Chodba

*Rozosmeje sa na jej nadšení.* Budem! *zvolá za ňou aj keď si nie je istý, že ho ešte počuje. Sám sa vyberie do svojej pracovne, aby si na seba dal niečo viac formálnejšie.*

Super! *Celá nadšená vykríkne a v tom sa zamyslí. Ako vedel, že sa chcem ešte vychystať? Ale veľmi rýchlo jej tá myšlienka vyfučí a už uteká a len spoza roha ešte zakričí* Čakaj ma taaaam!

*Rozbehne sa za ňou a s obdivom sleduje, ako papier zachytí. Keď číta, chce ísť nad ňu a pozrieť sa čo to je, no už mu papier podáva. Párty?* To prečo tam akože ešte nie sme? *opýta sa nespokojne a zasmeje sa. Koncoročný ples! Jasné. Ako mohol zabudnúť?* Stretneme sa tam? *nadvihne obočie s úsmevom. Určite sa bude nejako chcieť pred tým vychystať.*

Jasné, tak hore *Celá nedočkavá beží po chodbe, keď jej zrazu niečo preletí okolo hlavy. Rýchlo sa obráti, samozrejme ladne ako víla a papier zachytí. Zastaví sa. Zvraští obočie a zamyslene číta. Dvihne hlavu a podá papier Calebovi* Dnes je nejaká párty vo Veľkej sieni? *Začudovane sa na neho pozrie*

*Poteší sa jej nadšeniu. Ani ona nevie. Nevie prečo, ale má pocit že budú blúdiť dlho. Nechá sa ťahať a nadšene sa usmieva.* Možno áno, možno nie. *uškrnie sa na jej žiadosti naučiť sa niečo.* Asi poďme hore. *ukáže pobavene na schody a trochu ju potiahne aby zastala.*

To by bolo super! *Nadchne sa ako malá* Akurát netuším kadiaľ tam ísť. Inak mám hviezdy veľmi rada, až tam budeme môžeš ma o nich aj niečo naučiť *Žmurkne na neho a vykročí. Netuší kam, ale snáď tam nejak trafí. Len sa usmieva a ťahá ho za ruku.* Tak poď!

*Zasmeje sa. Kým tá hra bude vyzerať takto, tak bude spokojný. Pri jej úsmeve sa aj jeho pery roztiahnu do širokého úsmevu. Tak rýchlo ako ona si ho z tváre zmazať nedokáže, ale keď mu dojde čo ide spraviť, pousmeje sa trochu inak. Spokojne, šťastne... Bozk jej opätuje a pritom mu ruka zablúdi do jej vlasov a druhou si ju k sebe pritlačí ešte viac. Nie, nie, žiadna hra.* Čo takto vyliezť na jednu z tých vysokých veží? *opýta sa jej potichu, keď sa od nej o kúštek poodtiahne. Je si istý, že z veží je úžasný výhľad na hviezdy. Akurát nevie ako sa tam dostať.*

*Oči sa jej v sekunde rozžiaria ako jej Caleb povie zdôraznené na teba. Odľahlo sa jej. Usmeje sa a začne sa škeriť.* Áno, hra! *Potmehúdsky prehodí očami a odtiahne sa* Nepáčila sa ti? *Znova mu venuje jeden z najväčších úsmevov aké vôbec dokáže, ale hneď jej z tváre zmizne, pretože mu okrem úsmevu venuje jeden skutočný bozk. Toto už nie je hra. V duchu sa úprimne pousmeje, zatvorí oči a chce si tento okamih vychutnať.*

Snáď prehovoria. *povie kludne. Aspoň niekto musí vedieť čo sa stalo. Ale asi treba trochu počkať, kým sa spamätajú zo šoku. Jej otázka ho prekvapí. Gabrielle tam bola?* Eh, ja neviem. *povie potichu. Asi sa za to cíti zle. Ale má na to predsa vysvetlenie.* Bol tam rozruch. Strašne som ti chcel pomôcť, veľmi som sa neobzeral. *uškrnie sa nevinne. Jej nasledujúce slová ho prekvapia.* Takže hra, hej? *preveruje si, ale pýta sa to pobavene. Ani nevie kedy on naposledy niečo nerobil len ako "hru". Na jej návrh, že mu nebude brániť vrátenie sa k nej nepovie nič. Iba mierne pokrúti hlavou a počúva ju ďalej. Keď mu povie, prečo vlastne bola na jej líci slza, jeho výraz sa zmäkčí. Keď vidí, ako ju to dojalo, čo to pre ňu znamenalo a že znovu jej vyhŕkne slza... spravil toľko málo, ale pritom tak veľa.* Pšššt. *privinie si ju na hruď ako dieťa a začne ju čičíkať.* Budeš si musieť zvyknúť, že v nasledujúcej dobe budem len na teba čakať častejšie. *povie jej s úsmevom. A slová "na teba" zvýrazní. Áno, už to tak vyzerá.*

