Skleník číslo 1

*On tomu nechápe... Povedala si Sar sama pre seba. Je to tak. Nechápal niečomu, čo sa tohto týkalo. On bude tu a poom bude dospelý, má to ľahké. Len čo ona? Aj keby išla ku Alice, musela by si nájsť nejakú robotu a všetko.* Nechápeš? Čo s tým má riaditeľka? Ak sa dozvie, že študent chodí s nejakou dospeláčkou, mohli byť z toho problémy a ja nechcem, aby si mal problémy kvôli mne. *Oprela sa o jeho rameno.* Jer, toto s ňou budem riešiť až vo štvrtom ročníku, určite nie teraz. Aj ona potrebuje kľud a nemá dôvod riešiť také hlúposti teraz. Ja sa jej to opýtam, až bude ten pravý čas. *Vytvorila falošný úsmev a pobozkala ho.*

*Pár minút tam plakala ako malá škôlkarka, ktorej niečo povedal nejaký malý chalan. Niečo zlé. Každá malá baba takto plakávala. No ona bola už staršia a mala rozumnejší dôvod k plaču. Čo ak na to príde riaditeľka a niečo Jerrovi urobí, kvôli ich vzťahu? Nechcela si to predstaviť. Vzala si jednu vreckovku, ktorú vytiahol Jer a pobozkala ho na líce. Poriadne sa vysmrkala.* Lenže tebe sa to povie, "počkať u Alice ten rôčik". Mne nezáleží, čo bude so mnou, kde budem, ale čo bue s tebou a čo bude, keď sa to dozvie riaditeľka. Áno, viem, som tretiačka, ešte ma čaká 4. ročník. Viem aj to, že sa za ten rok môže stať všeličo. Ale aj tak. Proste, viem, že takéto veci by sa teraz nemali riešiť teraz, ale čo mám robiť? A aj tak...nechcem zavadzať Alice. Chcem si sama niečo nájsť a za ten rok si dačo privyrobiť, aby boilo niečo ušetrené. Teda, možno pôjdem ku Alice, ale cez to si niečo nájdem a buedm jej platiť nájom, no ale to sa všetko uvidí. Teraz si chcem s tebou užívať. *Prestala nachvíľu plakať. Vedela, že je to aj zbytočné to preberať, no ona musí. Ako to berie Jer a to všetko. Ak by to Jer nebral do budúcnoti, nemajú sa o čom baviť. No nevyzeralo to tak. práve naopak, a za to bola šťastná.*

*Stále nad tým musela uvažovať a ani nereagovala na to, čo zatiaľ Jer robil. Dívala sa niekam do neznáma a vo svojom vnútri plakala. Nemohla to uniesť. No potom...sa jej to spýtal aj on. Rozplakala sa.* Neviem, ako ty, no ja si na teba počkám, nech sa deje čokoľvek. *Teraz to povedala a pri tom sa snažila hltať slzy. Nevládala to však v sebe dlho dusiť.* Jer, lenže to by sme mali riešiť. Radšej teraz, ako v deň, keď vyštudujem. *Ešte viac zosmutnela a položila si na hlavu na jeho rameno a zakryla si ju rukou a plakala. Veľmi plakala. Nevedela prestať, nevedela to zadržať. Čo má urobiť? Radšej by ona bola mladšia, mala by to jednoduchšie.* Je to na tebe, iba na tebe.

