Bojové pódium

*Ron sa ani neobzrie, len sa usmeje a vyjde z bojovej miestnosti. Rozuteká sa po chodbe a zbehne dolu po schodoch až do klubovne. Povie heslo a vstúpi. Bolo tam niekoľko bifľomorčanov, ktorí sa zabávali na počesť nového školského roku. Pár ľúdí naňho zavolalo, no on sa len usmial a pokračoval v ceste. Vyšľapal schody do spální a vbehol dnu k svojmu kufru. Otvoril ho a vyťahoval knihy jednu po druhej. KONEČNE! Pomyslel si Ronald, keď držal v ruke zlatú knihu s hadím okom navrchu. Postavil sa a znovu bežal dolu. Hrubú knihu si schoval pod sveter. Vyzeralo to, akoby cez prázdniny pribral. Bežal po schodoch na tretie poschodie, kde dobehol až k záchodom. Zastavil sa pri Morgane a usmial sa.* Mám ju!

Jasneee, ze som..*Zasmeje sa.* Okej, sme dohodnuty..*Povie tajomne potichu a zoskoci z bojoveho podia. Potom sa rozbehne k dveram.*

Chápem ťa... *Usmeje sa a stisne jej ruku, ktorú ihneď pustí.* Tak... Ideme na vec? Si pripravená vstúpiť do Salazarovej Slizolinovej Tajnej komnaty? *Povie hrdinsky, napne hruď a postaví sa. Hneď na to sa začne smiať.* Takže.. Ja pôjdem do bifľomorskej klubovne. Ty ma zatiaľ počkaj pri záchodoch Myrty... áno? *Usmeje sa.*

*Pozorne pocuva Ronieho a ked spomenie, ze jeho mama uz zomrela, tak smutne povie* Tvojej maminy mi je luto... *Potom si spomenie na svojich rodicov.* No ked som ja bola mala, moji rodicia sa zahadne stratili...Najskor pracovali na ministerstve a boli taky zaneprazdneny, ze na mna vobec nemali cas. Takze ma vychovavala taka divna stara striga, ktoru som strasne neznasala. Potom sa narodil aj moj maly brasko Charlie, ktoreho som mala v podstate na starosti ja. Bol sice zlatucky, ale ked mi liezol na nervy, tak som si na nom skusala svoje carodejnicke dovednosti..*Uskrnie sa.* A potom prisiel ten zahadny den, ked nam z ministerstva oznamili, ze mojich rodicov nikde nevedia najst, akoby sa pod nimi zem prepadla. Ked som bola kusok starsia, troska som po nich patrala. Dokonca aj v starych knihach. Nakoniec som zistila, ze moji rodicia boli SMRTOZRUTI...*To slovo hlasne zvyrazni.* Este nikdy som toto nikomu nepovedala. Dozvedela som sa, ze pracovali pre Temneho pana na MK v utajeni a vzdy mu potom donasali dolezite informacie. Ked na to MK prislo, tak sa zahadne stratili...a nam len oznamili, ze ich nevedia nikde najst a NIC VIAC..*Povie dost nahnevane.* Podla mna ich na tom MK zavrazdili a odpratali z cesty, ale kedze to cele chceli utajit...tak nam to samozrejme NEPOVEDALI!!! *To posledne slovo povie so strasnou zlostou v hlase a zacne ruky zvierat do pästi.* Preto niekedy mam pocit, ze sa chcem pomstit celemu svetu!!! *Povie tak nastvane az sialene..*

Je mi tak divne... Mama bola auror, bojovala proti čiernej mágii, ale... Mňa priťahuje čierna mágia.. *Zasnene pozrie na Morganu.* Áno, po Rokforte... Ale, neviem, či by sme to nemai robiť tajne... Mimochodom, nezobral som všetky knihy. Moja mama mala plnú knižnicu kníh čiernej mágie. Vedela úplne všetko, no nakoniec ju zložila rakovina. Taká stupidná choroba. Mala by si ma niekedy navštíviť. Jej pracovňa bola plná všelijakých čarovných príveskov, mečov, kopijí, replík prútikov a tak... *Usmial sa.* Ale, našiel som doma jednu knihu, čisto o parselčine. Mám ju tu. Podľa mňa tie knihy ani moc nesúria. Mohol by som ju doniesť a otvoriť tajomnú komnatu. Len, kniha parselčiny je veľmi veľká a nápadná. Je celá zlatá a navrchu je veľké hadie oko, ktoré sleduje. Je zapečatená hadím zubom, ktorý keď spravíš niečo zle, do teba vpustí jed, čiže si musíme dávať =pozor...

