Veľká Sieň

*Zajiskřilo ji v očích.* Vlastně bych se docela ráda šla projít. *Venku bylo krásně teplo a foukal lehký větřík. Prostě ideální počasí na dlouhou procházku do noci.* Jdeš taky? *Vlastně by se moc nedivila, kdyby nechtěl. No asi i tak by šla. Odsunula židli a vstala. Dopila džus, obhlédla Síň, (jen tak, ze zvědavosti, jestli na ně nikdo nijak moc nezírá, opravdu seděli úplně v rohu) a vyšla pomalu ven. Hned ji ovanul večerní vzduch prosycený létem a květinami. Začali zpívat večerní ptáci a cvrkali cikády. Ali spokojeně vydechla, plácla sebou na zem a zavřela oči.*

*Uvažovala, co to zrovna snědla, protože by si to dala určitě někdy znovu. Nějak to pak zjistím, pomyslela si. Když v tom Jerry dojedl a promluvil na ní. Trhla sebou.* Eh.. co? Jo. *Zamrkala.* Jasně. No, já nevím. Máš nějakej tip? *Protáhla se. Ještě nechtěla jít. Ať řekne, kam by šel a on půjde s ním. Pokud bude chtít.*

*Dojedla a zapila to všechno dýňovým dzusem. Spokojeně vydechla a sesula se na opěradlo židle. Padla na ní příjemná únava a tak jen přiblbe sledovala Jeremyho a ostatní, jak se baví a jedí. Pomalu zamrkala a protáhla se. Zase se pohledem zastavila na Jerryho rozcuhanych vlasech. Ani nevěděla proč, ale vždy pohledem skončila buď na jeho vlasech anebo v jeho očích. Na jeho "Dobrou chuť" se zase jen zasmála a bradou pokyvla na svůj prázdný talíř s pohledem, který naznačoval "díky, ale už pozdě". Tomu se znovu rozesmála. Pak se zase jen pohodlně opřela a pomalu mžourala po Síni.*

*Znervózněla. Co když bude zle, když si nesedne na svoje místo? Ale co? Může si přece sednout kam jen chce. Má vlastní rozum..! A co by z toho měl být za průšvih. Vždyť si jen nesedne k učitelům. Alie se zasmála nad svými myšlenkami a prikyvla.* Proč ne? *Pousmála se a došla k malému stolku. Nikdy si ho tu nevšimla. Posadila se na jednu židli a začala zkoumat talíř. Nevěděla, co to je, ale hezky to vonělo i vypadalo, takže na nic nečekala a pustila se do jídla. Měla opravdu velký hlad.*

*Zrejme s tým už mal skončiť. Zas niečo absolútne pokašľal. Ani si nestihne uvedomiť a už letí k dverám. Pre Merlina, čo to robíš?! Pýta sa sám seba. Začne bežať za ňou. Veď on len vtipkoval. Prečo ma nikto nechápe? To tu nikto nemá zmysel pre humor? Alebo ho ja mám zlý? Premýšľa v hlave, počas toho jak ju sleduje. Ide... do lesa? Zhrozí sa a pridá. Letí fakt rýchlo.* Ann! Počkaj! *zakričí za ňou.*

Výborne! *Postaví sa.* Takže Ann a Zoe sa ti nepáči, áno? LEN GABRIELLE! *Stále nazlostene vrčí.* V tom prípade sa maj krásne. *Akoby zázrakom sa jej znova objavia vílie krídla a preletí ku dverám bez toho, aby Caleb čo i len stihol povedať F a už jej nie je. S veľkým bruchom si zamieri do Zakázaného lesa. Víly mali pravdu.Je to grobian. So slzami v očiach jej prebieha hlavou.*

