Záchody umrnčanej Myrty

Aha, no, dobre. Vidíme sa. *Silene sa usmiala. Stále tam sedela. Trochu začala ľutovať aj Myrtu, no bola vďačná Kris, že ju obhajovala, aj keď to evidentne dosť prehnala. Myrta ešte niečo povedala a Sar nevidala ani hláska. Iba zakývala Myrte a odišla do klubovne.*

* Bola hrdá na to čo tej škriekande povedala. Síce vedela.. že to bola silná káva. Ale toto je jej pravé ja. Už nechcela byť to utiahnuté dievča. Konečne.. po veľmi dlhej dobe ukázala svoje pravé ja. Veľmi drzé.. tvrdohlavé a trucovité.. trocha nemilosrdné.. veľmi papuľnaté.. odborné v neslušných..ale hlavne zlých slovách.. agresívne.. a aj trocha tvrdé. Bola na seba pyšná. Ale ani nie pre to.. že možno urážala ducha.. urážala ho možno tak.. ako nikto iní za celí život.. ale bola pyšná na to.. že konečne vyplávalo na povrch jej ja. A dostala ešte väčšiu odvahu akú do teraz mala. Nič si z toho nerobila.. že jej Sar naznačila že to preháňa. Nie žeby jej názor Sar bol ukradnutý.. to nie.. ale chcela tomu mŕtvemu dievčaťu ukázať.. že keď na jej kamarátku niekto nakričí.. nedopadne moc dobre. Keby nakričala na ňu.. nič by sa nestalo.. proste by si ju nevšímala.. ale robila to iba preto pretože má Sar rada. No trocha sa skľudnila.. aj keď sa jej odvaha ani o percento neznížila.* Áno máš pravdu.. ja si budem myslieť čo chcem ja!! ja tomu nemôžem uveriť !! .. myslíš že sa bojím ducha ?? .. počkať! .. na niečo som zabudla .. myslíš si .. že sa bojím jedného škriekavého ducha ? pozri sa .. keby si sa už od začiatku správala normálne.. bola by som aj ja k tebe normálna.. ale nie.. ty máš IQ hojdacieho koníka.. a mozog veľkosti žuvačky.. a tak musíš kričať na každého kto sem vojde .. že ?* povedala a pri tom hádzala rukami ako zbláznená. Pozrela sa na Sar a uvidela.. ako sedí. Pozrela sa jej do očí.* Teraz už mám toho dosť !!! ... nebude na mňa kričať MŔTVA hlupaňa !!.. Sar.. dúfam že to pochopíš.. teraz chcem byť sama.. Idem na chvíľku do klubovne.. musím sa ukľudniť.. táto tu ma totálne rozčúlila.. nemôžem s tebou teraz byť.. nechcem ti ublížiť.. ja keď som nahnevaná.. nechcem pomyslieť čo by som ti mohla urobiť Sar..* zo štipkou hnevu.. ale hlavne smutne povedala. Sklopila oči a ruky si dala do vreciek. Otvorila dvere záchodov a šla do klubovne. Vedela že tá mŕtva niečo trepe.. ale nemala na to čas. Bola asi 3 metre od záchodov. Bola presne tam... kde si zaviazovala šnúrky. Na zemi boli od nich kvapky vody. Zastavila sa a otočila sa k dverám záchodov.*Sááár.. potom ťa vyhľadám !! .. dnes sa ešte stretneme .. jasné?* zakričala a pridala do kroku. Už chcela byť v klubovni.*

*V strede miestnosti boli spojené umývadlá. Bol tam aj taký stupienok, presne na to, aby si tam Sar sadla. Vyčarovala kúzlo, aby sa myla všetka špina zo stupienka a sadla si naň. Dívala sa na to divadlo, čo stvárala Kris. Trochu sa aj zľakla. Vedela, že Myrta je tiež divná, ale toto Kris asi prehnala. Myrta nenechala na seba dlho čakať a chystala si slová, narozdiel od Sar, Tá radšej mlčala, zatiaľ. No naznačila gestom Kris, že to trochu prehnala.* Mysli si, čo chceš. Ja si môžeš byť, kde chcem, nie tam, kde chceš TY. Nemysli si, že sa ťa teraz zľaknem, lebo ver tomu, že aj zľahka keď prejdem mojou mŕtvou rukou cez tvoje telo, že ťa to bude mrzieť. Všetky tieto tvoje DZRÉ slová. *Myrta veľmi zdôraznila slovo drzé. Chcela Kris vyrovnať, že si na ňu nemá čo dovolovať.* Myslíš si, že za to, že som mŕtva, že si môžeš dovolovať? Si na veľkom omyle. Vieš, ani netušíš, čo tu JA zažívam. Tak ma nesúď!!! *poslednú vetu zdôraznila jej obvyklým škrekľavým hlasom. Už sa išla vyjadriť aj Sar.* Prosím vás, nechajte to tak. Kris, radšej pôjdeme, však? *Nadvihla obočie, aby už išli. Nemala chuť sa teraz tu hádať s duchom.*

