Visiaca lávka

*Tešila sa, že po takej dlhej dobe vidí zase niekoho známeho. V posnedlom čase bola dosť utiahnutá a von skoro nevychádzala. Kedže bolo krátko pred koncom roka a Sar už bola v poslednom ročníku, musela sa pripravovať na skúšky a na hodinách už nič nového aj tak nepreberali, takže aj na tie chodila len málokedy. Spločnosť jej chýbala. A aj čerstvý vzduch. V klubovni sa nedá ani vyvetrať, kedže fakulta je v podzemí a priamo sa cez okno môže pozerať na hocijaké príšery, čo žijú v Čiernom jazere. Táto prechádzka jej bodla a veľmi sa potešila, keď sa objvail Ron. Utekala k nemu a silno ho objala. Zažili toho spolu už veľa a dúfala, že od tej straty pamäti (dúfam, že to tak bolo) je v poriadku.* Kris, teraz sa mám úplne super. Takto mi už nebolo veľmi veľlmi dlho. *Rozplývala sa tam od šťastia a zároveň vnímala ten prekrásny výhľad, ktorý mala pred očami.* A čo vy? *Spýtala sa všetkých troch naraz a nahodila široký úsmev.* Tak to som rada! *Reagovala na Krisinu (milujem to skloňovanie :DDD) poznámku o tom, že nikto z nich neruší. Dosť o tom však pochybovala, ale rozhodla sa to nechať tak.* Ron, kde máš Char a ostatných? *Milo,a le zároveň zvedavo sa ich spýtala. V tom sa obrátila na Seana a pozrela sa na neho.* Ako sa ti tu páči? Si tu len krátko, tak si to užívaj. *Sar nemohla veriť tomu, že už je v poslednom ročníku a zachvíľu opustí Rokfort. Aj keď uvažovala nad veľa možnosťami, zatiaľ sa jej žiadna nezdala tá najvhodnejšia. Našťastie má ešte pár týždňov na to, aby si všetko presne ujasnila. Teraz sa chcela sústrediť len na Rokfort, celý ako je. Užiť si tú krásu a vôňu domova, ktorú nemohla zažiť ani u nej doma.*

*Usmiala sa. Silno Seana objala a potom ho pustila. Zadívala sa mu do očí.*Mám sa fajn.. a ty ?* Spýtala sa milo. V tom prišla Sar. Silno ju objala. Veľmi dlho ju už nevidela.*Sar.. tak dlho sme sa nevideli.. Ako sa máš ??.* Povedala a zasmiala sa. Ani nič nezaregistrovala a v tom prišiel Ron. Jeho tiež veľmi dlho nevidela. Ešte nikdy ho neobjala.. to teraz sa to zdalo vhodné keďže objala všetkých objala aj jeho.*Nie Ron.. nerušíš.. Ani ty Sar nerušíš.* Povedala a usmiala sa.*

*Ron vyšiel z klubovne, odhodlaný ísť sa prevetrať na čerstvý vzduch. Mal namierené na visiacu lávku. Tam chodieval, keď chcel mať čerstvé myšlienky. Premýšľal tam a spomínal na Morganu, jej najlepšiu priateľku, ktorá mu zomrela.. Vyšiel von z hradu a rýchlou chôdzou sa blížil k visiacej lávke. Nikto tam nechodieval, preto sa visiaca lávka stala Ronovým veľmi obľúbeným miestom. Keď však stúpil na drevenú lávku, zbadal tam pár ľudí. Fúkal vietor a Ronovi začali slzieť oči, preto nedovidel na postavy a nevedel, kto tam stojí. Snažil sa zaostriť pohľad, no oči mu neprestávali slzieť. Nezostávalo mu nič iné, len podísť bližšie. Aha, veď to je Sean, Kris a Sar! Tak dávno ich nevidel..* Ahojte! *Pozdravil ich a príjemne sa usmial. Poobzeral sa, či náhodou ešte niekoho neuvidí a pomaly sa k nim prinbližoval.* Neruším? *Spýtal sa so smiechom.*