*Pri tom všetkom si spomenula na tieto roky, čo strávila v tejto škole, alebo dokonca aj na muklovskú základnú. (Biológia :DDD) Zasmiala sa.* Och... *Nahlas si povzdychla a vystrela sa. Pozrela na Jerryho. V tom si uvedomila, že ona si ho ani nezaslúži. Veď on je taký milý a pozorný. Ani všetky vlastnosti nevedela vymenovať. Bolo ich mnoho.* No, Ali radšej nekomentujem, pretože to je samostatná kapitola. Ale myslím, že to urobila aj kvôli zosnulému profesorovi. Neviem. Ja teda profesorka určite nebudem, aj keď som už nad tým uvažovala, nie. *V tom si predstavila, že to slúženie pre profesorov ona zvláda už 2 a pol roka. Jeden a pol roka do konca. Čo to je? Skoro nič. Ubehne to ako voda. Len, čo potom? Čo bude aspoň ten rok s ňou s s Jerrym, keď ona bude dospelá a on ešte žiak? Zosmutnela.* Ja ťa tu chcem, potrebujem, navždy. *Úprimne mu povedala a zahľadela sa mu do očí. Nech sa deje čokoľvek. Chcela to dopovedať, no už nemohla.*

Áno, bola by som zabudla, že ja som samá dokonalosť. *Toto myslela ironicky. Zamračila sa. Síce nechápala, prečo zrovna Aliciin príbeh by mal byť nejaký zaujímavý, ale nechala to tak. Teraz vnímala len jeho objatie.* Ja som nepovedala, že si "štetok". Ja len tak, že prečo ťa tak zrazu zaujal Aliciin príbeh... *Odvrátila zrak. Bolo to pre ňu divné, ale možno sa s ňou naozaj chcel len normálne zoznámiť. Len jej to prišlo také, blbé.* Veď som ti už povedala, že som si sem prišla po rastliny na elixíri. Ten učiteľ asi "nemá čas" nám ísť natrhať a tak si musíme ísť sami. Ako keby sme boli nejaké slúžky. *Posťažovala sa mu a oprela sa mu o rameno.* Dlho sme sa nevideli...

*Zarazila sa pri jeho poznámke o tom, že by si to možno rozmyslel, aj keď snáď to bolo iba ironicky. Jemne sa zamračila, no moc dlho jej to nevydržalo a tak sa na neho usmiala.* No tak prepáč, ani ty nevyzeráš moc dokonalo. Asi v tom sme taký skvelý pár, však? *Pobozkala ho. Tiež ju trochu zarazilo, keď jej povedal, že chce vedieť VŠETKO o Alice. Vedela toho veľa. Posadila sa teda k Jerrymu na stoličku a otočila sa čelom k nemu.* No, ako začať. No, volá sa Alice Jessica Baldwin. Chodila do Slizolinu a akurát tento rok už vyštudovala a teraz býva v Rokville. Neviem presne v ktorom roku, no cez jej štúdium bola v Zakázanom lese, kde ju pohryzol vlkolak a krátko na to bola prevezená do nemocnice, kde jej museli dať elixír, aby sa nadobro nepremieňala cez úplnok. Počula som, že mala nejaký vzťah, no nepoznám meno toho chalana a ani neviem, kolkátak bol-je a do ktorej chodí fakulty. Ja som ju spoznala minulý rok a vtedy bola taká, iná, ako teraz. Bola milá, no občas aj dosť protivná a taká, no divná. Ale teraz sa zmenila, ako v dobrom. Teraz je za každú haluz a veľmi dobre sa s ňou dá pokecať. Keď sa s ňou viac zoznámiš, určite budete dobrí kamaráti. No opováž sa s ňou niečo mať a ste mŕtvi obaja! *Pri poslednej vete jej rozprávania sa zasmiala a pobozkala ho jeme na líce. Chcela ho aj trochu postrapatiť, no vedela, že to nemá rád.*

