Izba

*Zamračila sa. Táto generácia detsiek si dospelých vôbec nevážia. Pomyslela si. Samozrejme, že mala pravdu. Ona sa snaží svojmu synovi len pomôcť a on ju tu odmietal. Ukľudnila sa.* Sean, mňa sa nemusíš báť, ani odmietať. Som tvoja matka. Môžeš mi povedať čokoľvek. *No nestihla ani poriadne nič povedať a v tom si uvedomila, že Seanovi možno naozaj nič nie je, ako psychicky.* Ako myslíš. Tak si odpočiň a potom sa poď najesť. Potom si urobíš aj úlohy.* *Usmiala sa.* Chápem ťa, že sa už nemôžeš dočkať Rokfortu. Tvoj dedko nám o ňom veľmi rozprával. Len musíš vyčkať, už len pár dní. *Znova sa usmiala a postrapatila ho po vlasoch. Už bola pri dverách, keď sa na ňho ešte otočila.* Nezabudni sa najesť. *Otočila sa ku dverám a vyšla z Seanovej izby. Prešla iba pár krokov a bola na chodbe. Chodbu mali prepojenú s takou odpočívajúcou miestnosťou a tak si tam sadla do kresla a vzala si do rúk časopis a začala čítať, pri čom každú chvíľku nazerala, či už nejde Sean na obed. Musí byť predsa hladný... Povedala si starostlivo.*

*Silene počúval tú pesničku, aj keď sa mu vôbec nepáčila. Tá pesnička skončila. V tom si všimol, že niekto kráča do jeho izby, Potom zistil, že to bola jeho mama. Prekúril očami.* Mama... *Naštvaným pohľadom sa na ňu pozrel.* Nič mi nie je. Iba som unavený z tréningu a potrebujem si odpočinúť. Potom si pôjdem urobiť úlohy, ok? *Uprene sa na ňu pozrel a nútene sa usmial, aby vyzeralo, že je spokojný. No bol netrpezlivý, nervózny....Bolo toho veľa.*

Budem hrať tvoju matku

*Akurát varila taký neskorší obed, keď započula buchot dverí. Prásk, buch, prásk! Zlboka sa nadýchla. Zase mal špatný deň. Pomyslela si. Nechápala, čo ten Sean robí v tej škole, keď stále chodí domov naštvaný, alebo unavený, niekedy dokonca oboje. Skoro jej vykypeli cestoviny, no našťastie stihla stíšiť plameň. Ocedila ich a položila na kuchynský pult. Vyšla po schodoch až do Seanovej izby. Otvorila dvere.* Sean? *V tom si všimla, že má na ušiach slúchadlá.* Sean. *Snažila sa hovoriť pokojne.* Špatná známka v škole? Alebo čo sa znovu stalo? *Starostlivo sa ho opýtala a sadla si k nemu na posteľ. Dúfala, že sa jej zdôverí.*