Kabinet Alexa Josha Bryana

*Uškrnie sa a nohy si na gauči dá pod seba. S úsmevom sleduje ako si vyzlieka sveter a rozžiaria sa jej oči, keď sa mu odhalí trochu s brucha. Tvári sa, že nič nevidela a odvráti hlavu.* Kedy sa ku mne presťahuješ? *opýta sa len tak mimochodom a znova na neho pozrie.*

Eh, a naozaj! *Pozrie na svoje hodinky. Bolo pol dvanástej v noci.* Ten čas tak rýchlo beží... *Zasmeje sa, potom si vyzlečie sveter a odpije si z vody. *

*Jeho otázka ju trochu upokojí a na kresle sa naozaj usadí.* U mňa! *zvolá akoby to bolo samozrejmé. A kde inde? Napije sa z pohára a zasmeje sa.* Josh, je o chvíľu polnoc. *uškrnie sa.* Treba ho pobaliť, ešte čosi podpísať a bla bla bla... *hovorí otrávene. Aj ona by ho mala najradšej už doma.*

No, to je perfektné! Ehm.. A.. Kde budeme bývať? *Zavrie dvere a sadne si do kresla oproti nej. Prútikom vyčarí poháre a použitím Accia prinesie vodu.* Nemôžeme si ponho prísť uz dnes?

*Konečne jej otvorí dvere a ona sa rozžiari ešte viac. Ak to vôbec je možné. Vrhne sa mu do náručia.* Podpísal to, podpísal! *hovorí nadšene. Pustí ho a vbehne mu do kabinetu. Momentálne je hyperaktívna ako nikdy. Sadne si do jeho gauča, ale hneď sa aj postaví a znova k nemu príde. Chytí ho za ruku.* Už zajtra bude Liam doma! *povie napokon šťastne, až jej vytrysknú slzy.*

*Pracuje za svojím veľkým stolom. V rukách má samé papierovačky a sem tam sa pozrie von oknom, či sa nedeje niečo zvláštne. No v tom nirkto zabúcha na dvere. Alex sa mikol.* Už idem! *Postaví sa, otvorí dvere. Stojí v nich nedočkavá Sao.* Áno, zlatko?

*Rýchlosťou blesku príde pred Alexov kabinet a na jeho dvere vyklope melódiu. Nech už otvorí! Aká je šťastná! Začne stepovať a príde si ako dieťa, ktorému pred očami mávajú lízatkom a ono sa nevie dočkať, kedy ho dostane. Čo toľko robí? Je stále netrpezlivá, ale toto je moc.* No otvor uuuuuž. *zvolá netrpezlivo.*

*Keď počul riaditeľku, ako hovorí, že majú ísť s ňou do riadietľne, rozhodol sa, že tam radšej nepôjde a dá ten papierik Sar.* Zober ten papierik a ukáž ho riaditeľke, mne došlo akosi zle. Začala ma bolieť halva, asi si pôjdem ľahnúť. *Išiel k riaditeľke Donovan a povedal jej, že mu prišlo zle a že ten papierik čo našiel, má Sar. Vyšiel z riaditeľne a išiel späť do klubovne.*

*Počúva slečnu Downey a neskôr aj toho druhého študenta, ktorého meno si, žiaľ, nepamätá. Sleduje ich so zamračenou tvárou a sústredene zúženými očami. Pozorne ich počúva, aby zachytila každé jedno slovo. Čo ešte zmeškala? Čo ešte nevidela? Akoby mala klapky na očiach a nevidí nič okrem svojich papierov na stole. Nemá vzťahy so študentami, stretáva ich málokedy a veľmi sa nezaujíma o to, čo sa na jej škole deje. Znova si spomenie na Liine slová. Mala sa hneď ísť presvedčiť, čo tým myslela.* Prečo ste nešli za mnou? Prečo ste nešli za mnou a niečo mi nepovedali? *opýta sa mierne priškrteným hlasom.* Choďte pre tie papieriky, ktoré ste našli. Hneď. A príďte za mnou do riaditeľne. *povie im prísnym hlasom.*