*Schovala si tie natrhané rastliny do jej vrecka tak, aby sa nepokrčili. V tom pobozkala Jerra na líce. Potom pozrela na Alice. Zamračila sa, no nevydržalo jej to dlho a tak sa zasmiala. Že tajomný pán...* Alice, nie si jediná, čo o tom nevedela, no bolo pár ľudí, čo o tom vedela, ale myslela som, že vy dvaja sa spoznáte v ten pravý čas, ktorý nastal asi práve teraz. *Usmiala sa na Alice a hneď na to na Jerra. V tom na ňu už ZASE zaútočili tie hnusné, sprosté, slizké, škaredé mäsožravé chápadlá. Už sa fakt naštvala, nasadila si rukavice a vytiahla prútik.* Vingardium Leviosa! *Vykríkla kúzlo a kvetináč sa vzniesol. Vyšla von a šmarila ten kvetináč o zem. Hneď po tom sa kvetináč rozpadol na kusy. No ona nemala dosť. Musí zničiť aj tú rastlinu, ktorej chápadlá sa stále pokúšali chytiť ju okolo nôh.* Bombarda! *Vedela, že toto kúzlo malo spôsobiť výbuch, ale nie takýto! Rastlina sa rozprskla a celú ju doslova obliala. Bola celá od hnusného slizu. Hrozne ju naplo. Skoro sa tam vyzvraciala.* Evanesco! *Použila ďalšie kúzlo. Teraz všetok sliz z nej zrazu vyprchal. Jej oblečenie vyzeralo ako nové. Po zničení a zmiznutí po mäsožravej rastline sa rozhodla vrátiť späť do skleníku. Ak ju opäť napadne nejaká zúrivá rastlina, prisahá, že vyhodí do vzduchu asi celý skleník. Prišla späť tam a objala Jerryho. Alice akurát povedala, že odchádza. Zosmutnela.* Alice. Musím ťa niekedy navštíviť v Rokville. *Usmiala sa a objala ju ešte skôr, ako odišla. Potom už išla preč. Znovu objala Jerryho. Povzdychla si.* Keby si ma videla tam vonku, prisahám ti, že by si sa natoľko zľakol, že by si sa so mnou okamžite rozišiel. *Zasmiala sa a pobozkala ho.*

*Ani nestihla reagovat . Rozprávala sa s bývalou spoluziackou ked ich vyrušil nepekne počuteľny buchot . Obratila sa . Prave vcas aby videla pad niakeho chalana . A zrazu bol pri nich .Len tak mlcala . Pozerala ako jju pobozkal . Po tvari jej prebleskol usmev*Och . Tesi ma Jeremy .*potmehudsky sa nanho uskrnula . Spomenula si na Williama , Usmev jej zmizol z tvare . No nebude ich predsa rusit niakym spomienanim . Takze toto je ten tajomny pan , co ? *Piratelsky sa zasmiala*Poviem ti ,ze na tvojom mieste by som ho netajila... Inak uz by som mala ist .. Tak teda ahojte mozno nabuduce *obratila sa na mieste a ihned odisla . Plynulym krokom az do Rokvillu sa neotocila . No z okna na poschodi sa zadivala smerom na sklenniky ktore neboli vidiet a usmiala sa .*


