nechala dvere dokorán otvorené,nech ostane na očiach. Bola zvedavá čo sa tu bude diať. Úloha dokončená So šťastným pocitom sa rozbehla dole schodami.*