Premienajúce nádvorie

*Rozmýšľala o tom, kde by sa mohli a vlastne ktoré sú to tie miesta, ktoré on v živote nevidel. V to sa usmiala sa Rona.* Ronie, len tým, že vyštuduješ Rokfort, to neznamená, že hneď musíš odtiaľto odísť. Budeš mať kopec času si to tu prezrieť z väčšej hĺbky ( ).Neexistuje nejaká kniha napr "Dumbledorove cesty"? *Zasmiala sa nad tým názvom.* Po pravde, ani mne sa nechce veriť, že som už tretiačka. Budú mi chýbať školské časy, ale tak predsa len, keď si dospelá, máš tú slobodu, ktorú by si občas aj potrebovala, no nie? *S viditeľne zvedavým hlasom sa ho opýtala a prekrížila si nohy.* Zaujímalo by ma, ktoré sú tie miesta, ktoré už videl...

Vraj on sám tvrdil, že nikdy nevidel všetky miesta na Rokforte. *Zasnene sa zadíval do zeme, no potom sa vrátil do reality.* Ja však ani nebudem vidieť všetky. O pár týždňov sa končí školský rok a ja odídem z Rokfortu. Kto vie, čo so mnou bude... *Povedal smutne a pozrel sa Sarah do očí.* Bude mi to tu chýbať... *Priznal.*

*Súhalsila s ním. Ona bola vždy za dobrodružstvá najmä čo sa týkalo hradu a jeho okolia. Bola už na všelijakých miestach, ale niekde vo svojej hĺbke vedela, že niečo veľké ju ešte čakalo, ale kedy?* Áno, máš pravdu. Je tu nádherne. Ale chcem vidieť ešte veľa miest tu, ako si povedal ty sám. Myslíš, že niečo, teda niekde je niečo také, čo nevidel ani on sám? *Zvedavo sa ho opýtala. Verila, že niečo také existuje a hlboko by ju sklamalo, ak by to tak nebolo.*

*Spokojne si sadol vedľa Sarah a poobzeral sa naokolo.* Pekné miesto, však? Rokfort je taký záhadný... *Povedal s priškrteným hlasom a usmial sa.* Myslím, že keby celý život chodím po hrade, nikdy by som nebol na všetkých miestach hradu.. Ale raz by som chcel nájsť také miesto, o ktorom nevedel ani sám Dumbledore..

*Prižmúrenými očami, kedže dosť fúkalo si premeriavala všetkých naokolo. Nasadila si kapucňu, ale tá jej stále a stále padala z hlavy. Pozorne si prehliadala všetky detaily tohto pľacu. Zachvíľu začula kroky. Nič vláštne. No potom počul niečo ako výkrik, alebo také dačo. Niekto zvolal jej meno. Otočila sa. Zbadala ho. Potešia sa a vstala a ihneď ho objala.* Ronieeeee!! *Radostne vykríkla.* Teba by som tu teda noazj nečakala. Ale som rada, že si tu. *Vez to, ako to dopovedala vypustila Rona z jej náruče a sadla si späť na lavičku. Nechala miseto aj pre Rona.*

*Prechádzal sa po hrade a cestou si opakoval otázky, ktoré by mohli byť na skúškach.* Typické draky austrálie sú... *Zišiel po schodoch dolu, zašiel do prava, do ľava a zastal. Ocitol sa na nádvorí, ktoré bolo nabité akousi zvláštnou energiou. Posedávalo tu pár ľudí. Každého si pozorne premeral pohľadom, keď zbadal známu postavu.* Sarah!