*Na to umrnčané decko bola taká nahnevaná. No potom ju hnev prešiel a zmenil sa v kratučké pobavenie. No zasa sa nahnevala. Nemohla uveriť tomu.. čo tu to dievča vyvádza. Bolo ešte horšia ako profesori. Bola oveľa horšia ako jeden mukel ktorého v škole volali "bastard" a ktorého prezývku vymyslela ona. Bola pyšná na to čo na muklov dokázala povymýšľať... a veru že toho bolo dosť. Ale teraz na spomienky nie je čas... ona tu má niečo dôležitejšie.* Ja si do teba budem dovoľovať toľko.. koľko chcem !! .. nechápem prečo si taká !! .. by som ti aj povedala čo si ! . ale nechcem počuť tvoj škrekľavý plač .. * povedala. Keď sa jej Myrta spýtala že čo si to dovoľuje.. čudovala sa že tu neprišla celá škola. Jej škrekot sa ozýval na celú školu.. a ešte sa aj celí Rokfort otriasal pred jej hlasom.. ktorý musel liezť na nery snáď každému.. kto sem vošiel.. Zarazilo ju.. čo Myrta povedala. Ona si myslí že ma jej keci trápia ?? pomyslela si.*Moj pes ?? .. nie.. niesi.. pretože pes sa správa oveľa normálnejšie ako ty.. počúvaj len tak.. mimovoľne .. nemáte vy duchovia  psychiatra ?? .. ty si totiž mentálne retardovaná.. potrebuješ sa liečiť.. a ja som ochotná ti to vybaviť.. kľudne ti to aj zaplatím..* zasmiala sa.*  Fakticky ty normálna nie si !! .. tak VYPADNI ak tu musíš žiť DOBRE !!! to je také ťažké prejsť cez stenu a odísť ??!!! A ešte raz my povieš že som DRZÁ HUBA uvidíš moju drzú päsť.. a ak chceš.. kľudne ťa zoznámim aj s tou druhou !!! Áno.. všetci na teba kašlú !! ale ty si zrejme neuvedomuješ jednu vec !!.. a ani sa nečudujem že si ju neuvedomuješ pretože tvoj mozoček veľkosti žuvačky nedokáže spracovať takú zložitú vec ktorá je pre teba zrejme ťažká !! .. že ??.. Ale aj tak ti ju poviem.. aj keď ju pravdepodobne nepochopíš.. ale neboj.. nebudem sa ti potom vysmievať.. vieš.. ja mám "dobré" srdce. Tá vec je to.. že by na teba študenti, profesori a ani nikto kto je tu na rokforte nekašlalo !! ale to iba vtedy !! keby si sa začala chovať milo a nie ako rozmaznaná harpya vieš ?? .. totiž.. keby si tu po každom kto otvorí dvere nevyskakovala a hneď do toho nezakomponovala svoj otrasne škrekľavý hlas.. boli by k tebe na sto percent milí !! .. a to sa vsadím !! .. ale keď že ty hneď na každého vyskočíš a kričíš naňho  ani sa nečudujem že na teba všetci kašlú !!* povedala jej to a dúfala že to pochopí.. aj keď bola na pochybách.. pretože si nemyslela že tento duch.. ktorý sa premáva sem a tam v týchto zanedbaných.. ale hlavne špinavých.. záchodoch nepochopí tieto slová tak.. ako by mala.. no nechala to tak.. a len čakala.. čo toto dievča povie.. Ale dúfala.. že si po týchto slovách neodoženie  Sar.. pretože to bola silná káva. No dúfala v to. Síce vie.. že tieto slová nie sú hodné obdivu.. a že tu kričala na dievča.. ktoré má právo byť smutné a naštvané.. pretože ju nemajú radi.. tak či tak.. keby sa správala normálne hneď na začiatku.. možno by z nich boli aj dobré kamarátky.. a možno by ju aj chodili navštevovať aby tu nebola tak sama.*       

