Chodba na 1. poschodí

*Páči sa mu jej reakcia na to, čo urobil. Konečne uvidel to, čo chcel uvidieť. Vidí, že nevie čo robiť.* Jedna-nula pre mňa? *uškrnie sa a pustí ju. Odteraz bude v strehu, keď bude vidieť že znova sa chce odkotúľať.*

*Toto dievča je úplne iné ako tie, čo spoznal pred tým. Je... nepredvídateľná. Najprv ho pobozká, potom z neho robí debila a teraz mu posiela vzdušný bozk. Tvári sa, že bozk zachytí a dlaň si priloží k lícu. Rýchlo sa prisunie k nej a chytí ju za pás.* Teraz už nikam neodídeš. *žmurkne na ňu a čarovne usmeje sa.*

*Stále čumí na ten strop, no už sa neovládne a znova vybuchne smiechom. Otočí hlavu smerom k nemu a svoje BLOND vlasy si dá preč z tváre.* Áno ,robí mi to radosť. *Znova vybuchne smiechom, žmurkne naňho a pošle mu vzdušný bozk.*

*Keď sa od neho odgúľa on pregúli očami. Toto dievča mu to robí schválne, už sa rozhodol.* Robí ti radosť robiť mi napriek? *zasmeje sa, ale zostane sedieť na mieste. Pozerá na jej tvár, ktorú ohraničujú husté blond vlasy //ach // . Je krásna.*

*Je prekvapený čo spraví. Toto dievča je šibnuté. Tiež sa začne smiať, ale skôr nechápavo. Nevie ako ju má brať. Či si z neho robí dobrý deň alebo je prirodzená.* Mne je pohodlne aj tu. *povie šibalsky a prisunie sa úplne k nej.*

*Stále sa smeje ako taký retard. Nevníma vôbec jeho slová, ale len svoj nekonečný smiech. Po dlhom čase sa dosmeje a zamyslí sa nad jeho slovami. Pozrie na parapet, na ktorý ukázal a znova sa začne smiať.* Tak to by si ma tam najprv musel dostať. *Znova sa začne rehotať,ľahne si na zem a čaká jeho reakciu.*

*Keď mu začne hladkať brucho, prekvapí sa, vyvalí na ňu oči a chvíľu nevie ako reagovať. Keď sa začne smiať, odľahne mu a začne sa smiať tiež. Sčasti na tom, čo spravila ale aj na tom, ako sa ona smeje. Keď sa dosmeje, pozrie na ňu.* Chcel som, aby sme si sadli tam. *ukáže na parapetu pri okne.* Ale keď viac preferuješ zem... *povie nedokončeným tónom a zloží sa na zem pri ňu.*

*Len nadvihne jedno obočie a pregúľa očami.* Tsss. *Vyjde jej z úst a potom sa znova zasmeje. Len pokrúti hlavou a začne mu hladkať brucho.* Snáď ťa to bruško veľmi nebolelo. *Stále mu hladká brucho a teraz vypukne do takého smiechu, že sa jej až podlomia kolená, padne na zem a rehoce sa ako taký idiot.*

*Zasmeje sa aj on.* Tak podľa mňa od toho nemáš až tak ďaleko, keď padáš po schodoch a namiesto nej trafíš moje brucho. *podpichne ju a uškrnie sa. Začína sa cítiť zle, keď ju necháva stáť, keď ju bolí noha. Ale povie si, že ešte chvíľu počká.*

*Znova sa len zasmeje nad jeho odpoveďovou otázkou. Rada provokuje iných ľudí, no teraz ju to extrémne nebaví. Teraz nemá čím provokovať. Potom sa naňho pozrie a vydýchne.* Snáď nie som slepá videla som to. *Znova sa zasmeje, tentokrát až tak, že vidno všetky jej dokonalo biele zuby.*

*Pozrie na ňu s nadvihnutým obočím ako na blázna.* Nevidela si čo tam hentá robila? To sa ma pýtaš vážne? *opýta sa a rozosmeje sa.* Nie, nie, nie. *energicky krúti pobavene hlavou.*

