Soviareň

*Rýchlym behom vošiel sem, do soviarne. Toto bola asi druhá miestnosť na Rokforte, kde určite nájde pokoj. To jedno však obsadila Char - klubovňu. On však prišiel do soviarne a posadil sa na malý schod. Skryl si hlavu do dlaní a chvíľu premýšľal, čo sa na tej chodbe vlastne stalo. Chvíľu mal pocit, že je to strašné, potom, že je to úžasné a teraz zase - strašné. Prečo Char utiekla? Čo urobil zle? Nevedel. Premýšľal o tom, čo bude teraz robiť. Asi nejhioršie na tom bolo, že boli z jednej klubovne. Budú sa stýkať. On potrebuje čas. Na premýšľanie. Čo ďalej a tak. Vytiahol si hlau z rúk a pozrel sa na sovy. Uvidel tú svoju.* Oliver. No poď sem ty môj. *Usmial sa a napodobnil sov zvuk a privolal Olivera.*

*Nakŕmi jej sovu a ešte sa tu trochu obzrie. Mala by si ísť pospsať, už je dosť unavená. Vyšla zo soviarne a po schodoch prešla až do prízemia-do klubovne.*

*Z veľkej siene utekala až sem. Nevedela, prečo zrovna na 5. poschodie, no pri tom behu ani nevnímala. Došla až sem a stále sa triasla. Mala pocit, ako by mala absťák, ničo také. Predtým tá triaška ubudla a keď sa pozrela na tú kávu, dostala ju znova. Asi som sem nemala chodiť... Pomyslela si, keď si uvedomila, že je v soviarni. Rovno pôjde nakŕmiť jej Jacka, ak je vôbec tu a nepoletuje niekde vonku. V tom ho zbadala na jeho obvyklom mieste.* Ahoj Jacky. Tu máš, len jedz. *Nastrčila pred neho ruku, kde mala nasypané jedlo pre sovy. V tom ju Jack kúsol.* Au! Jack! Toto už nikdy neurob. *Vykríkla, aj keď vedela, že jej Jack vôbec nerozumie.*

* Potom si spomenie,že mala niečo na pláne. Usmeje sa a rýchlo ,takmer nezrozumiteľne povie.* Eh... ja musím ísť,mám ešte niečo na práci.* *Povie a pozrie prv na Lukasa a potom na pani pofesorku. * Tak ahojte. *Uškrnula sa a ihneď vytrielila preč.*

*Usmeje sa.* Ja som Charlotte. *Povie v krátkosti.*

*Keď ho to dievča buchne, kvalitne sa na tom zasmeje. Ona v jej veku tiež mlátila chalanov. Proste jej to robilo dobre. Uprie pohľad na toho chalana. Postaví sa trochu na špičky, aby mu videla priamo do očí.* Určite si to tak nemyslel? *Opýta sa ho. Potom prestane pozerať len naňho, ale na oboch.* Mimochodom mohla by som vedieť, ako sa voláte? *Opýta sa ich a pousmeje sa.*

Auu! *Povedal ,ke´d ho Charlotte silno udrela do ramena.* Ty prestaˇ! *Povedal jej a obrátil sa na profesorku.* Prepáčte,ja som to tak nemyslel... *Povedal jej stále si šúchajúc rameno rukou od bolesti.*

*Usmiala sa. Keď Lukas povedal ,že vizerá staro ,Charlotte doňho silno buchla plecom a povedala mu potichu.* Prestaň! *A Pokrútila hlavou.*

*V duchu sa smeje nad tými dvoma. Nevie, či sa im má priznať alebo či ich má trápiť ďalej. Ale keď ten chalan jej povie, že vyzerá staro, to ju dobre naštve a rozhodne sa teda, že nejako nenápadne vyklopí pravdu.* V pohode slečna. Ľudia ma často nevedia zaradiť. *Usmeje sa na dievča, no potom nahnevaným pohľadom pozrie na chlapca.* A ty, ak mi nechceš dať niekoľko papierov s vetou *urobí úvodzovky*"Nebudem drzý." tak by som sa radšej správala na tvojom mieste milo. *Žmurkne naňho a jedným kútom úst sa usmeje.*

To vyzerám až tak staro... Opakoval si to a potom s úškľabkom na tváry povedal.* Áno,vyzeráte. *Až potom si uvedomil čo povedal.*

*Zarazí sa.* No nie... len ja neviem či ste/si profesorka ,alebo študentka. *Uškrnie sa.*

*Len si prezerá miestnosť a sovy, ktoré sú v nej. Keď však sa jej obe decká pozdravia Dobrý deň", len sa uškrnie. Nie je zvyknutá, že sa jej niekto len o pár rokov mladší zdraví takto. No bude si musieť na to zvyknúť, keďže aj týchto dvoch bude pravdepodobne niečo učiť. Hlavou sa jej však prebehne myšlienka, že by ich mohla zmiasť trochu. Usmeje sa nad svojím plánom a otočí sa k tým dvom.* To vyzerám až tak staro, že sa mi musíte zdraviť tak, ako ste sa mi pozdravili? *Milo sa na nich usmeje a žmurkne na nich.*

Charlotte... *Pov edal si potihu. Usmial sa. Keď sa Charlotte niekomu pozdravila ,obrátil sa všimol si tiež nejaké dievča. Keď sa pozdravila aj Charlotte tak je slušnosťou,že sa pozdraví aj on. Len neveedel či povedať ahoj,alebo Dobrý deň. Vrhol sda na tú slušnejšiu verziu.* Dobrý deň.