*Pobavene sledovala Kris, ako nadáva Myrte. bavilo ju to. Bola zvedavá, čo asi tak povie. No Myrta nezostala dlho bez slova a prerušila konečne ten nejaký pokoj.* A TY SI ČO DO MŇA DOLOLUJEŠ??? *Vykríkla tým hrozným škriekavým hlasom na celú školu. Divila sa, že tam všetci nedobehli, či je to popach, alebo dačo.* Čo som ja tvoj pes? Ani ma nehne. Ja tu musím žiť dobre, inú možnosť nemám, no to teba asi nenapadlo. Tú jednu drzú hubu, však? Všetci na mňa kašlú... *Povedala smutným hlasom. Sar sa chcela vyjdriť k tejto záležitosti.* A čo si ty myslíš, že ťa teraz začneme ľutovať, alebo dačo iné? *Nechápavo sa spýtala. Raz mala takú náladu, raz takú. Nechápala tomu.*

*Nevydržala a začala sa smiať. Potom ju to prešlo a na tvári sa jej pohrával výsmešný úsmev. S pobavením sledovala ako sa tvári táto.. bezmocná.. dievčina.. Sar sa jej potichu poďakovala. Ak to urobí ešte raz.. navrieskam na ňu.. jasne som jej povedala že my nemá ďakovať. Pomyslela si.*Ja riaditeľka nie som. Ale keby som bola.. môžeš si byť istá.. že by si nežila v týchto záchodoch. Dala by som ťa do pivnice. Ja strašne ľutujem tých chudákov .. ktorý sa tu prišli vytentovať. A kráľovná nie som... a ani nechcem byť. Ty že nie si rozmaznaná ?? .. no do Voldemorda. Ak ty nie si rozmaznaná.. ja som toto čo je v tamtej kaluži. Tebe sa tu žije úžasne ??.. fíha.. ja som tu len pár minút.. a už chcem stadeto vypadnúť.. ale takúto radosť ti neurobím. * Drsne povedala. Zachichotala sa.. keď si uvedomila že Sar jej odpovedala ešte pred tým ako ona.*Preboha !! .. však si duch??! .. tak prečo stade nevypadneš ?? .. to je také ťažké prejsť cez stenu keď si duch alebo čo ? .. počúvaj.. Povedala si že sa ti tu žije úžasne a teraz nám tu kecáš tvoj životopis ktorý nás zajíma asi tak ako tieto sračky čo sú na zemi.* povedala nahnevane. Bolo jej jedno že použila slovo sračky. Ona s tým problém nemala. V neslušných slovách bola až preborník.*Pre mňa za mňa .. nech tu trčíš aj milión rokov.. mňa to úplne nezajíma. Ja som sem neprišla pre to.. aby som počúvala keci niejakého uškriekaného decka jasné ? * Z hnevom povedala a nadvihla obočie.*

*Sar tam stála ako prikovaná. Rozmyslela si to. Radšej sa poníži, no vynadá jej, ako ostane ticho aj potom, čo povedala Kris. Potichu jej do ucha zaďakovala a otočila sa späť k nej/nemu. veď ona bola DUCH.* Kris, skôr rozmaznaný duch, ale to je detail. *Zasmiala sa a ani nestihla nič povedať a už zaala rapotať aj Myrta.* No dovoľ! A ty si kto? Ďalšia kráľovná? Alebo žeby nová riaditeľka? Aj tak sa tá stará Donovan, či ako sa to volá o mňa vôbec nezaujíma. Nechala ma žiť tu,a le zvykla som si. A narozdiel od vás ja nie som rozmaznaná. Mne sa tu žije úžasne. Keď sa vám tu nepáči, hentam sú dvere. *Opäť natiahla ruku a tentoraz ukázala smerom na dvere. musela zareagovať aj Sar. nenechá to len tak.* Moja zlatá. My chápeme, že si duch, že nič necítiš ani tak, ale myslím, že si až v moc úbohom stave, keď tu musíš "žiť". *V tom si vlastne uvedomila, že Myrta nemôže žiť, keď je už mŕtva. To sa predsa nedá.* Moja, my sme sa sem len prišli pozrieť, tak ak máš problém TY, tak môžeš ty odísť. A ak nie, tak si nás jednoducho nevšímaj a choď sa kŕmiť tou hnusou záchodovou vodou. *Uškrnula sa. nechcela byť k Myrte taká hnusná ale to sa inak jednoducho nedalo. Myrta sa zamračila a vykríkla až príliš piskľavým hlasom.* Povedzte mi, ako by ste sa cítili vy, keby ste boli už vyše 70 rokov zabité baziliškom, premenené v ducha a zavreté v tejto špinavej, smradľavej miestnosti, kde skoro nikto nechodí? No? *Zvedavo sa spýtala a začala vrieskať. Sar netušila, či zo smútku, alebo z radosti, nevedela proste. Iba sa tak čudne na ňu pozerala. Bola zvedavá, čo zrazu spraví, no Myrta ani hlások ani pohybu.*