//Prosim ! Neprehanajte to s tymi romanmi ! //

*Stále čuchala tie úžasné (pre niekoho otrasné) vône kvetín a iných rastlín. Všímala si Aliciine poznámky ohladom Jera.* Nemusíš nikam chodiť Alice. Nechaj to tak. *Povedala s istotou, no musela zapierať to, že najradšej by sa rozbehla do Chrabromilskej klubovne za ním. Vyhla sa páru chápadiel mäsožravej rastliny, ktorá bola zasadená presne za ňou. Do kelu aj s blbými rastlinami. Zanadávala si v duchu. V tom si spomenula, že si musí ísť nathať prá rastlín na elixíry. Nepotrebuje dostať zlú známku len z toho, že si neprinesie pomôcky. Prešla teda pár krokov ku kvetináčom s nejakými rastlinami, čo vlastne ani nevedela, ako sa volajú. V tom započula kroky, no neboli Aliciine a k tomu počula rôzne buchoty a niečo podobné. Bola otočená chrbtom a tak nevedela, kto to je. No zrazu započula ten hlas. Roztriasla sa, keď ho počula. Jer!* A-A-Ahoj. *Povedala koktavo a stále bola otočená chbrtom, keď ju zrazu pobozkal a objal okolo pliec. Chudák Alice... Pomyslela si. Bola rada, že po takej dlhej dobe konenče Jerryho videla na vlastné oči, ale aj tak. Bola tu Alice. Otočila sa smerom k nemu.* Išla som si sem len natrhať rastliny na elixíri. *Odvetila a trhala ďalej. Už ich mala dosť. Tak tiež pobozkala Jerryho. Pozrela sa na Alice. To mu o nej až tak moc rozprávala? Ani si to neuvedomila.* Áno, to je Alice. *Usmiala sa na ňu a znova sa musela vyhnúť tým hlúpym chápadlám.* JA NIE SOM NA JEDENIE!! *Vykríkla smerom na tie bezočivé rastliny. Akoby ony vedeli pčúvať, no už jej to fakt liezlo na nervy. V tom si všimla Jerryho outfit.* To si bol ty, čo tu furt búchal a trieskal? *Opýtala sa cez smiech. Nemohla ho zadržať. Naozaj to bolo vtipné vidieť ho celého zaprášeného. Ona ho aj tak ľúbila.* Ale náhodou, celkom zaujímavé vidieť značkové oblečenie celé zničené a zaprášené. *Stále to všetko hovorila cez smiech. Ani nevedela, prečo jej to pripadalo také vtipné. Asi by sa mala na budúcej hodine Herbológie spýtať pani profesorky Kvety Rastlinnej, či sa tu vôbec niekedy chystala pozametať prach. Teda, aspoň o to poprosiť škriatkov. Tiež by ju mala upozorniť na to, že je najvyšší čas, aby minimálne Mandragory už vytrhala z kvetináčov a vyrobiť z toho niečo, pretože to tu iba zavadzia. A ešte tie mäsožravé rastliny. Hrôza. To tu niekoho raz zabije. Určite. Ona sa len divila, že z toľkých pádov, koľko počula pred Jerrovým príchodom, že sa mu nič nestalo, okrem toho, že má zničené skoro všetko oblečenie od Gucciho. Ako to vôbec môže nosiť? Pre ňu zbytočne vyhodené peniaze.*