*Hladkala Torry po krídlach. Jej sa to páčilo. Usmiala sa. Niekto do soviarne prišiel,nejaký chalan. Začal niečo hovoriť...* Nič, sa nedej,len sa... zľakli. *Povedala a na tváry jej pohrával milý úmev. * Ja somCharlote Alexie.... *Povedala prvé ve svoje mená,nech si vyberie ,ako ju bude volať.* Čiže ahoj Lukas. *Uškrnula sa. Do soviarne prišiel ďalší človiečik. Usmiala sa. Ani sa im neprihovorila,ale nevadilo jej to. vyzerala staršie ,ako oni. Nevedela či to bude nejaká študentka,alebo maldá profesorka,ale pre istotu sa pozdraví zdvorilejšie.* Dobrý deň. *Povedala dievčaťu,čo vošlo do soviarne. Usmiala sa.*

*Prechádza sa po hrade sám. Bolo tu tak mrtvo,a nechápal prečo. Asi preto lebo sa dnes neučilo,tak všetci niekam šli... Prestal sa s tým už zaoberať a len mykol plecami. Začal rozmýšľať úplne o iných veciach,že kde by mohol ísť on. Nechcel byť na hrade sám,no aspoň v takom tichu... keď ho zrazu z rozmýšľania vytrhol buchot krídel,alebo niečo také. Zastavil sa pri soviarni a v tej chvíli sa všetko ukľudnilo.* Čo sa deje? *Spýtal sa potichu sám seba a vošiel dnu. Uvidel tam nejaké blonďaté,neznáme dievča. * Ahoj,deje sa niečo? *Spýtal sa. No potom to vyzeralo tak ,že sa tu momentálne nič nedeje. * No,inač som Lukas... *Predstavil sa,aby to nevyzeralo divnejšie ,ako to bolo. Usmial sa.*

*Prechádza sa o hrade a všade hľadá soviareň. Došla na piaté poschodie a hneď prvé dvere otvorí. Bola v soviarni. Bola tam hromada sov,školkých ale aj sovy študentov. Medzi nimi hneď spoznala svoju sovičku Torry. Bola to sova pálena. Hneď k nej pribehla.* Ahoj Torry! *Povedala dosť hlasno. Až potom si všimla,ako hlasno to povedala. Ostatné sovy od strachu sa strašne vyľakala a mávali krídlami. Konešne sa upokojili a s imi aj Charlotte. Zobrala si Torry na ruku. *

Dúfam.. *Usmeje sa a keď bolo počuť Alicine posledné počuteľné kroky, aj Ron sa pobral preč. Do klubovne. *

Neboj sa.. Ona sa objavi. *Pousmeje sa. Ale ked mu v hlase zapocuje nieco co tam nebyva pride k nemu a slabo ho objime. *Ja ta chapem.*posepne mu. No nakoniec vytiahne prutik namieri ho na dvere a mavne nim, cim zrusi kuzlo. Strci si ho spat do vrecka a pri dverach sa nanho obrati. *To bude v pohode.*povie normalnym hlasom akoby sa o smrtozrutstve ani nehovorilo. Odide ,zavrie dvere a necha ho tam stat sameho. Pomaly schadza dolu po chodoch.*

Morganu v poslednej dobe vôbec nevýdavam. Dúfam, že sa jej nič nestalo. *Povie trochu sklamane a v hlase mu bol znieť strach.*

*Pozrie na nho a vrati mu usmev. *A nemusis sa bat, zeby som sa prezradila. Za zivot som sa uz naucila klamat... Mozes sa na mna spolahnut.*nahodi svoj typicky uskrn.*Ano.. Zatial mame neobmedzene moznosti.*Dokonci a nebadane sa pousmeje.*

*Nedáva najavo svoje nadšenie.* Dobre.. Som rád, že aspoň ty si dostala rozum. *Usmeje sa.* Ale, aby si nevzbudzovala podozrenie, chovaj sa tak ako doteraz. Smej sa, pomáhaj ľuďom, no tak-či onak, raz to vypukne a bude válka. Musíme si získať čo najviac ľudí, kým máme možnosť zostať na Rokforte. Máme tu neobmedzené možnosti.

*Pocuva ho a nijak nedava najavo ze ju to prekvapilo. Otoci sa spat ku oknu a jemu chrbtom. Chvilu mlci a premysla. No nakoniec sa rozhodne.*Dobre... Aj tak za chvilu odchadzam... A myslim ze Temnota by mala mat znova volnu ruku...Ak mam pravdu povedat nikdy som nechcela byt ta dobra.*uskrnie sa ,no stale mu je obratena chrbtom.*

Áno, ty to nepovieš, ale ak použijú Veritaserum, tak... *Zamyslel sa.* to je jedno.. Ja s Morganou sme našli... *Priklonil sa k nej a hovoril úplne potichu, aj keď použil kúzlo...* ...Tajomnú komnatu a spravili sme si tam základňu.. Stali sa z nás smrťožrúti. Pridáš sa k nám? *Diabolsky sa usmial.*