*Sar sedela v klubovni celá znudená, až nevedela, čo so sebou má robiť. Rozhodla sa íst vyvetrať po vonku, avšak voľne do areálu už nepúšťali, kedže sa stmievalo. Sar už bolo po krk biflenia sa a čítania kníh po nociach. Potrebovala spoločnosť. Odvtedy, čo sa ZASE s Jeremym rozišla prešiel nejaký ten piatok a v klubovni tiež nemala nikoho na pokec. Chýbalo jej to. Všetko. Jeremy, kamaráti, proste všetko. Ani si neuvedomila, že kráča hore po schodoch. Musela pôsobiť ako námesačná. Vlastne, veď aj bola! V tom si všimla nejaké povedomé tváre.* Kris! Sean! Ahojte! *S nadšením sa za nimi rozbehla a obi dvoch ich objala.* Dúfam, že vás tu nevyrušujem. *Toto vlastne ani nechcela povedať nahlas. Zachichotala sa. Ani by sa nečudovala, keby tu mali schôdzku. Vysiaca je lávka je úžasné romantické miesto. Skoro by aj zabudla, že práve tu sa zoznámila s Jeremym.*

*Sean obdivoval okolitý výhľad. Niečo prekrásne. Stále nemohol uveriť, že je tu. Rokfort. Sen. Sen, ktorý sníval už dlho. Niečo ho pretrhlo zo zamyslenia. Skôr niekto.* Ahoj. *Kris by tu nečakal. Nevideli sa hrozne dlho. Nevedel, čo jej má povedať.* Ako sa máš?

*Kris vyšla z klubovne a namierila si to na visiacu lávku. Veľmi dlho tam nebola a chcela ísť na vzduch. Visiaca lávka sa jej zdala ako parádne miesto. Prechádzala cez chodbu a uvidela lietajúce sovy. Boli veľmi rozrušené. Zrejme ich niekto odplašil. Bola už pri dverách a ked ich otvorila ovanul ju čerstvý vzduch. Vošla dnu a zrazu niekoho zazrela. Bol to Sean.*Ahoj.* Milo sa usmiala a podišla k nemu*

*Sean sa prechádzal po hrade. Rozmýšľal, kde by bol krásny výhľad na okolie a zároveň čerstvý vzduch. Čo tak Vysiaca lávka? Spýtal sa sám seba. Áno, pôjdem tam. Rozhodol sa napokon. Vyšiel z Bystrohlavskej klubovne a nasmeroval si to na piate poschodie. Cez chodbu na piatom poschodí prelietavali sovy.* Heš! Heš! *Mával dookola rukami ako zmyslom zbavený. Našťastie po pár minútach odháňania sov sa dostal na Vysiacu Lávku. Prekrásne miesto. Pomyslel si.*

*Uškrnula sa. Ropucha... * Tak poďme... *Otvorila dvere a vyšla von. Počkala na Kris a kráčala dole schodami . No teoreticky nie kráčala ,ale takmer behala. Celá udýchaná skončila dole na prízemí a počkala si na Kris.*

*Dobehla k dverám. Oprela sa lakťom o zárubňu a položila si na ňu hlavu.* Ehh.. fúú.. áno.. hmm.. ty si ropucha.. pfff... * odfrkla si a zasmiala sa.* Ideme .. ????* povedala a zasmiala sa.*

*Prikývla. A rozbehla sa za Kris. No skončila ako druhá.* Super,som ropucha...* Vzdychla si a rozosmiala sa.*

*Zasmiala sa. Char bola fakt dobrá.. taká milá.. a tajomná..* Ako chceš.. zakázaný les..* Usmiala sa. Postavila sa a povedala.*Kto bude posledný pri dverách.. je ropucha* povedala a už aj sa rozbehla. Vedela.. že to není moc fér.. pretože jej ani nedovolila postaviť... ale to nevadí*

*Uškrnula sa.* Z tých tvojích by som brala asi... *Zamyslela sa.* knižnica a zakázaný les. *Povedala dve veci čo už spomenula Kris.* Aleee...skôr ten zakázaný les. *Tajomne sa uškrnula .* No ja neviem... z tých dvoch určite niečo...vyber si ty.

*Nóó.. mám pár nápadov.. kam by som chcela ísť.. chcela by som sa ísť pozrieť na záchody umrnčanej Myrty.. núdzovej miestnosti.. či knižnice.. alebo do zakázaného lesa.. alebo na metlobalové ihrisko... vyber si ty.. pretože moje nápady ... sú úplne šialené.* Povedala a rukou si poklepala po čele.*

*Mxkla ramenami.* Kľudne. *Uškrnula sa.* Samozrejme si ani ja takto ...ehm... divne nepredstavujem *Usmiala sa.* A... no kde chceš ísť?