*Nohy ho zaviedli sem . Tak kam každú hodinu chodil na hodinu Herbologie . Spomalil pred zavretými dverami , až nakoniec zastal . Zdalo sa mu... Ale nie to nie je možné . Kto by v tento nádherný teplý deň trávil zavretý v dusnom sklenníku ? Pokrútil hlavou na rozjasnenie . Otvoril dvere a vstúpil . Ihned ho ovalil puch miestnosti kde sa veľmi dlho nevetralo , a pachom rastlinstva . Nenávidel rastlikárske hodiny . Bolo to také otravné hnojiť niekedy aj mäsožravé kvetiny trusom , áno TRUSOM . A ktomu ešte nie hoci jakým , ale Dračím ! Hned pri tej spomienke pokrčil nosom ... Zavrel za sebou dvere . No neurobil ani desať krokov do miestnosti ked zrazu .., Bách a Bum... Nepekne zanadával a s námahou sa snažil vstať . Nepodarilo sa mu to. Skydol späť do vody . Aspoň dúfal , že to bola voda . Pokúsil sa znova vstať. Tentoraz už stál . Oprášil sa . Spravil krok ... Potm druhý . Chcel aj tretí ale .. Pozrel dole . Skoro zgegol od prekvapenia . Mucholapky obyčajnej chápadlá mu zarazili cestu . Pomaly mu omotali kotníky . Zanadával . Znova . Bez uváženia spravil prudký pohyb . Stratil rovnováhu a rovno na zadek . Mal toho dosť ! Schmatol jedno chápadlo , a prekvapilo ho , že vôbec nie je slizké ,ak nerátame to , že bolo celé zasné od toho svinsta v ktorom sedel,, a že prečo sa mu vôbec hovorí chápadlo . Pokrútil hlavou nad svojím rozhovorom . Strhol ho z jeho nohy ako aj mnoho dalších úponov a vstal . Rýchlo cez to prebehol . Vydýchol si . čO ho to vôbec napadlo ísť cez najnebezpečnejšiu trasy v sklenníku . Tak moment .. Vôbec si nespomínal , žeby niekedy profesorka Kveta Rastlinná hovorila niečo o nebezpečnej trase ... Zaťal zuby . Ved žiadna taká cesta nieje . Blbé kvetiny ! Vzdychol si . Snažil sa zbaviť toho neporiadku na sebe . Lenže b§bec nešlo dolu . Znovva zaťal zuby . Ak to nepôjde vyprať tak,, Zhíkol . Tak si bude musieť kúpiť nové obľúbené rifle od Gucciho /či ako sa to píse / . Tak toto mi len tak nedarujú ! Vykročil vpred šmýkajúc sa na vlastných teniskách ako inak od Gucciho . Nestihol zájsť ani za roh a uvidel dve postavy . Jednu z nich spoznal okamžite i ked obe boli k nemu otočené chrbtom . Po tvári sa mu rozlial úsmev . Podišiel až ku nim. *Dievčatá , dievčatá , dievčatá ! Nemáte nič iné na práci než toto ,... tu. *Nahodil káravý profesorský ton. No na konci sa , ako inak , zasekol . Uškrnul sa.* Ahoj Sar . *Zašúbený ton. Obrátil sa ku ... *A ahoj ,... Ty musíš byť Alice , čo ? Podľa blábosenia Sar jej opis sedí . Teší ma.*priatešsky sa usmial . Ešte raz si ju prezrel . Veľké modré oči , dlhšie hnedé vlasy , jazva cez tvár . Ani nechcel pomyslieť aké to bolo . Jeho strýka raz uhryzol vlkolak . Ziaľ pohlahol zraneniam skôr než dostal pomoc .Moc si z toho nepamätá . Len to že kričal od bolesti až kým nezomrel. Ale dnes predsa nie je deň na smútok . Nahodil svoj frajerský úškrn a prišiel až ku Sar . Jemne ju pobozkal . Nevšímal si Alice . Objal Sar okolo pliec.* Táákže , čo vy tu vlastne robíte ?

*To by som si v zivote nedovolila !*zasmiala sa . No v tom si niekco vsimla . Zablesk v jej ociach *Ale ale ale .. Coze sa deje ? Ze ty tu chces niekoho ?*priatelsky ju drgla do pleca a usmiala sa . *Ja mozem odist a priviest niekho.*uskrnula sa .*

*Stále akoby fetovala tie krásne vône rastlín, ktoré sa spolu spájali do jedného úžasného "stvorenia". Bolo to neuveriteľné. Zavrela oči. Cítila sa ako v raji. Akoby nič nevnímala a len dýchala ten voňavý vzduch. Mala pocit, že je na nejakej lúke, kde sú všade len kvety. Iba kvety. Nič iné. Iba ona a ony. No v tom sa prebudila so šokom. Niekto sa jej dotkol. V hĺbke duše si priala, aby to bol jer, no potom sa otočila a zistila, že je to Alice. Ale aj tú mala rada. Bola to jej výborná kamarátka, ktorú mala moc rada.* Dobre si ma vystrašila. *Zasmiala sa a postrapatila jej vlasy.*

