Chodba

*Celú cestu sa snaží nezatvoriť oči. Neobzerá sa vôkol. Len sa trocha strhne ako začuje prudký náraz. Počula ho minimálne 3x silnejšie ako bol v skutočnosti. Cíti ako ju Caleb položil na posteľ. Uľavilo sa jej, no už nevládala držať oči pootvorené. Zavrela ich. V tom okamihu sa začalo diať niečo čudné. Tisícky malých stvorení klopali až priam búchali na okná ktoré boli nepriepustne utesnené proti dažďu a vetru. Vonku bola hrozná búrka.*

*Všimne si na jej hlave menšiu ranu, z ktorej jej pramienkom tečie krv. Pozerá na ňu a odhodlá sa ju zobrať do krídla. No ona pootvorí oči. Pohľad do nich mu do tých jeho nahná hrôzu. Čo sa jej stalo? Prosím, nech to nie je nič vážne! Bojí sa o ňu.* Ann. *povie jemne, snažiac sa zakryť ten strach o ňu. Krídlo. Krídlo? Jej krídlo? Či... Nemocničné! Myseľ mu nedokáže pracovať normálne. Nie, nech sa nechytá za brucho. To nemôže. Opatrne ju chytí do náručia a postaví sa s ňou. Uteká až do Nemocničného krídla a snaží sa moc ňou netriasť. Príde ku krídlu a nohami rozrazí dvere. Je mu jedno, či toho chalana zobudí alebo nie. Vlastne si na neho ani nespomenie. Ann jemne položí na posteľ a pohladí ju po tvári.* Čo mám robiť? Och, čo mám len robiť? *pýta sa bezmocne a bezradne sa obzerá po krídle. Akoby čakal, že odpoveď mu vyskočí spod jednej z postelí.*

*Pootvorí oči. Miesto krásnych modrých očí, má teraz oči celé podliate krvou.* Cal... *Snaží sa hovoriť.* Krídlo... *Dúfa, že Caleb pochopil čo od neho chce. Nemocničné krídlo. Chytí sa za brucho, ale nevraví už nič. Točí sa jej hlava. Asi odpadnem. Snaží sa nezatvárať oči.*