*Kedže klubovňa bola opäť prázdna, ako obvykle, rozhodla sa ísť opäť prejsť na druhé poschodie, no nie už do tej knižnice, radšej.* Čo tu asi tak budem? *Povedala si nahlas sama pre seba a ocitla sa na mieste. Premieňajúce nádvorie. Bolo tu krásne a prá skupín ľudí. potešila sa. Konečne aspoň nejaká spločnosť. Snáď si tu nájde aj ona nejakú. pozdravila pár spolužiakov prvákov zo Slizolinu, ktorých poznala a sadla si na jednu prázdnu lavičku.*

* Ked povedal, ze uz ide prec, trocha uosmutnela. Zasa straca spolocnost po dlhom case. No nuc.* Tak ahoj, nápodobne * Usmiala sa. Ked jej zakýval, automaticky s bez akeho kolvek rotmyslania mu odkyvala. Chvilku tu este ostala opreta o fobtanku, ale samu ju to uz nudilo. Postavila sa na nohy, uz sa neopierajuc o fontankz a pomalym krokom sa vydala prec.*

*Prikývol a len sa na Charlotte znova pousmial.* Si chytré dievča. Teraz sa s tebou rozlúčim. Rád som ťa stretol Charlotte, určite sa ešte uvidíme.* Po tom sa len otočil a pomaly začal odchádzať do útrob hradu. Pred tým jej ešte zamával a kým zmizol, pootočil sa k nej a venoval jej posledný úsmev. Jeho ústami prešli slová, ktoré nemala ako počuť no ich význam už ostal jeho tajomstvom.*

* Pokrutila hlavou.* Nemozem.* Ked sa jej spytal ci mu neveri, chvilku porozmyslala, ale aj tak itvorila usta iba na orazdno. Pokrcila ramenami. Ved sa z nim poznala sotva hodinu a uz ho ma zaviest do skryse smrtozrutov? *

* Zvedavo sa na ňu pozrel. * Nemôžeš? *Zopakoval to, čo ona povedala a na chvíľku trocha sklamane zamľaskal. Musel sa však pousmiať, dlho mu nejaký sklesnutý výraz na tvári nezostal. * Neveríš mi? * Spýtal sa jej s nadvihnutým obočím. Nedivil by sa, skôr by sa potešil, že má pred sebou naozaj inteligentné dievča ktoré neuverí len tak niekomu len kvôli nejakým poklonám či kvetine, čo ani nebola kvetinou ale plevelom.

* Aj ona pokrcila ramenami. Ked povedal ze ho ma zaviest kde sa skryvaju atd. len zlahka pokrcila hlavou a potichucky povedala.* Prepac, ale...* Odmlcala sa.* Ja nemozem.* Pozrela nanho, ale v tom momente sklopila zrak. Bola aj zvedava co na to povie.*

Nie je to môj názor. Je to proste realita. *Pokrčil ramenom no následne sa len postavil* Tak, poď.. ukážeš mi kde sa skrývate. Rád by som prehodil pokec s tým kto robí tie pekné tetovania. *Uškrnul sa a vyhrnul si rukáv na pravej ruke.* Tu by sa to celkom hodilo, nemyslíš? *Spýtavo sa na Charlotte pozrel, možno až trocha pobavene. Neočakával nijak pozitívnu reakciu no mal pripravené argumenty.. a keby len jeden. Predsa len, bol to dobrý klamár. Dobrý klamár je dobrý rečník, dobrý rečník má dar presviedčať ľudí.. ak sa teda nechajú presvedčiť. *

* Pocuvala ho. Mal aj pravdu, ale ju to proste nejakym sposobom bavilo. * To je tvoj nazor * Uskrnula sa.* Nevedela somvze niekto moze byt aj takynze nema svoj oblubeny predmet.* Pozrela na vodu vo fontanke a zamyslene zvierala ruku v pästi. Usmiala sa.* No jasneee... ucen... * Sama nerozumela tomu co povedal,lebo myslou bola uplne inde.*