*Bola možno 5 metrov od záchodov. Zdržalo ju zaviazanie šnúrok. Mala dlhé tenisky. Nebolo to ľahké pretože tie šnúrky boli dokonca aj mokré a tak ju plieskali po kolene ako bič. Pálilo ju to.. a bola si istá.. že aj keď sú to iba šnúrky.. spôsobili jej červené pruhy na lýtku. Pošúchala si koleno a keď bolesť ustupovala postavila sa. Pozrela sa na tenisky.Pretože šnúrky boli dosť dlhé aj vtedy.. keď z nich boli mašličky znova si čupla a zastrčila si ich do tenisky. Teraz sa už postavila.. odhodlaná sa už nezaťažovať tým.. že bude mať mokré ponožky. Prešla k záchodom. Počula hlas uškriekanej  dievčiny. Síce bola na hrade len pár dní... vedela že to bude Myrta. Vošla do vnútra. Výraz mala kamenný. Pár minút bola ticho kým dohovorí. Zrejme ju obe nevideli pretože bola medzi dverami. Vstúpila do záchodov ale zarazila ju veľká mláka. Nechcela vidieť čo to je a tak sťažka zdvihla pohľad na dievča. Pery stisnuté do pevnej čiary. Oči lesklé od hnevu a vlasy oveľa viac rozježené ako inokedy.*Ako si opovažuješ kričať na Sar!! ešte raz na ňu budeš kričať a s tvojim mopom čo máš na hlave vytriem túto dlážku!! Ešte raz na ňu budeš kričať uvidíš diabla!! mala by si sa starať o túto skládku.. vlastne.. nechcem urážať skládku .. toto je oveľa špinavšie.. hovoríš nám aby sme odišli??!! len aby si neodišla ty ! si iba rozmaznané decko!!* začala na ňu kričať. Ruky mala zaťaté v päsť a bola pripravená jej dať poriadnu nakladačku. Vedela že je to duch a že sa jej to nepodarí.. ale aj tak. Taká to malá soplinda.. idiotka.. Myslela si toho ešte viac. Potichu vypustila poriadny prúd nadávok.. ktoré táto škriekanda nemohla počuť.*