Dva kufre?? *Zacne sa smiat* To ich mas az tolko?? A kde chces schovat tolko knih?? *Spyta sa a stale sa smeje.* Hmm...mali by sme si ich rozdelit a schovat na rôzne miesta po Rokforte. Ked niekto najde jednu knihu, aspon stale budeme mat tie ostatne.. *Povie zamyslene, pricom sa stale usmieva. No ked Ronie spomenie ich klubovnu, kde ona nemoze, tak len smutne povie.* No skoda, ze nie si v slizoline...

Ja už ich mám... *Prizná sa.* Nezabúdaj, že boli prázdniny a ja som ich priniesol z domu. Zabrali mi dva kufre... Len je problém s tým, že ich nemáme kam dať. Kiežby si mohla ísť, do bifľomorskej klubovne... *Usmial sa.*

Roniee ty si genius!!! *Skrikla tak nadsene, ze ju bolo pocut po celej miestnosti.* Hups, sory...nechcela som tak nahlas...*Zarazi sa a pokracuje znova svojim tichuckym, zamatovym az desivym hlasom.* Konecne budeme mat nase tajne sidlo temnej magie...*Povie tajomne a jej oci sa hrozostrasne rozsvietia...ale hned nahle zosmutnie.* Ale ako sa dostaneme k tym tvojim knizkam ciernej magie?? Mozme sa len tak vytratit z Rokfu?? Nikto si nevsimne nic podozrive?? Inak Ronie ja ako slizolincanka by som snad mohla ovladat ten jazyk, ale nikdy som to neskusala...mam pocit, ze z neho neviem ani zaťať..*Povie uplne zamyslene.*

No... *Rozprával potichu..* Včera som išiel po chodbe na treťom poschodí a počulo som na dievčenských záchodoch krik... Na chcodbe nik nebol, tak som vošiel dnu a... *Zahanbene pozeral do zeme, miestami sa červenal.* ...Bola tam umrnčaná Myrta. Prezradila mi, že na dievčenských záchodoch je vchod do Tajomnej komnaty, ktorú dal vybudovať Salazar Slizolin v nádeji, že príšera, v našom prípade už bazilisk vyhubí všetkých študentov muklovského pôvodu. Lenže bazilisk je už mrtvy a... Tajomná komnata je voľná.. A mňa tak napadlo, že, by sme tam mohli tajne chodievať... No je tu jeden háčik.. Daný človek musí vedieť parselčinu, ale to y nebol problém, keďže som zdedil po mame všetky knihy čiernej mágie... *Usmial sa a čakal na Morganinu reakciu.*

*Ked uvidi Ronieho rovno vo dverach, jej oci sa radostne rozziaria ako na Vianocnom stromceku.* Ronieeeee!!! *Skrikla tak nadsene, akoby sa videli po sto rokoch a chcela mu ist naproti. Ronie ale bol taky rychly, ze sa Morgie nestihla ani pohnut z miesta a Ron uz sedel vedla nej. Silno ho objala a ked zacula nieco o ciernej magie, tak sa mu hned nedockavo zadiva do oci..* O ciernej magii?? *Povedala nadsene.* Tak rozpravaj...rychlo...ale radsej potichu...*Predtym rozpravala dost nahlas, ale ked si uvedomila, ze aj steny maju usi, tak sa zarazila a tie posledne slova povedala tak potichu az nezrozumitelne..* Roniee...tak co je nove?? *Spytala sa naliehavo.*

*Ronald hľadal Morganu snáď všade. Pozrel do každej miestnosti, pýtal sa slizolinčanov, až raz keď hľadal Morganu na chodbe, začul jej hlas. Vychádzal z bojovej miestnosti. Otvoril dvere a skoro od radosti zakričal.. Rozbehol sa k nej a objal ju.* Morgana! Taký som rád, že som ťa konečne našiel. Hľadal som ťa snáď všade! Musím ti dačo povedať, ohľadne tej čiernej mágie a tak... Nikto sa to nesmie dozvedieť.. *Dopovedal a sadol si vedľa nej na pódium.*

*Vsimne si miestnost s kusok pootvorenymi dverami, v ktorej este nikdy nebola, tak tam len tak zo zvedovosti nakukne. Ked vojde dnu tak sa zmohne len na jedno slovo.* Paaaaani... *Ked sa poriadne poobzera po tej miestnosti, tak potom vyskoci na to bojove podium. Vytiahne si prutik a zacne s nim mavat, tak akoby bojovala s imaginarnym nepriatelom, napriklad s Alie. Zasmeje sa, lebo sa jej to tam strasne paci az jej ziaria oci ako hniezdicky.* Waw...tunak sa odohravaju vsetky boje. *Povie si nadsene pre seba a sadne si na kraj podia, akoby na niekoho cakala..*