*Keď začne kričať, uškŕňať sa prestane. Až takto to byť nemusí.* Ann... *začne upokojujúcim tichým hlasom, no preruší ho, keď mu vytrhne vidličku z ruky. Pozrie na zapichnutý príbor do stola. Zaujímalo by ho, ako by tam zapichávala lyžičku. Pozrie na tú svoju pri tanieri, no rozmyslí si to. Asi by nemal dráždiť hada bosou nohou.* Len som provokoval. *nevinne sa na ňu pozrie.* A nemôžem za to, že sa volá po mene, aké sa mi páči! *zaprotestuje. Bude si stáť za svojim. Aj keď Zoe chce. Otázku, či je hladný radšej ignoruje. Je.*

A tvojim názorom je GABRIELLE HEEEJ??!! *Neudržala sa a začala kričať na celú VS. Zapichla nožík od nervou do stola a celá zčervenela. Potom sa nachvíľu zamyslela a keď Caleb provokačne zjedol ten šalát, vytrhla aj jemu vidličku z ruky a zapichla ju vedľa toho nožíka.* Si ešte hladný?! *Zavrčala na neho ako vlk.*

*Rozosmeje sa. Presne takúto reakciu očakával. A ak má byť k sebe úprimný, aj mu to pohladilo ego. Veď komu by nie. Keď ich začne napodobňovať, cíti ešte väčšie blaho a stále sa na nej smeje. Dokonca aj keď nahodí svoj vážny výraz sa neubráni úškrnu.* Ty si povedala, že mám vyjadrovať svoj názor. *uškrnie sa provokačne. Darmo vždy hovoril, že nechce žiarlivú ženu. Je to fajn, takú mať.* Ale vieš... Zoe potrebuje aj vitamíny. *prehodí a napichne si na vidličku zo šalátu. Chvíľu naň pozerá, akoby sa rozhodoval, či to zjesť alebo nie. Potom si to strčí do úst a žmurkne na ňu. Akože: ber si zo mňa príklad.*

Gab....ČO?! *Začne sa dusiť jedlom. Nemôže uveriť, že toto povedal. No veď ja ti dám, počkaj. Mračí sa na neho a začne napodobňovať Gabrielle.* ÚÚúúú chichichii Kejlebíček cmuky cmuky. *Uškŕňa sa a pokračuje v divadielku. Teraz napodobňuje Caleba.* ÓÓóóó láááska, neodcháádzaj. Prosíím, nieeeeeee! *Nahodí žalostný výraz tváre a potom mu ukáže prostredník. * Gabrielle, hej? *Zvážnie a podvihne obočie.* A čo sa týka mojej stravy... teda našej stravy. *Pohladká si bruško.* Do toho ťa nič! *Naštvane prehodí. On mi teda po hlave skákať nebude.*

*Vyhýba sa nožíku v jej ruke a fakt sa bojí o svoje zdravie. A to čo sa chystá povedať jeho zdraviu určite nepomôže.* Gabrielle. *provokačne zatôni. Vskutku, nemá žiadny iný návrh a určite by nechcel, aby sa jeho dcéra tak volala.* Nebodaj sú opatrenia zlé? *opýta sa nevinne s úškľabkom.* Zdravá strava ti nič nehovorí? *položí jej naoko zhrozenú otázku. Má chuť ju provokovať.*

*Začne mu nožíkom mávať pred očami. Neuvedomuje si, že ho má v ruke, ona sa bežne rukami rozhadzuje keď rozpráva.* Takže krátke, hej? *Naštvane sa pozerá.* Máš snáď iný návrh? *Podvihne obočie a pozrie sa na to všetko čo jej Caleb podal. Vyprskne od smiechu a v sekunde znova zvážnie.* Toto som nechcela! *Ukazuje naštvane nožíkom na jedlo.* Ani toto... ani toto.. A toto je čo? FUJ! *Znechutene sa pozrie na kúsok šalátu.* Zabudni že toto niekedy vložím do úst!