*Kedže sa jej ani Kris už echcelo viac člnkovať a vôbec byť ani v Prístave, povedala si, že sa pôjde prejsť na "slávne" Záchody Umrnčanej Myrty. Nechcela si ani predstaviť, čo, alebo skôr že koho tu zažije. Počuala, ževraj Umrnčaná Mytra je dosť otravná/ý...duch. Prešla teda z podzemia na 3. spochodie a otvorila dvere do tejto miestnosti. Skoro všade samé kaluže. Fuj. dosť nechutné pre jej žalúdok. Nebola zvyknutá na takúto, ak sa to tak dá vôbec nazvať, hygienu. Prišla tam a zrazu vyletela z jednej kabíny aj Umrnčaná Myrta. Ó môj bože. ďalší hlúpy nevychovanci. Čo si myslíte, že som ja nejaká výstava, na ktorú sa vy môžete ísť len tak kedykoľvek pozerať? *Sarah zostala zarazená z Myrtinho správania. Podišla k nej bližšie. Chcela na ňu začať vrieskať, ale nebude sa znižovať na úroveň nejakého bezcenného ducha.* Počúvaj ma, Myrta. Nemysli si, že tieto záchody, ale skôr jazero splaškov patrí iba tebe. ty už veľa, veľa, veľa rokov tu študentkou nie si, narozdiel od nás. My... *V tom si všimla, že tu Kris nie je, no nevenovala tomu nejakú pozornosť.* ...teda JA si môžem chodiť po škle kam sa mi zachce. Čiže aj SEM! *Povedala takým hlasom, akoby sa jej chcela vyhrážať. No ona ju chcela iba zastrašiť. Umrnčaná Myrta sa urazila a vlietla späť do jednej z kabiniek. Sar nebude strácať čas hľadaním ju. Fakt na to nemala náladu, no nakoniec ani nemusela. Umrnčaná Myrta sa vátila späť k nej.* A čo si ty myslíš, ty jedno nevychované decko? Ako by si tu bola kráľovná, pritom si nič. Ja si môžem LIETAŤ po celom hrade, zatiaľ ty čo iba chodiť. Nemusím brať ohľad na ostatných, čiže ani na TEBA. *Hlbokým smiechom sa zasmiala a vystrela ruku pred seba.* Dala by som ti facku, ale som k tebe milosrdná, lebo nie je moc príjemné, keď ti prejde časť "tela" ducha cez to tvoje telo. *Ešte raz sa zasmiala tým jej smiechom. Sar to prišlo nechutné. taktiež jej chcela dať facku, ale ako si už raz pomyslela, nepotrebuje sa znižovať na jej úroveň.*

*Uplne nadsene bez najmensej obavy, chyti Ronieho za ruku a spolu s nim skoci do tej temnej diery.* Wuaaaaaaa...*Ked nakoniec dopadne na Ronieho, zacne sa neuveritelne smiat.* To bolo uuuzasne, pome si skocit este raz.. *Potom zrazu stichne a zacne sa prekvapene obzerat okolo seba..* Paaaani...tu je to perfektnee, lepsie miesto pre nas tajny ukryt si ani neviem predstavit..*Povie cela vysmiata.*

Ale taak... Užasný nieee.... *Začervená sa. No hneď ako červenanie začne, tak sa aj skončí.* Áno, asi... Pokiaľ sa o Tajomnej komnate nedozvie riaditeľka. Musí to zostať utajené. *Zamyslí sa, chytí Morganu za ruku a povie.* Tak ideme? Na tri! Jeden.... Dva..... TRI!!! *Skočí do čiernej diery a zasebou ťahá Morganu. Dopad bol hladký, až na to, že keď spadol, v zápätí naňho padla Morgana.*

*Vosla hned za Roniem na zachody a sledovala ako Ronie sikovne otvoril nejaky tajny vchod.* Waaaw...Ronie...ty si skvely!!! *Objime Ronieho a zacne sialene skakat od radosti. Ked sa konecne upokoji, opatrne nazrie do tej ciernej diery.* Tiii jooo...takze toto bude nas tajny ukryt.. *Povie znova nadsene az cela žiari..*

Morgie,... Morgie... Mám ju... *Povie zadýchane a vyberie sihrubú knihu spod svetra. Žmurkne na Morganu a už sa ocitol pri dverách. Otvoril ich. Myrta tam nebola. VEĎ PRED CHVÍĽOU TAM BOLA?! povedal si Ron. * Takže, Myrta tu nie je.. Aspoň nás nikto neuvidí. *Usmial sa a bojazlivo otvoril knihu. Bol to akoby slovník. Hľadal slovo otvoriť.... * Mám to! *Podišiel k umývadlám a potichu šeptal.* Hassagessinigessaassashee!! *Nič sa nedialo. Zopakoval to ešte raz, keď umývadlá sa začali hýbať, až všetky zmizli. Zostala tam iba celkom dosť veľká diera.*

*Dobehla pred zachody umrncanej Myrty a ked spoza dveri zacula strasny vreskot, tak si pomyslela. No jaaasne, to bude ta Myrta, cize som tu spravne. Uz len pockat na Ronieho.. Povie si v duchu, potom sa poobzera, ci ju niekto nesleduje a oprie sa o stenu..*

*Pokrútila hlavou.* Jasné ! *Povedala a otočila sa od neho druhým smerom,smerom k dievčenským záchodom. Šla ku nim až bola celkom pri nich. Otvorila ich a vošla dnu. Všetko sa zdalo v poriadku,až naraz,na ňu vyštekol nejaký duch.* Kto tu zasa je ?! *Hovorila naštvaným hlasom a ukazovala všelijaké gestá,potom začala Myrta zjapať. Daisy si zakryla pre istotu uši,aby to nebolo počuť ,až tak hlasno. Pri Myrte,keď sa zjavila,skoro vyskočila z kože. Síce ju kamarátky preď ňou varovali,ale aj tak sa zľakla. Radšej rýchlo vybehla zo záchodov,nech od toho hluchu neohluchne.*

Nič sa nedeje! Potrebujem rozprávať s Morganou! *Povedal prísne, ale potichu. Zišiel dolu po schodoch, o poschodie nižšie.