Sar, ty vieš, že sa mi o tom ťažko hovorí. No nevadí. Poviem vám len to, čo viem. *Bál sa hovoriť o všetkom, čo si za posledný čas všimol a čo aj našiel. Vždy, keď niečo takéto dôležité ma povedať, povedal úplnú hlúposť a tým sa všetko len pokazilo. Musel sa veľmi sústrediť.* Pred pár dňami, možno už aj týždňami som išiel z klubovne smerom do knižnice tak, ako som chcel ísť tiež teraz. Prišiel som tam a chcel som nájsť knihu o mäsožravých rastlinách, no ako som už kráčal smerom tam, zbadal som jedného chalana pri stolíku, ako si niečo píše na pergamen. Vtedy som ho ešte nepoznal, no bol to Ron. Išiel som teda k nemu a predstavil som sa mu. O niečom sme sa rozprávali keď v tom zrazu prišla Sar, ktorú som taktiež dovtedy nepoznal. Tak sme sa predstavili a spomenul som si, prečo som am vlastne šiel. Išiel som pre knihu a ako som ju otvoril, našiel som lístok. Bolo na ňom napísané, celkom čitateľne Avada Kedavra. *Preglgol, pretože sa mu hovorilo o rôznych veciach, čo súviselo hocijako so smrťou, veľmi ťažko.* Nechcel som o tom nikomu povedať, tak som i dvom povedal, že idem do klubovne. Ako som išiel pomaly po schodoch, začul som krik. Bol to Ronov hlas. Nerozumel som mu však, tak som išiel rovno do klubovne. No bol veľmi čudný. Došiel som do klubovne a stretol som Alison. Povedal som jej o všetkom, čo sa tam stalo a ona povedala, že taký istý papierik našla so Sar...prednedávnom. *Pozrel na Sar a zdala sa mu veľmi nervózna, keď začal o tomto hovoriť.* Dnes ráno sme sa stretli dole vo vstupnej hale, aby sme sa dohodli, čo ďalej, no ani som sa nenazdal a ony zmizli. Tak som išiel do klubovne, no už mi bolo ťažko, tak som chcel ísť do knižnice, no ocitol som sa tu. *Uľavilo sa mu, pretože povedal všetko, čo aj musel.* Myslím, že to je všetko, čo som vám mal povedať. *Usmial sa na všetkých, aj na Sar.*

Dobrý deň, slečna Donovan.. *Najskôr prišla riaditeľka, neskôr akýsi žiak. Čo sa to deje? Alex bol úplne zmätený.* Dobrý deň pán ... *Odmlčal sa, no otočil sa k svojmu stolu a sadol si na stoličku.* Sadnite si prosím, ako vidím, toto bude na dlho.* Mávol prútikom a pred jeho stolom sa zjavili ďalšie tri stoličky.*

*Zbadala Petea.* Pet, kam ideš? Akurát teba hľadám. Potrebujem, aby si sa vyjadril k Roniemu aj k tomu papieriku, čo si našiel, prosím. *Prosila ho a zároveň dúfala, že povie všetko, čo vie.*

*Dlhšie to už nevydržal. Musel ísť von z tej uzavretej klubovni. Chcel ísť do knižnice, no na 3. poschodí počul hlasy. Bola to Sar, no videl tam aj siluetu niekoho iného.* Ahoj Sar. Čo tu robíš? Nie je to profesorova pracovňa? *V tom zbadal profesora Bryana a riaditeľku Donovan.* Aha, prepáčte. Nevidel som vás. Už idem. *Otočil sa a mal nasmerované rovno späť na schody a tak rovno do knižnice.*

*V tom, ako dopovie svoju verziu profesorovi Bryanovi si všimne profesorku Donovan.* Dobrý deň pani profesorka. Vysvetľujem pánovi profesorovi Bryanovi, že sa tu niečo deje a je to zlé. Že jednu študentku konkrétne Morgie Pendragon už nikto nevidel asi 3 týždne. Potom že Alice sa správa dosť čudne, teda nemala som s ňou veľa skúseností, no podla opisu, ktorý mi dávali ľudia, ktorí ju poznali dlhšie sa mi celkom nepozdávala. No pán Bryan si myslí presný opak, ak to mám uviesť na pravú mieru. Ešte k tomu odchod profesorky Sulow. Nechcem niekoho presviedčať o tom, aby súhlasil so mnou, no mal by chápať aj mňa. Áno, možno som len študentka, no aj tak mám právo na svoj názor. *Povedala o tejto situácii, teda čo si aspoň o nej myslí, profesorke Donovan.* Myslím, že poznám jedného človeka, ktorý síce nepozná dobre týchto ľudí, no zato vie dosť o tejto situácii, mali sme totiž dosť podobné skúsenosti.

*Kráča do svojej riaditeľne, keď na treťom poschodí začuje rozhovor. Neprikladá tomu veľkú vážnosť no slová pána Bryana: Nikto nezmizol! a potom vysvetľovanie študentky ju zarazia. Zastane a zamieri k nim.* Čo sa tu deje? *opýta sa, keď je od nich asi 3 metre. V študentke spozná slečnu Downey. Síce sa ešte osobne nepredstavili, pamätá si ju.* Slečna Downey, o čom to hovoríte? *opýta sa. Niečo zlé? Spomenie si na slová, ktoré jej povedala Lia pred odchodom. Takže sa tu niečo deje. Už aj študentka to vidí...*

