Kabinet Caleba Davida Richardsona

*Bola naštvaná. Najradšej by vykopla dvere a išla tam. Čo o je za prístup? Akože nech si ona hovorí naj kamarátka koľko len chce. Nechcela si ani pomyslieť na to, čo si v duchu myslela. Aby sa tam oni...OCH! Buchla do dverí, aby aspoň vedeli, ako ju to naštvalo a odišla do nemocničného krídla. Nech si Ann nemyslí len za to, že je ona mladšia, že ju neurazí jej správanie. Bože! Utekala až na 3. poschodie.*

*Sedí v krídle a čaká. Rozmýšľa, ako by si mohol skrátiť dlhú chvíľu a spomenie si na úlohy od študentov. Možno sa nebude vedieť sústrediť, no skúsiť to môže. Postaví sa a vyjde z krídla. Dúfa, že sa nestane niečo dôležité práve keď tam nebude. Ide do svojej kancelárie a všimne si Sarah.* Čo si to potrebovala? *opýta sa jej. Nebol si istý. Vojde do kabinetu a nechá otvorené dvere pre Sarah. Hľadá na stole úlohy, ale nevidí ich. Žeby ich zobral do spálne? Otvorí dvere, aby sa pozrel a na posteli vidí...* Ann? *potichu hlesne. Veľké brucho, s ranami na tele... Rýchlo sa otočí k Sar a jeho výraz je zvláštny.* Príď zajtra, dobre? *povie neprítomným hlasom a vojde do spálne zatvoriac za sebou dvere. Asi by mal byť študentom viac prístupný. Ale teraz nie. Pri Ann vidí ležať Nessu. Nie je si istý, či Annare spí alebo je omdletá.* Ann. *povie potichu a sadne si na kraj postele pohladiac ju po tvári. Prečo ju Nessa nevyšetrila? Čo sa stalo? Čo má robiť?*

*Vôjde a podopiera ju Nessa. Zbadá Sar.* Prepáč Sarinka, zajtra, dobre? *Vôjde do spálne.*

*Nestihla sa ani spamätať, a už odcházali.* Hej, poviete mi aspoň, ako sa má Ronie? *Skríkla na nich, kým nezaliezli úplne niekde inde, než ich chcela mať. Pane bože! Ann už u neho aj spáva. Naozj nechutné. Áno, aj ona má chalana, ale to predsa nič neznamená. Čo ak je tehotná? Musí sa s ňou čo najskôr porozprávať, inak to nepôjde. Sada si tam na lavičku, pretože chce počkať, kým sa dve holubičky vrátia z raňajok. Neodíde odtiaľto, kým si neprehovorí s Ann.*

*Zbadá Caleba. Nenechá Sar ani poriadne sa nadýchnuť a hneď prehlási.* Sarinka maličká, nehnevaj sa, my sa ideme teraz akútne naraňajkovať, nevládzem bez jedla poriadne ani rozprávať, nieto ešte premýšľať, veď vieš. *Žmurkne na ňu a už ťahá Caleba preč. Po ceste na ňu ešte zakričí.* Prídeme za tebou neskôr! *Potiahne Caleba ako to má vo zvyku a už sú na chodbe.*

*Stojí vo dverách medzi kabinetom a spálňou a nakúka, kto ho prišiel navštíviť. To je asi prvý človek. Podíde k Ann a usmeje sa na Sarah.* Áno? *povie s úsmevom. Je mu stále zvláštne, že sa poznajú. Keďže mu Ann príde tak iná, záhadná a nie z tohto sveta, že sa čuduje každému jej spojeniu s týmto svetom. Nuž, bude si musieť zvyknúť.*

*Otvorí dvere a dych jej vyrazí pohľad na Sar.* Ahoj Sarinka, čo tu robíš? *Milo sa jej opýta.*

*Už bolo ráno a ona sa prechádzala po druhom poschodí. Chcela sa ísť opýtať pána profesora Richardsona, či vie, kde a ako sa má Ron, kedže chodí s Ann. Stále sa jej to zdalo nechutné, kedže počula klebety, že profesor chodil s nejakou inou profesorkou, no tú ona ešte nepoznala. Zaklopala na dvere jeho kabinetu a čakala na odpoveď. Nikto sa nehlásil. Zaklopala ešte raz a čakala tam, za dverami.*

Bolí ma celý človek a hlavne som už unavená. *Povie ubolene a zívne si. Nie je síce v takom zlom stave že by s ňou nemohol vôbec hýbať, ale to si nechá pre seba. Páči sa jej ako s ňou ide Caleb opatrne. *Vieš ako vyzerá alchemylka? Je to taká malá rastlinka.* Rozpráva mu po ceste.* Spravil by si pre mňa ešte niečo? Rastie všade okolo Rokfortu. Nemohol by si mi ísť ráno pozbierať rosu z nej? Dosť by mi to pomohlo. *Povie potichu, stále ubolene a v duchu sa uškrnie. Caleb určite nevie, že rosa z alchemylky sa používa na krásu, nie na bolesť. Ale to si zatiaľ chce nechať tiež pre seba.* Samozrejme že ti pomôžem. *Znova sa usmeje a otvorí kľučku hneď ako dorazia ku dverám do spálne.* A... nechcem byť zlá, ale tie dvere opraviť jednoznačne musíš! *Uškrnie sa.*

Čo ťa bolí? *opýta sa jej zvedavo. Veď sa snažil tak jemne ju zodvihnúť! Pomaly sa vyberie z nemocničného krídla a snaží sa, aby pocítila čo najmenší pohyb. Jedno poschodie snáď zvládne. Pri chôdzi sa sústredí na to, aby s ňou nijak nepohol, tak ani nemá potrebu rozprávať. Keď zídu (zíde) po schodoch, zamieri k dverám svojho kabinetu. Odsunie ich nohou. Dvere sú pokazené a práve sa ich chystal opraviť. No ešte sa k tomu nedostal a teraz je celkom rád. No keď príde k dverám do spálne, pozrie na Ann.* Budeš mi musieť pomôcť. *uškrnie sa a pozrie na kľučku.*

Obdĺžniková miestnosť s poličkami s knihami pri stenách a stolom v strede. Za stolom je jedno veľké okno a na ľavej stene sa nachádzajú dvere, do súkromnej časti profesora.