* Len pokrútila hlavou. Nevedela čo je také naliehavé.* Čo sa deje? *Spýtala sa ho ešte raz a dúfala,že jej už konečne odpovie. Chcela to vedieť...*

*Ako bežal, narazil na Lill.. Ani sa nestihol spamätať, už sa ho niečo pýtala, nevedel, či jej to môže povedať. Jediné, čo vedel bolo to, že musí čo najrýchlejšie nájsť Morganu. Prepáč, ja nemám čas na vysvetľovanie. Musím rýchlo nájsť Morganu. Nevieš, kde je? *Pridal do kroku. Už bol pri schodišti.*

* Šla na dievčenské záchody. Bola celkom pokojná,keď vtom Ron vybehol zo záchodov. Vyplašene naňho pozrela. Čo tam robil? Aaaa... vlastne prečo zdrhal prečM? pýtala sa samej seba. Pokrútila hlavou a stále na neho vyplašene pozrerala až sa zmohla na jednu otázku.* Čo sa do pekla deje ? * Už na neho nečumela vyplašene,ale so spýtavým pohľadom.*

*Práve prechádzal na treťom poschodí, okolo dievčenských záchodov, keď začul veľký krik a plač. Bolo mu hlúpe vojsť do dievčenských záchodov, no na chodbe nik nebol, tak sa odvážil a otvoril veľké dvere. Zavrel ich za sebou, keď v tom vykríkol. Skoro mu srdce vyskočilo z hrude od strachu. Na zemi pod umývadlami ležala so zloženými rukami na očiach nejaké dievča. Avšak, nebolo to normálne dievča, bol to duch.* Ahoj, prepáč, že vyrušujem, ale.. Nepotrebuješ pomôcť? Kto si? *Dievča sa mu pozrelo do tváre a začalo ešte viac plakať. Potom vzlietla a prerazila mu hruď.* Áno! Jasné! Zase si sa mi prišiel vysmievať?! Prišiel si mi hodiť knihu cez hlavu? Hm?! Veď, kto by sa už chcel rozprávať s malou, umrnčanou Myrtou... Aaaaaaaaaaa!!!*Ron si sadol na zem a začal ju utešovať.* Prepáč, nechcel som sa ti vysmievať.. Prišiel som ti pomôcť... Čo sa ti stalo? Nič... Nič sa mi nestalo... Teší ma, som Myrta. Bola som obyčajná študentka, no zomrela som. Aaaaaaaaa!!! *Znova začala nariekať. Kľudne pokračuj.. Ako si zomrela? Ako to, že som ťa ešte nevidel? Spolužiaci sa mi stále vysmievali, za môj, muklovský pô-vod... Raz som plakala na záchode.. Chystala som sa na večeru. Otvorila som dvierka v kabínke a... Zomrela som... Zabil ma bazilisk. Vypustil ho Ten-Koho-Netreba-Menovať... No, už je bazilisk zabitý a vchod do tajomnej komnaty otvorený... Priamo tu, aha! * Ukázala prstom na umývadlá, potom sa zamračila a začala nehorázne kričať.*Ooo, to som nemala! Som hlúpa!!! AAAAAA!!!*Vzlietla a vošla do záchoda. Bolo počuť spláchnutie a Ron vybehol von s otvorenými ústami, pevne rozhodnutý ísť za Morganou.*

Práve si vošiel na dievčenské zachody, kde nik nechodí, lebo tu straší umrnčaná Myrta, ktorá zomrela pred niekoľkými desiatkami rokov. Jej kvílenie a mraučanie z jej neštastného života a náhlej smrti je také neznesiteľné, že máš pocit, že ti z toho piskotu onedlho preskočí. Tak okamžite choď preč, ak sa tu nechceš zblázniť!!! Toto miesto je len pre silné povahy...