No, áno, čo sa tomu chlapcovi stalo, samozrejme okrem toho krvácania myslím. Veď na tom druhom bolo vidno že zjavne všetko nie je v poriadku. A Sar? Ooou Sarinku poznám od malička. Netušila som, že je tu, v Rokforte, videla som ju len teraz po prvýkrát na škole. Mňa by skôr zaujímalo... Nestála náhodou pri dverách vo Veľkej sieni tá tvoja frajerka? *zvážnie a hlboko sa zamyslí, bol tam taký rozruch, že to nevie presne* Pozri, prepáč ak som sa zamiešala do niečoho do čoho som nemala, brala som to najprv len ako hru, nechcela som vám ublížiť, ale úprimne.. Keď ty si bol taký sladký a ja mám na to slabosť. *uvedomí si, že to znelo akoby bola nejaká pobehlica tak sa to snaží rýchlo napraviť* Išlo len o to, že som myslela, že sa jej páčiš a že sa nenechá, ja by som v momente dala pokoj. Lenže keď ti ukázala ten prostredník. No asi ťa tak rada nemala ako to naoko vyzeralo. Ale ak sa chceš k nej vrátiť....*zosmutnie* Ja ti v tom brániť nebudem, viem že som to pokazila ja. *nachvíľu sa odmlčí* Áno, mám problém s tebou, pretože už to ani zďaleka nie je hrou. *pozrie sa zahanbene* Nemyslela som si, že budeš taký fajn, bola som šokovaná ako som ťa tam zbadala. Nikto to pre mňa ešte nespravil. Vždy keď niekomu pomáham, či liečim ho sa nahrnú ľudia. Ale ani jeden nie za mnou. Vždy sa raneným. A keď som sa otočila, ty si tam bol zrazu pre mňa. Čakal si na mňa a ja... *Znova jej vyhŕkne slza, nevie už pokračovať, lebo by sa asi rozplakala ako malé dieťa*

*Poteší sa a pobozká ju do vlasov.* Čo? Ten chalan? A odkiaľ vlastne poznáš Sarah? *opýta sa zvedavo. Aj on tu chce niekoho poznať. Začne mu objasňovať situáciu a on na ňu pozerá. Nemusí. Ale napriek tomu je rád, že to robí. Nakoniec sa zatvári prekvapene.* So mnou? *opýta sa. Žeby jej vadilo že tam za ňou prišiel? Ale veď ako sa jej rozžiarili oči! Mierne zneistie. Stále ju drží blízko pri sebe, ale jeho stisk sa mierne uvoľní.*

*Drží sa ho ako kliešť. Žiadna víla ani polovíla ani nič podobné nemajú radi tmu v uzavretých priestoroch, veľmi sa boja, vrátane nej. Caleb ju vzápätí uistí, že sa báť nemusí. Odľahlo jej trochu, ale nepustí sa ho ani náhodou. Vybehne s ním na chodbu, je rada , že sa tam dostali v poriadku a ani si nestihne uvedomiť čo sa vlastne stalo, už si ju Caleb stiahol k sebe* Áno, oveľa lepšie *Pritisne sa k nemu ešte viac a ak by bola mačkou, určite zapradie* Čo to malo celé znamenať? Asi si budem musieť pohovoriť so Sarou*Nahlas sa zamyslí* Ale až neskôr *Konečne sa usmeje a opäť má tú hravú iskru v očiach* Vieš Caleb... mne nerobí problém niekomu zachrániť život. Mám problém s niečím úplne iným. *Má potrebu mu trošku objasniť tú slzu, veď určite si ju musel všimnúť* Ja mám vlastne problém s tebou. *uškrnie sa*