*Jeho otázke nepochopila práve najlepšie. Snaží sa nad ňou premýšľať, no nič jej nenapadne. Aby nebola ticho tak sa ho opýta prvú vec, ktorá jej napadla.* A prečo si s tým ... *urobí úvodzovky* ... neznámym trápnym dievčaťom neostal? *Provokačne sa opýta a uškrnie sa.*

*Zatiaľ jeho prosebný pohľad platil na všetky, prečo na ňu nie?* Tak sa ťa opýtam na rovinu. *vyhlási. Možno aj toto je spôsob, prečo ho priťahuje. Už od prvého pohľadu cítil, že je iná.* Čo takto si tu sadnúť a neponáhľať sa do klubovne, len kvôli neznámemu trápnemu dievčaťu? *opýta sa jej. No dobre, možno to až tak narovinu nebolo. Ćarovne sa na ňu usmeje a žmurkne na ňu.*

*Len sa uškrnie. Keď však nahodí prosebný výraz tak sa zasmeje a párkrát pokrúti hlavou.* Nie, nie na mňa to neplatí. *Odpovie mu a začne sa smiať. Potom naňho pozriea vraví.* Navyše už mi je dobre takže... *Ani nedokončí a len naňho žmurkne.*

*Sklame ho jej odpoveď.* A aspoň sadnúť si nechceš? Kým ťa to trochu prebolí. *usmeje sa. Čo nevidí ako sa snaží? Alebo sa s ním len hrá? Zažmurká na ňu a nahodí prosebný pohľad.*

*Ako si tak kráča svojou kuľhavou chôdzou do klubovne veselo sa usmieva. Dala pusu (zatiaľ) najkrajšiemu chalanovi, ktorého videla. Síce nie je zvyknutá dávať každému pusinky no on stál za to. A dôrazne k tomu prispelo aj to, že tá sliepka ho tam balila ako baliaci papier. No tak Maria veď s ním nič nemáš. Prebehne jej hlavou. Ale aj tak to stálo za to. V rozmýšľaní ju však preruší známy chalanský hlas. Trochu sa začervená, no rýchlo si zahryzne do pery aj do líce a otočí sa tým smerom, odkiaľ išiel hlas. Zbadá Aidena a len tak naňho čumí. Po pár sekundách mu odpovie.* Nie netreba. *Odpovie a usmeje sa naňho.*

*Keď mu neisto povie že môžu tam ostať nie je si istý, či chce alebo je v rozpakoch alebo ju tá noha bolí. No nestihne nad tým veľmi rozmýšľať. Pozeral jej do očí, aby spoznal čo naozaj chce, keď mu do náručia niečo padlo. Dezorientovane zistil, že to je nejaké hnedovlasé dievča. Pozeralo na neho ako na nejaký cukrík. Niečo mu povedalo a usmialo sa na neho. Potom sa udialo strašne veľa vecí rýchlo po sebe. Prišlo nejaké dievča, ktoré chcelo vyfackať tú, čo ležala na ňom, ale namiesto nej dala facky jemu. Potom ho neznáme dievča začne hladkať po líci, akoby sa poznali už nejaký ten rok. Potom sa ozve Maria, že ide preč. Aiden chce protestovať, no Maria netrafí a náhodou ho buchne lakťom do brucha. Kým sa spamätá, pobozká ho na pery a kým sa spamätá z toho, už ho bozkáva to druhé dievča. Rýchlo ju od seba odtlačí a utrie si pery. Postaví sa a nepovie jej ani slovo. Len sa rozbehne smerom, kadiaľ odišla Maria. O chvíľu ju zastihne na prvom poschodí. Vidí ako kríva chodbou a mieri do klubovne. Dobehne za ňou a zachytí ju za ruku.* Počkaj, Maria. *povie. A nevie čo ďalej povedať. Pobozkala ho. Prečo? Nevie. Je mu to jedno. Nenechá sa tam obchytkávať tam tým dievčaťom. On chcel byť s Mariou.* Em... *nevie čo tak sa len usmeje.* Nechceš ešte trochu snehu na koleno? *opýta sa jej s úškrnom a pozrie na okno a parapetu, na ktorú sa zmestia aspoň 4 ľudia.*

chodba, kde sa premáva veľa študentov