Londýnske metro

*Nevedela prečo no ostýchavý pozdrav.. alebo nervózny?... tej dievčiny, ju prinútil k úsmevu.* Čo sa stalo, že také pekné dievča cestuje takto neskoro v noci? *Spýtala sa jej a snažila sa znieť príjemne. Predsa len, nestávalo sa tak často, že by v tejto nočnej hodine stretávala niekoho, s kým sa dalo pokecať. Dala si dole slúchatká, aby ju lepšie počula. Zároveň si trocha prehrabla vlasy. Pootočila hlavou a rýchlo očami prebehla celou stanicou metra. Len pre istotu, už skr zo zvyku. Človek nikdy nie je dosť opatrný no ona opatrná bola, aspoň miestami. *

*Všimla si, že si ju dievča všimlo, no neriešila to. Unikla od bezdomovca ku, zdá sa, k normálnemu človekovi. To jej stačí. Len nech už ten vlak príde! Pozrie na hodinky a prekvapí ju hlas vedľa nej. Pozrie na dievča a uvedomí si, že sa jej vlastne pozdravila.* Hm... Ahoj. *pozdraví sa tiež a otočí hlavu na miesto, kde by mal vlak zastať. Je to vážne také trápne alebo sa jej to iba zdá? Už chce byť doma! Nemala nikam chodiť. Aj tak sa len zbytočne rozčúlila a zo zábavy vznikla hádka.*

*Kútikom oka si všimla, ako sa k nej približuje nejaké dievča. Spočiatku jej príliš nevenovala pozornosť no nakoniec tak nejak nemala na výber, keď si k nej dané dievča sadlo. Pootočila k nej hlavu a zvedavým pohľadom si ju premerala. Rukou zašla do vrecka nohavíc, kde nahmatala mp3-ku a vypla prehrávanie hudby. Zazdalo sa jej, že dievča vyzerá trocha vystrašene. Nedivila sa no pomyslela si, že by mohlo byť celkom príjemné takto navečer ešte s niekým novým pokecať. Pootvorila ústa no na chvíľku sa jej slová zadrhli v hrdle. Odkašľala si.* Eh... ehm. Ahoj? * Skúsila vystrúhať prívetivý úsmev.

*Sedela na lavične na jednej zo zastávok, kde nenastupovávalo práve veľa ľudí. Netušila, či bude dnešok výnimkou no tiež ju to až tak moc netrápilo. Rukami si poupravila slúchatká, ktoré mala na uśiach a s unaveným pohľadom sledovala tabuľku, kde bolo napísané kedy príde jej spoj. Hlabou si pomaly kývala do rytmu gudby a pár krát sa obzrela po okolí stanice metra, či tu nezazrie niekoho známeho. Kto by t ale takto neskoro večer chodil Sama čakala už na posledný spoj. Okrem nejakých feťákov či ľudí, ktorý sa vracali z celodennej šichty ako ona, naozaj nikoho nečakala. Po nejakej chvíľke ju song chytil natoľko, že si ho začala pospevovať.* We are made from broken paarts! *Dokončila refrén no následne si uvedomila, že to mohlo znieť aj vyzerať dosť divne. Znova sa upokojila a naďalej jej neostávalo nič iné, len čakať.*

*Sedela som na lavičke na jednej zo zastávok, kde nenastupovávalo práve veľa ľudí. Netušila som, či bude dnešok výnimkou no tiež ma to aź tak moc netrápilo. Rukami som si poupravila slúchatká, ktoré som mala na ušiach a s unaveným pohľadom som sledovala tabuľku, kde bolo napísané kedy príde môj spoj. Hlavou som pomaly kývala do rytmu hudby a pár krát som sa prezrela po okolí stanice metra, či tu nezazriem niekoho známeho. Kto by tu ale takto neskoro večer chodil? Sama som čakala už na posledný spoj. Okrem nejakých feťákov či ľudí, ktorý sa vracali z celodennej šichty ako ja, som naozaj nikoho nečakala. Po nejakej chvíľke ma song chytil natoľko, že som si ho začala pospevovať. * we are made from broken paaarts! * Dokončila som refrén no následne som si uvedomila, že to mohlo znieť aj vyzerať dosť divne. Znova som sa upokojila a naďalej mi neostávalo nič iné, len čakať. *