*V klubovni som sa nudila.. tak som šla tam.. kde ma nohy zaviedli.. a tak som prišla sem..* Povedala jej a pokrčila ramenami. Nahodila nevinný pohľad.* Ehmm... čo tak ísť niekde inde ?? ... to je aj tak zima.. a tá hmla.. vyzerá to tu ako v nebi.. teda tak si nebo predstavujem.. že tam je samá hmla.. nejdeme niekam inam ??* Opýtala sa. Mierne sa usmiala..*

*Pokrčila ramenami.* Len tak som sa motala po rokforte... *Odpovedala jej pravdivo.* Ani som si sem nemohla lánovať nijaké tieto ...ehm.. plánovačky. Keď tsom tu po prvý krát,no... a čo ty? *Uškrnula sa.*

*Pokrútila hlavou.* Chudák mikina! Nechaj mi ju! *Zobrala jej ju z rúk,len preto aby ju neroztrhala. Ale držala tú mikinu len v rukách. Obliecť si ju nehodlala.*

*Ak by sa dalo pohľadom zabiť.. tak.. pokrútila hlavou a hneď tú myšlienku zahnala.*Ak si ju nevezmeš.. nevezmem si ju ani ja.. takžééé* vzala si mikinu a chystala sa ju roztrhať.*Ak si ju nevezmeš tak ju roztrhám.. chudák mikina.. mala som ťa rada* povedala. Bolo to trápne .. ale nechce riskovať zdravie Char.. Na mne aj tak nezáleží...*

*Povzdychla si no ona sa nevzdáva.* Tak sa so mnou už asi nebudeš baviť ,lebo ja si ju nevezmem. *A zas postrčila tú mikinu ku Kris. Char sa nevzdá toho za čím stojí. A teraz stojí za tým ,aby si tú mikinu vzala ona.*

*Prižmúrila oči.* Ale ja nemyslím infarkt od zimi.. ale odo mňa... pozri sa.. je my to jedno .. ale tu mikinu si vezmeš... a ak nie .. tak ťa prinútim!* povedala a prepaľovala ju pohľadom.*Budem sa s tebou baviť.. ale až vtedy.. ak si vezmeš mikinu* odpovedala a znova jej ju podávala.*

*Mykla plecami.* Tak čo... keď ten infark dostanem tak dostanem ,ale nebudem si brať od niekoho iného mikinu,ktorú si tu sám doniesol a je mu aj s tou mikinou zima. *Uškrnula sa. Snažila sa vymyslieť nejakú inú tému. No keď na nič neprišla tak to navrhla aj Kris.* Poď sa baviť o niečom inom,prosím ťa nie o infarkte. *Usmiala sa síce jej bolo do smiechu ,ale krotila sa.*

* Ja som tu tiež prvýkrát.. a niesom oblečená akoby som mala ísť niekde.. čo ja viem.. do Egyptu?? * zachichotala sa.* Ty si dobráá... v hrade je teplúčko a ty tu mrzneš.. * výsmešne jej povedala. *Aj keď .. ja nie som o nič lepšia* povedala s úsmevom. Prezerala si Char.. ako jej podáva mikinu.* Počúvaj.. ak si ju neoblečieš.. prisahám že ten infarkt dostaneš!!* povedala.. a prebodávala ju očami*

*Uškrnula sa.* Ja som tu prv´krát v živote, tak ako mám vedieť že tu bude zima? *Stále zvyšovala hlas až nakoniec ho znížil na pod mrazu.* V hrade je fááájne tepľučko. *Uškrnula sa. Pozrela na mikinu ,ktorú jej Kris podávala a len krátko pokrútila hlavou.* Nie...ďakujem ja to vydržím. *Usmiala sa a opatrne odstrčila mikinu ,ktorú jej podávala.*

* Uvidela že je to Char. Usmiala sa. Aspoň ona na mňa neziape. Tiež sa začala smiať spolu s ňou.* Neviem.. rozhodujem sa.. ale zrejme s obidvomi* Odpovedala a pritom mala zadumčivý výraz. Podišla ku nej bližšie. Tiež si sadla.. tak ako ona a aj ona sa objala okolo ramien.* Si normálna ??! tu je taká zima a ty sem prídeš v kraťasoch a tričku ??!* neveriaci na ňu zazerala. Ona sa snáď zbláznila. Zovliekla si svoju mikinu  pod ktorou mala iba čierne tričko.* Tu máš ty šialenec * s úsmevom jej ju podávala.*