Ja vás neurážam pán profesor. A verte mi, že v takýchto časoch sa nedá byť celkom slušná. A ja nehovorím, že niekto zmizol, ale že slečnu Pendragon nebolo vidno už hádam tri týždne. Čo je celkom dlhý čas, to musíte uznať aj sám. Verte mi, ja som s ňou v v Slizoline dokonca bývame v tej istej izbe, takže by som vedela, keby tam bola, pretože toho aj tak moc nenaspím. No dnes je 31.3. a verte ju nikto nevidel skoro od začiatku mesiaca, to je divné. *Už nevedela, čo má povedať. Chcela sa tam rozplakať, no nechcela vyzerať pred profesorom ako neslušná citlivá baba. Netušila, ako mu má dokázať to, že sa nemýli, že sa naozaj zmenili. Teda že je Ronie citlivejší a že Morgie je ku každému inšia a podla toho, čo jej hovorili o Alice, tá sa asi taktiež zmenila, ako mohla zbadať v klubovni.* Síce neviem, ako vám mám dokázať to, čo si myslím, no vy taktiež nemôžete dokázať to, čo hovoríte vy. Že tu zlo nie je. Pán profesor, viem, že vám teraz pripadám ako naničhodné hlúpe decko, ale naozaj je tu niečo zlé, a ja chcem zistiť kto to robí. *Vytiahla si z vačku vreckovku a akože sa vysmrkala, no iba si utrela slzy, ktoré jej stekali po lícach.* Potrebovali ste ešte niečo? *Spýtala sa ho a pozrela sa mu priamo do očí.*

Nikto nezmizol! Prepáčte, ale na okamih som mal pocit, že ma urážate! Mali by ste sa chovať slušne! *Rozprával stále s kľudom v hlase. * Ja nehovorím, že j tu všetko ružové, no pevne verím, že sa to vyrieši.

Peter John Madson. Možno áno, len my o tom nevieme. Nikdy neviete, kde sa čo môže diať. Preto sa snažím byť opatrná. No ak vy nechcete patriť postupne medzi tých zlých, mali by sme začať vymýšľať plán, ako tých druhých poraziť. Skúste veriť aj mne, nie len sám sebe. Bola by som najšťastnejším človekom, keby ste mali pravdu, teda možno aj máte, no je to 50 na 50, to musíte uznať. Zatiaľ nie sú dôkazy, že by tu bol niekto zlý, no vy nemáte dôkazy, že by tu bolo najväčšie dobro sveta. Skúste o tom uvažovať a potom sa uvidí. *Chcela ísť už preč, no musela niečo povedať.* Viete, je možné, že keď síce mám podozrenie, môžem myslieť zle, ale nemôžete hovoriť, že na 100% sa tu nič nedeje. Čo tie všetky papieriky? Odchod profesorky a to, že jedna žiačka sa záhadne stratila a nikto nevie, kde je. *Začala dúfať, že všetko je inak, ako si ona myslí, no stále ju čosi ťahalo k tomu, že má pravdu.*

Peter? Aký Peter? *Pozrel na ňu spýtavým pohľadom.* Slečna, pozrite. Zatiaľ sa na Rokforte nedeje nič zlé. Ak budete mať bližšie podozrenia, prídite za mnou, ale nevidím dôvod, aby sme tu riešili niekoho náladovosť. Ron sa mi zdal byť v pohode. Zatiaľ to nechajte tak. Skúste sa s nimi porozprávať a nakoniec zistíte, že mali len zlú náladu. A ja vám za to sľubujem , že vás budem o všetkom informovať. Áno?

No ak chcete, môže za vami prísť Peter, ten by vám ešte niečo mohol povedať. *Povedala pánovi Bryanovi. V tom si uvedomila, prečo do toho zatiahla Petea. Och ja sprostá.... Pomyslela si Sar sama pre seba.*

Aha, dobre. Ak vás to upokojí, Rona poznám. Nevšimol som si, že by bol nejaký iný. S Morganou som nemal tú česť sa stretnúť, no ešte ich skontrolujem. Zatiaľ som na žiadneho študenta nemal podozrenie, že by mal byť zlý, alebo niečo také. *Usmial sa.* Ešte niečo?

Počúvam... *Ruky si prekrížil na prsiach a usmial sa. Naozaj ho to zaujímalo, čo povie. Mal veľké plány a vedel, že Voldemort, alebo jeho potomok sa vrátil. Nehovoril to nahlas. Nechcel.*

Čo teda potrebujete? Nemám moc času, musím ešte niečo riešiť. *Nechcela sa s ním hádať, no naozaj nemala chuť mu rozprávať, že sa Morgie, Alice správajú čudne a že Ronie sa stal citlivejším- MOC CITLIVEJŠÍM.* Chceli ste vedieť niečo, teda aké mám podozrenie? No fajn teda...