*Nemohla si odvyknut chodit na Rokfort . Bol to jej domov . Pokrutila hlavou a dalej stupala po chodniku z Rokvillu . Nachvilu sa poobzerala . Bolo tam krasne . Clovek by predpokladal ze po tich nekonecnich rokoch ucenia a behania po skolskych arealoch si prestane vsimat . No
vzdy tam bolo nieco nove . Ptaky a niekedy aj tesraly lietali v lucoch poludnajsieho slnka . Pokracovala v ceste ale tentoraz zastala pri pohybe nedaleko . Nerozoznala nic viac nez siluetu no aj tak si bola ista ze ju pozna . Otvorila dvere do sklennika , kde videla pohyb . Ale hned aj zastala,oprela sa o ram dvier . Vdychovala znamu vonu exotickych charodejnickych ale i muklovskych rastlin . Milovala to , skoro ako vsetko na Rokforte . Pousmiala sa . Z monotomneho blabotanie v mysli ju vyrusilo sramotanie . Potichu , co sa jej aj podarilo , zastala nad Sarah . Uskrnula sa a necujne , nedychyjuc prisla az za nu a polozila jej ruku na plece . *Ahoj studentko . * stihala z nej ruku a studentsky sa uskrnula*

To nič nie je. Sestra na nemocničnom krídle by sa mi vysmiala. *Zasmial sa a hneď na to odpovedá.* Nemáte začo, dovidenia. *Drobne sa usmial, potom aj on vyšiel von, zamkol skleníky a začal sa prechádzať po hrade.*

*Zasmeje sa.* Ja viem. Preto som použila ten ironický podtón, ktorý ste očividne nepostrehli. *povie pobavene. Nepochopil iróniu? Bod dolu. Odpije si z piva a chystá sa na odchod, keď zahreší. Obzrie sa a vidí, že ho ďobla mäsožravá rastlina. Ranu si nevšíma a pozve ju na obed. Povzdychne si.* A čo takto ísť s tou ranou do nemocničného krídla? *žmurkne na neho. Ešte raz si odpije z piva a položí ho na stôl.* Vďaka za pivo. Dovidenia. *povie s úsmevom a odíde. Keď je vonku zo skleníka, dá si ruky do vrecka, s úsmevom pokrúti hlavou a kráča k hradu. Vonku je na porovnanie so skleníkom celkom veľká zima.*

To nebol kompliment.. *Zobral si naspäť zavlažovač. Keď "dozavlažoval" poslednú rastlinu na stole, odpil si z piva.* Moja práca je hotová. Čo máte dnes v pláne? *Usmial sa a oprel sa o stolík s mäsožravými rastlinami, keď v tom ho jedna ďobla do zápästia.* Au! Do čerta! *Skrivil čelo a krvácajúcu ranu na zápästí si prestal všímať. Odstúpil o krok ďalej od mäsožraviek a pozrel na hodinky. Bolo pol dvanástej. Čas ísť na obed.* Čo takto.. Ísť spolu čisto nezáväzne na obed? *Usmial sa.*

*Začne básniť o rastlinách a uškrnie sa. Nikdy rastliny veľmi nemusela. Ani nevie prečo sem vlastne prišla. Rastliny jej prídu príliš nudné. Áno, sú nejaké druhy, ktorých sa bojí alebo sú živé až príliš, ale... nie, nič pre ňu. Preto nechápe jeho rečiam o tom, aké sú skvelé. Keď k nej príde a podá jej zavlažovač so slovami, že vyzerá vyčerpane, zavlažovač zoberie a pozrie naň.* Vďaka za kompliment. *povie ironicky a zodvihne k nemu hlavu.* Myslím, že zavlažovanie nechám na vás. Rastliny ma nikdy veľmi nebrali. *poznamená s malou vráskou na čele a zavlažovač mu podáva späť.*

*Na riaditeľkinu poznámku sa iba uškrnul.* Rastliny sú úžasné. Chápu a upokoja všetkých, bezohľadu na to, v akom veľkom a zlom psychickom rozpoložení sú. *Rozmýšľal o tom, čo práve povedal a bolo možné vidieť, ako sa kútiky jeho úst pomaly zdvíhajú nahor. Pokračoval k ďalšej a ďalšej rastline.* Chcete si to skúsiť? Vyzeráte byť veľmi.. vyčerpaná. *Obetoval jej jeden zo svojich úsmevov a podal jej zavlažovač.*