*Zamyslel sa. Popri premýšľaní sa prestal pozerať na "tento svet".. teda čumel do blba. V jeho oćiach bolo vidieť, že je mysľou niekde inde. Nakoniec sa však znova vrátil k sebe a mierne sa pousmial* Popravde, predmet ktorý by ma zaujímal tu neučia. Čierna mágia hmm, vieš obraňovať sa proti niečomu, to je .. blbosť. Obrana proti čiernej mágii, to je ten najnaivnejší názov aký som kedy počul. *Pošepol a v hlave sa mu vynárali obrazy jeho rodićov, ktorý tejto mágii holdovali. * Ako sa máme brániť proti niečomu, čo sami nedokážeme používať? * Pokrčil ramenami a ospravedlňujúco sa na Charlotte pozrel. * Teraz ma, nebaví v podstate žiaden predmet. Chcem sa dostať do vyššieho ročníka a získať prístup do zakázanej časti knižnice. Potom budem takým... samoukom, čo sa tejto čiernej mágii týka. * Uškrnul sa a štuchol Charlotte lakťom. * Potom ťa pokojne niečo naučím, každý veľký mág mal predsa nejakého učna haaa ? * Zasmial sa a očividne to nemyslel vážne, len ako také podpichovanie. Aj cez úsmev však už nepôsobil tak veselo, ako pred chvíľkou.

*Porozmýšľala.* Jednoznačne... *Chvíľku stíchla.* Obrana proti čiernej magii. *Uškrnula sa a pozrela naňho.* A čo tvoje najobľúbenejšie predmety? *Čakala čo odpovie a popritom myslela na všelijaké blbosti. Čo by sa ho spýtala potom? Nič jej nenapadala. Vzdychla si.*

*Len stiahol ruku a mierne pokrčil ramenom. * To je v poho, ja už niečo vymyslím táaak trebárs. Budeme sa baviť o úplných blbostiach, v podstate je všetko na svete jeden veľký omyl a hovadina no bez toho by to predsa len nebola sranda hmm ? * Zasmial sa a len sa oprel o fontánu vedľa nej. * Tak spusti, čo ty.. hm.. já neviem, trebárs.. ktorý tvoj predmet tu na škole, patrí k tým najobľúbenejším ? Poprípade čo by si sa chcela učiť? * Oči uprel na hrad, pri čom pozorne sledoval, keby sem náhodou niekto priśiel. Pravdepodobne by zmenil tému, aj keď sám netušil prečo. Táto bola predsa len celkom bezpečná.

*Usmiala sa. Terminátor,super.Keby terminátor... * Ani aj neviem čo povedať,asi prečo som ticho...? *Uškrnula sa. Keď k nej natiahol ruku,len naňho pozrela z otázkou v pohľade. Pokrčila plecami a ďalej naňho hľadela.*

No, tak to je za nami. * S úsmevom sa vystrel a trocha ustráchane si Charlotte prezeral. * Teraz pôsobíš ako terminátor. * Napodobnil jej postoj s rukami prekríženými na prsiach, nasadil sklenený výraz alá robot, ktorý Charlotte rozhodne nemala a trocha si odkašlal. * Prišiel som z budúcnosti, zabiť tú.. ehm.. * Hrdinská póžička bola fuč rovnako, ako sa v ňom objavila a on sa znova len zasmial. * No, preháňam. To je jedno. Len ma nenapadá čo by som mal povedať.. prepáč. * Poškrabal sa vo vlasoch a len k nej načiahol ruku, tento krát to bolo skôr také priateľské gesto. Nebol to ten typ natiahnutia ruky, ktorý sa podáva pri pozdravoch, skôr keď chce niekto niekoho niekam viesť.

*Keď niekde kráčal a následne odtrhol kvet,konkrétne púpavu a zasa k nej prišiel,nemohla sa neusmiať.* No... *Začala niečo hovoriť,ale zadrhlo sa jej to v hrdle. Keď jej podával tú púpavu zmohla sa len na úškrn.* Ale no ták... *Povedala trocha...ivným hlasom a sama sa nespoznávala.* Aj ja som len človek. *úškrn jej tentorkát nezmizol z tváre. Púpavu si zobrala do ruky Pane bože.. Tá poklona nemusela byť.... Prekrýžila si ruky na prsiach a sledovala Kennyho.*