Uhm. *zamrmle s plnými ústami. Predošlý deň toho veľa nenajedol.* Ale nie že nepáčii... *zatiahne vyhýbavo. Začne premýšľať a zabudne jesť. Zoe je zvláštne meno a on bol vždy na tie obyčajné. A dlhšie.* Je krátke. *vyhlási nakoniec a strčí si do úst párok. Na jej požiadavke sa uškrnie.* Takže je pravda, že tehotné ženy majú zvláštne chute? *opýta sa so smiechom a podáva jej všetko čo si vyžiadala. Aj to, čo nie.*

Hmm, pozerám, že dnes si hladný aj za nás. *Zasmeje sa keď do seba Caleb začne hádzať párky. * A čo sa ti prosím ťa na Zoe nepáči? * Začne sa napchávať aj ona. Slaninou, klobásou a flambovaný banán k tomu plus si to namáča do nejakého hrozne sladkého suflé a zajedá rohlíkom.* Podáš mi prosím ťa ten mrkvový džús? *Ukáže rukou na druhý koniec stola a prehodí s plnými ústami.* A aj ten tekvicový. *Tvári sa akoby nič.*

*Schuti sa zasmeje.* Povieš mi to, keď ti to vyhovuje, čo? *smeje sa. Je mu jasné, že to myslí naozaj (teda dúfa), ale neodpustil si to.* Zoe. *premýšľa. Nikdy si nemyslel, že by jeho dcéra mala také meno. Vlastne on si nikdy nemyslel, že dcéru mať bude.* Zoe. *zopakuje ešte raz a snaží sa, aby sa mu to dostalo na jazyk.* Zoe je hladná. *poopraví ju, objíme ju za pás a kráča vedľa nej.* Nemám na výber, že? Nezvyčajné meno. *hovorí počas chôdze.* Zoe, Zoe, Zoe... *začne si spievať a uškŕňať sa.* Vždy som si myslel, že dám svojim deťom viac obyčajné meno. *povie, keď už vchádzajú do Veľkej Siene. Sadne si za stôl a dnes má oveľa väčšiu chuť na jedlo ako včera. Naloží si párky a začne ich jesť.* Ale celá bude neobyčajná, tak prečo nie? *dokončí svoju myšlienku s plnými ústami a zaškerí sa na Ann.*

*Tak to dúfa.* Vidíme sa. *žmurkne na ňu a potom jej máva späť. Keď sa vyparí, prekvapene sa zatvári. Nebolo to obyčajné odmiestnenie sa //nebolo, však? //. Pousmeje sa, doje hrianku a odchádza zo Siene. Ešte pozrie na miesto, kde sa vyparila, či tam nie sú nejaké stopy po neobyčajnom zmiznutí. Zodvihne papierik, ktorý po nej zostal. Keď ho číta usmieva sa, ale potom sa zachmúri. Prečo by sa nemala do večera vracať? Vzdychne si, papierik dá do vrecka a odíde na vyučovanie. Dnes zrejme nebude sústredený.*

Kým skončíš s vyučovaním, budem späť. *Dúfam. Ale to mu radšej nepovie a už mu máva vo dverách keď sa za ňou len tak zapráši. Na zemi ostane nejaký lístok. Dúfa, že si ho Caleb všimne a dvihne. Je na ňom napísané: Ľúbim ťa Caleb. Ak sa do večera nevrátim, choď do Nemocničného krídla, otvor okno z ktorého Nessa odišla a jednoducho cez neho fúkni. Mysli na mňa. Tvoja Ann.*

*Takže Ann bude mať teraz rozhovor s tými nepriateľskými vílami. Má tendenciu ochraňovať ju.* Podľa toho, ako dlho to bude trvať. *povie a pozrie na ňu s hriankou v ústach.* Mám vyučovanie, veď vieš. *povie zachmúrene.*

To ešte neviem prečo ma niekam chceli brať, ale potrebujem to zistiť. *Zamyslí sa.* A aj iné veci. *Už skoro dojedla a s posledným kúskom sa dvíha zo stoličky. *Počkáš ma tu?* Obzrie sa za Calebom.*