* S povzdychom sa obzrel po svojom okolí, až kým na dvore nezbadal nejakú, púpavu.. alebo čo to bolo za kvet. Podišiel k nemu a odtrhol ho aj zo stonkou. Následne znova kráčal ku Charlotte. * Priznávam, nezačali sme práve najlepšie, teda.. ja som nezačal práve najlepšie. * Prikývol a následne vystrúhal dokonalú poklonu s nastrčenou rukou, ktorou Charlotte podával danú kvetinu. * Tak to skúsim ešte posledný krát. * Šepol pre seba a zdvorilo sa na Charlotte pousmial. * Je mi ľúto že som v okolí nenašiel kvet, ktorý by bol hodný vašej krásy slečna. Moje srdce bije radosťou že vás spoznáva. Kenny Stark k vašim službám. *Nevyzeralo to, že by mal nejaký naozajstný problém s predstavovaním. Bol klamárom, najlepším klamárom za akého sa kedy on sám považoval. Toto bola dokonalá poklona, ako keby sa spolu s Charlotte nachádzal na nejakom šlachtičnom dvore a on tam prišiel ako hosť. Nečakal, že by ju mohla pochopiť no nádej umiera ako posledná. Stále si to mohla vyložiť zle. To predsa len nikto nechcel.

* Zmiernila pohlad. Ked spomenul jedno, kyvla hlavou na nesuhlas.* Ani nie.* Stale hovorila cez stisnute zuby a sa nevedela preco. Pomaly, velmi pomaly sa ukludnovala. Zhlboka sa nadychla a svoju ruku ktoru doteraz dlrzala za chrbtom dala vedla tela.*

*Pobavene si Charlotte prezeral.* Neber to osobne, proti tebe nič nemám. Ani proti vám. * Pokývol hlavou a len nadvihol ruky na znak, že nemieni zaútočiť či spraviť nejakú podobnú hlúposť. * Nebudem riskovať, že mojich fotrovcov zabijú kvôli tomu, lebo ich čierna ovečka rodiny prezradí identitu jedného z vás. * Žmurkol som na ňu a následne sa pozrel niekam do diaľky. * Nemáš chuť na niečo k jedlu ? Stavím sa, že sa tu dá niekde najesť aj keď navzájom fakultné miestnosti navštevovať nemôžme. * Navrhol a znova sa len príjemne usmieval. Nevyzeralo to tak, že by mal nejaké zlé úmysly. Teda zlé ako pre koho. Nebol nervózny, nemračil sa, netriasol sa.. vlastne sa správal, ako keby sa rozprával z jedným zo svojich dobrých priateľov.

* Snazila sa vytriast ruku z jeho zovretia. Akonáhle jej pustil ruku rychlo si ju dala za chrbat. O co mu ide?! . Nebolo jej nic jasne. Ked uvidel smrtozrutske znamenie, zase sa jej zaleskli oci a odvratila zrak. Rozmyslala co urobi. Na nic sa nezmohla. Zase nanho pozrela prenikavym pohladom, akoby ho chcela svojim pohladom prepichnut. Len pokrutila mierne hlavou a stale nanho pozerala.* Zúfaly? * Povedala tentokrat cez stisnute zuby, takmer jej nebolo rozumiet.*

*Ako pocítil, že sa dotkla jeho ruky, nepustil ju. Zovrel svoje prsty okolo jej dlane, zatiaľ čo druhou rukou vyštartoval k jej rukávu.* Tiež ma mohlo napadnúť, pozrieť sa ti na odznak ale keď.. vy dievčatá to máte na partiách na ktoré keď sa mi chalani pozeráme, tak to považujete za niečo divné. Aspoň podľa mamky. * Uškrnul sa a svoje oči uprel na jej vyhrnuté predlaktie. Po tom ju jednoducho pustil. Zložil ruky späť do vreciek na hábite a pozornejšie si Charlotte premeral. * Nevedel som, že sú taký zúfalý a priberajú ľudí z inej fakulty, ako slizolinu. * Toto povedal šeptom, aby ho nikto iný okrem Charlotte nemohol počuť. Veľavýznamne sa na ňu zapozeral a len čakal, či mu vrazí.. alebo ho zabije, alebo kto vie čo všetko.